Vzdelanie je zbraň

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...

Hlavnú cenu Grand Prix si z 34. ročníka Medzinárodného festivalu horských filmov Poprad odniesol francúzsky film Patagónske chiméry francúzskeho režiséra Guillauma Brousta. Rozpráva o o prvom ženskom výstupe legendárnou cestou Compressor Route na Cerro Torre. „Film nás zaujal na mnohých úrovniach. Ako samotný príbeh a výkon, ale aj to, že je tam prepojenie animácie a reálnych záberov a celý film má takú snovú farebnosť. Zároveň má obrovský humor a dynamiku a pre nás porotcov to bol film, ktorý nastavuje ďalšiu latku, kam sa môže outdoorový film posunúť,“ povedala o víťaznom filme členka poroty, česká architektka a slacklinerka Anna Hanuš Kuchařová. Dotkol som sa doby kamennej nie je iba o zániku jedného sveta Cenu poroty získal nový film Pavla Barabáša Dotkol som sa doby kamennej. Vracia sa ním do Novej  Guiney a k životu jej domorodých obyvateľov. „Dá sa filmom zachrániť svet, ktorý mizne? Alebo z neho kamera uchová iba posledný tieň? Možno sú to pre mňa najvzácnejšie obrazy, aké som kedy nakrútil. Nie preto, že bolo ťažké dostať sa k nim, ale preto, že ich už nebude možné zopakovať. Na vysoké hory budú ľudia vystupovať aj v budúcnosti. K pôvodným prírodným spoločenstvám sa však už nikdy nevrátime. Dotkol som sa doby kamennej preto nie je iba filmom o zániku ich sveta. Je...