„Po dokumente Pravda je to najdôležitejšie, ktorý mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary, prichádza režisér Maroš Brázda so závažnou a aktuálnou sociálnou témou. Má však širšie pole záberu, ako to bolo v predchádzajúcom filme, ktorý bol portrétom významného režiséra,“ píše v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond producent Ján Meliš. „Nový projekt poukazuje na celé Slovensko, ktoré práve teraz prechádza turbulentnými časmi, aké v jeho novodobej histórii nemajú obdobu, a v jeho spoločnosti vládne enormné napätie a situácia v nej je nestabilná a nepredvídateľná,“ dodáva Meliš. V čase, keď explikáciu písal, nemohol vedieť, že situácia bude eskalovať a v rámci záberov dokumentujúcich politicko-spoločenskú situáciu v krajine, film zaznamená aj atentát na premiéra.

V centre Brázdovho záujmu je pätica nadchádzajúcich maturantov. Nevybral si ich náhodne – jedným z nich je jeho syn David. Náhoda však bola, že termín posledných parlamentných volieb, 30. 9. 2023, pripadol na rovnaký dátum, aký si budúci maturanti ešte predtým zvolili za termín svojej trochu predčasnej stužkovej. A táto náhoda bola jedným z impulzov na vznik filmu, ktorého producentom je spoločnosť Artileria a koproducentom STVR.

Na parlamentné voľby, ktoré boli vnímané ako kľúčové vo vzťahu k ďalšiemu smerovaniu krajiny, Brázda nazerá z pohľadu prvovoličov. Nie sú však kľúčovou témou filmu, skôr východiskom na otváranie tém spojených so smerovaním krajiny. „Ústrednou a prvoradou témou je kritický stav slovenského vzdelávacieho systému a školstva ako takého. Práve ten je totiž hlavnou príčinou, pre ktorú sa mladí Slováci rozhodujú pre štúdium v zahraničí, pričom po jeho skončení sa do nej vracajú len veľmi vzácne,“ hovoria tvorcovia.

Ako svoju generáciu a vzťah ku Slovensku vnímajú protagonisti filmu? Tvrdia o sebe, že sú generáciou, ktorá chce bojovať za spravodlivosť a za rovnaké práva pre všetkých ľudí. Slovenskú spoločnosť vnímajú ako netolerantnú, konzervatívnu, majú pocit, že jej chýba otvorenosť voči novým veciam. Prekáža im rasizmus, homofóbia, xenofóbia a neschopnosť akceptovať inakosť či iný názor.

„Hoci nemalú časť dokumentu tvoria rozhovory s celým radom respondentov – od študentov, ich rodičov a pedagógov cez bývalých politikov až po relevantných zástupcov odborných kruhov – ide skôr o úvahy vedené v určitej esejistickej rovine,“ hovorí Brázda. Okrem študentov, ich rodičov a pedagógov vo filme vystupujú aj bývalá premiérka Iveta Radičová a premiér Ľudovít Ódor, bývalý minister školstva Daniel Bútora či vedec Pavel Čekan.

Tvorcovia vo filme prízvukujú, že čoraz mohutnejší odliv vzdelaných a nadaných ľudí do zahraničia je problém, ktorý na Slovensku dlhodobo neriešime a nevenujeme mu dostatočnú pozornosť. „Na jednej strane má film podať pomerne komplexnú správu o aktuálnom stave spoločnosti, a to aj nad rámec primárne sledovaného problému, ale zároveň byť aj istým impulzom k širšej spoločenskej diskusii, ktorá síce zrejme nepovedie k okamžitej náprave, ale aspoň k dlhodobo neriešeným otázkam pritiahne náležitú pozornosť, podnieti spoločenský tlak na ich riešenie a kompetentné štátne zložky potenciálne mobilizuje k väčšej aktivite,“ hovorí Brázda.

Dokument Otázka budúcnosti má zároveň ambíciu byť istým spôsobom i portrétom generácie. „Dokument sa nesústreďuje na mladú generáciu len z jedného hľadiska, jeho ambíciou je akýsi generačný portrét, prezentujúci nielen širokú škálu životných plánov, ale aj univerzálne hodnoty, ku ktorým sa dnešní mladí ľudia na prahu dospelosti hlásia, spoločenské názory a postoje, aké vyznávajú. Chce preniknúť k podstate ich myslenia, všímať si špecifickosť a odlišnosť dnešných dospievajúcich od predchádzajúcich generácií, čo sa týka ich hodnotového nastavenia i predstáv o budúcnosti – svojej vlastnej, ale tiež budúcnosti tejto krajiny a sveta, vytvoriť tak priestor na uvažovanie o tom, kam sa Slovensko a okolitý svet naozaj uberajú a kam by sa, naopak, uberať mali,“ dodáva režisér.