Zuzana Čaputová vo filme Prezidentka. FOTO: Hitchhiker

Ako úrad zmenil Zuzanu Čaputovú?  

Písmo: A- | A+

Za verejným obrazom prvej slovenskej prezidentky sa skrývajú tisícky minút a situácií, ktoré verejnosť nepozná. Môžu byť humorné, vážne, dojímavé, ale aj drsné a zanesené neľudskou špinou. Filmový dokument o zákulisí prezidentského úradu so Zuzanou Čaputovou v hlavnej úlohe nakrútil Marek Šulík. 

Počas mandátu prezidentky Zuzany Čaputovej prechádzalo Slovensko náročným obdobím. Často bolo poznačené zákerným politickým bojom a divokou slovnou agresiou, ona však svoje poslanie vždy dokázala naplniť zmysluplnými prejavmi a krásnymi životnými okamihmi. 

O jej prvých krokoch od zvolenia do funkcie až po zavŕšenie prezidentského obdobia hovorí nový celovečerný dokument Mareka Šulíka. Jeho Prezidentka prichádza do našich kín 31. októbra.

Čo zanedbali dokumentaristi

Marek Šulík sám seba považuje za človeka spoločensky angažovaného, vážiac si slobodu prejavu a možnosť voľby. Ako mnohí v jeho okolí, aj on citlivo vníma verejnú diskusiu, v ktorej chýba vecnosť a faktickosť, je nekonštruktívna, populistická a neraz sa vedie formou vulgárnych a agresívnych osobných útokov. 

Myslí si, že podiel na tomto stave spoločnosti majú aj dokumentaristi, pretože nepovažovali za dôležité presadiť v tvorivom svete filmové zobrazovanie politiky, ktoré by umožnilo reflexiu, kontrolu a mohlo by byť aj prostredníkom medzi politikmi a občanmi. 

Trápi ma, že zmysel politiky sa stráca a prestávame – iste oprávnene – dôverovať inštitúciám nevyhnutným na zachovanie demokratického zriadenia,“ vyjadril sa v explikácii pre AVF. „Chcel by som ukázať, ako sa robí politika, ako vznikajú politické rozhodnutia. Zaujíma ma osobné prežívanie a prípadná premena Zuzany Čaputovej.

Dôvodov na nakrútenie takéhoto dokumentu teda našiel viac než dosť. Rozhodol sa robiť ho časozbernou metódou počas celého výkonu prezidentského mandátu Zuzany Čaputovej a sústredil sa na udalosti v širšom rozsahu. 

Zuzana Čaputová s Emanuelom Macronom vo filme Prezidentka. FOTO: Hitchhiker
Zuzana Čaputová s Emanuelom Macronom vo filme Prezidentka. FOTO: Hitchhiker

Doteraz nevidená perspektíva

Prezidentka dovolila Šulíkovej kamere relatívne slobodný pohyb v priestoroch prezidentského paláca počas svojho pôsobenia vo funkcii, čo režisér považoval za mimoriadne veľkorysý postoj. 

V konečnom dôsledku bolo na ňom, ako vystavia skutočný príbeh, kde hrá prezidentka hlavnú úlohu. V dokumente odhaľuje napríklad proces rozhodovania o udeľovaní amnestií či spôsoby, akými sa rodili jej štátnické prejavy. 

Ide o vôbec prvý pohľad do zákulisia prezidentskej kancelárie. Kamera sledovala rozhodnutia, pôsobenie i osobný život ženy, ktorá otvorila doteraz nevidenú perspektívu.

Film môže byť unikátnym záznamom výnimočných rokov a udalostí, ktoré sa už nezopakujú, zverejnila Zuzana Čaputová svoju motiváciu dať súhlas s nakrúcaním. Spätne si zároveň uvedomovala, ako veľmi dokážu aj tie menej podstatné momenty zatieniť to, čo ona sama považovala za formujúce. 

Bolestné dary

Náročnú situáciu v úrade zvládla ako zrelá, silná osobnosť. Kritizovala neprávosť a korupciu, oponovala mocným, bránila slabších, chránila vlastnú rodinu. Ako žena čelila agresívnym útokom. 

Až ku koncu jej funkčného obdobia sme sa napríklad dozvedeli, že vo chvíľach, keď ju inaugurovali, riešila v súkromí najbolestnejšie momenty, aké matka môže prežívať, keď ide o život jej najbližších. 

Ak by si to bol zdravotný stav jej dcéry vyžadoval, bola pripravená okamžite vzdať sa funkcie. Prejavila veľkú statočnosť aj v neskorších chvíľach rozlúčky s otcom, sprevádzaných prítomnosťou pápeža Františka. Práve tieto momenty nazvala neskôr veľkým darom a dala ho ľuďom aj pocítiť. 

Myslím, že je dôležité ukázať ma verejnosti v ľudskej podobe a zachovať pritom dôstojnosť inštitúcie, ktorú dočasne reprezentujem. Aby ma nrvnímali ako prezidentku na nejakom piedestáli, ale ako človeka, ktorý zastáva úrad a slúži ľuďom. Aby cítili, že som jedna z nich,“ povedala v rozhovore s novinárom Erikom Taberym v knihe Nestratiť sa sama sebe

Trailer k filmu Mareka Šulíka Prezidentka.

Skutočný status

Zuzana Čaputová sa vo svojom úrade predstavila ako priama, slušná, múdra, otvorená a pripravená politička na úrovni. 

Vniesla doň takú dávku profesionality a ľudskosti, o akej Slovensko dovtedy nechyrovalo. Obklopila sa tímom, ktorému sa spoločnými silami podarilo vybudovať status štátničky a dámy zorientovanej vo svojom poslaní rovnako ako v sebe samej. 

Prezidentka bude mať svetovú premiéru na 28. medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava 25. októbra, v slovenskej premiére ho uvidia diváci festivalu Jeden svet už 27. októbra 2024 a otvárať bude aj filmový festival PÖFF v estónskom Talline. 

Producent filmu Hitchhiker Cinema vstúpil do nakrúcania s ambíciou zarezonovať aj na medzinárodnej úrovni. Získaný materiál chce využiť aj vo vzdelávacom procese na školách a pri špecializovaných kultúrnych podujatiach. 

Prezidentka (r. Marek Šulík, Slovensko/Česko 2024)

Celkový rozpočet: 410 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 113 000 eur, vklad STVR: 58 000 eur)

Distribučná premiéra: 31. 10. 2024

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agata Novinski. Foto: Miro Nôta

rozhovor Agata Novinski

„Prajem si, aby sme sa nevzdali, neboli ticho a trpezlivo, dôsledne bojovali za slobodnú kultúru na Slovensku,“ reaguje na dianie v slovenskej kultúre Agata Novinski. V brandži sa pohybuje už roky, ako producentka však na filmovej scéne práve debutuje novým slovenským koprodukčným animovaným filmom Keď život chutí.  Do hĺbky animovanej tvorby ju vtiahol príbeh Bena, bystrého chlapca v puberte, ktorému veľmi chutí jesť. Dedičné gény však spôsobujú, že to je na ňom vidno, a čo čert nechcel, ešte sa aj zaľúbil do najočarujúcejšieho dievčaťa v triede.  Bábkový animák českej režisérky Kristiny Dufkovej zasvietil už na viacerých medzinárodných festivaloch a zbiera významné ocenenia vrátane dvoch nominácií na tohtoročné Európske filmové ceny. Vďaka úspechu vo francúzskom Annecy získal dokonca vstupenku do oscarových nominácií. Do slovenských kín príde 30. januára 2025. Ako ste sa dostali k produkcii tohto filmu? V prípravnej fáze režisérka Kristina Dufková a producentka vývoja Veronika Sabová oslovili Michala Novinského na spoluprácu na hudbe k filmu. Michal si prečítal scenár, pozrel výtvarné návrhy a bol projektom očarený natoľko, že prišiel s návrhom, či by sa spoločnosť NOVINSKI nemohla zároveň stať aj koproducentom filmu. Oslovil mňa, či by som mu s tým producentsky nepomohla, a tak som sa po rokoch vrátila k profesii, ktorú som študovala.  Čo vás presvedčilo?  Ako píšeme v stručnej anotácii k filmu, Keď...
Fotografia z filmu Vlny

Vlny sú o krok bližšie k oscarovej nominácii. Kto im konkuruje?

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3. Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala. Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku. V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti. Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková....
Václav Polák / Zdroj: SFÚ

Václav Polák

Václav Polák roky úspešne dokumentoval slovenskú kinematografiu. Do štúdií na bratislavskej Kolibe prišiel na konci šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a začal pracovať pod vedením skúsenej fotografky Zuzany Mináčovej. Rovno ho poslali do terénu. V tých dňoch práve prebiehalo natáčanie dnes už kultovej drámy z vysokohorského prostredia Medená veža (1970). Podľa Polákovych slov to bola veľmi ťažká práca, ktorú však vyvážila prítomnosť významných osobností slovenskej kinematografie, ako napríklad režisér Hollý či kameraman Karol Krška. Nakrúcanie filmu prebiehalo v náročných podmienkach a dokonca sa celá jeho výroba predlžovala. „Hovorili mi, aké dôležité je vybrať si správne prostredie. Nachodil som sa, než som si vybral také, o akých mi režisér básnil. A nie je ľahké urobiť snímky napríklad tak, aby sa zdôraznila výška, respektíve hĺbka priestoru,“ spomínal v minulosti pre Film.sk. V kolibských ateliéroch existovalo v tomto čase aj špeciálne oddelenie, ktoré sa zameriavalo na fotodokumentáciu a propagačné materiály k filmom a aj viacerým filmovým podujatiam. Polák sa v sedemdesiatych rokoch dostal aj k fotografovaniu pri nakrúcaní ďalšieho kultového filmu – Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, ktorý rozpráva príbeh poštára Jakuba a mladej rómskej dievčiny Jolanky. Je podpísaný aj pod fotografiami k snímke Jána Piroha Sagarmatha (1988). Pri spomienkach na toto nakrúcanie Václav Polák uvádza, že mal prvýkrát v živote možnosť voľne a blízko sa pohybovať v rómskych osadách. Obyvatelia si...
Zobraziť všetky články