Záber z filmu Autičkári. Foto: BFILM

Autičkári predstavujú zlodejov aj obete

Písmo: A- | A+

Dokument Dominika Bariho Autičkári mal premiéru v októbri, potom ho uviedla platforma MAX a následne sa objavil vo vysielaní HBO. Do klasickej kinodistribúcie prichádza vo štvrtok 27. 2.

Dominik Bari patrí medzi najúspešnejších slovenských mladých tvorcov. Za jeho dokument o najchladnejšom obývanom mieste na našej planéte, Ojmiakon, ho Americká filmová akadémia posunula do top 80 najlepších dokumentov na svete a jeho nakrúcanie podporila aj nadácia Leonarda DiCapria,“ napísal v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond producent Peter Badač zo spoločnosti BFILM. Spolu s ňou slovensko-českú dokumentárnu snímku produkovali HBO Europe, BFILM.cz a BARI-SLOVAKIA EU.

Skutočné prípady autíčkarov

V Autičkároch tvorcovia tematizujú niekoľko okruhov spojených s krádežami áut. Zameriavajú sa na skutočné prípady, ktoré sa odohrali v rokoch 2017 – 2018 a mal ich na svedomí najmä gang zo západného Slovenska. Predstavujú obete aj policajnú prácu na zaistení gangu, ktorému dokázali 50 krádeží. Film kombinuje dokumentárne prvky s hranými – rekonštrukciami postupov pri krádeži aj policajných akcií. „Autori vychádzali z policajných záznamov a celý film vznikal v spolupráci s políciou, takže nejde o žiadnu fabuláciu. Rekonštrukcie sú veľmi hodnoverné a zároveň veľmi príťažlivo natočené,“ povedala Hanka Kastelicová, výkonná producentka dokumentov z HBO.

Tvorcovia sa zároveň rozprávali aj so samotnými zlodejmi áut. Tými, ktorí sa takto živili v minulosti, ale aj tými, ktorí sa takto ešte stále živia. „Je úplne jedno aké máš postavenie v živote, či si advokát, itečkár, kuchár. Ak raz svoje auto zaparkuješ na ulici a niekto ho naozaj potrebuje a vie to, tak si ho vezme,“ hovorí vo filme jeden zo zlodejov. Lákajú ich rýchle peniaze za pomerne málo roboty. „To už neberieš, že ideš robiť zle, ale je to robota ako každá iná. V normálnej robote si osem hodín, tam si tak asi 20 minút komplet so všetkým.

Rozoberú ho do hodiny

Auto dnes dokážu ukradnúť doslova behom chvíľky. Stačí im dobré vybavenie, znalosť „remesla“ a vaše auto je do pár minút fuč. Nezáleží na tom, či zaparkujete pred domom alebo v garáži. Škoda, Volkswagen, Audi – to sú autá, ktoré vraj idú najviac. Naopak japonské značky sú pomerne v bezpečí – nekazia sa, a teda nie je až taký dopyt po náhradných dieloch. Na tie dokážu skúsení autičkári rozobrať ukradnutú trofej do hodiny.

Podľa Petra Badača chce film „zároveň pôsobiť aj ako prevencia pred krádežami áut, pretože postupy, ktoré gangy používajú sú veľmi rafinované a každý jeden z nás sa môže stať ich obeťou, preto je dôležité byť ostražitý a informovaný.

Autičkári (r. Dominik Bari, Slovensko/Česko, 2024)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 392 800 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 103 648 eur v programe 5 – Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR, podpora z Košického samosprávneho kraja: 19 000 eur)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 27. 2. 2025

O filme Autičkári si prečítajte aj tu.

Autor:

Foto: BFILM

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

slovenský hraný film 2025 Zuzana Mauréry a Josef Trojan vo filme Nepela. Foto: CinemArt SK

téma Hodnotenie slovenského hraného filmu 2025

Ak by som si mala minuloročnú slovenskú filmovú produkciu predstaviť ako filmovú scénu, vybavil by sa mi obraz rodiny von Essenbeckovcov z Viscontiho Súmraku bohov. Viaceré generácie a názorové prúdy spojené nielen rodinným putom, ale najmä prosperujúcim rodinným podnikom, ponorené do vlastného sveta počas počúvania hudby. Tento kultúrny rituál je však vyprázdnený. Rodina sa javí byť na vrchole síl, ale nevyhnutne speje k úpadku v dôsledku vnútorných rozporov a kolaborácie s totalitnou mocou, ktorú chce ovládnuť, tá ju však už vnútorne pretvára. Podobne aj slovenská filmárska obec zbiera plody relatívne stabilizovaného audiovizuálneho prostredia posledných 15 rokov, pod vplyvom zmien kultúrnej politiky presadených v mene proklamovaného národného záujmu jej však hrozí štiepenie a oslabenie. Divácka úspešnosť aj viditeľnosť na festivaloch Táto pochmúrna paralela by možno nebola namieste, keby sme porovnávali len hraný film roku 2025 s rokom predchádzajúcim. Keď som vlani hodnotila hranú produkciu roku 2024, videlo sa mi, že prešľapuje v bezpečných vodách stredného prúdu a chýba jej formálna diverzita. Napriek prelomovým výsledkom návštevnosti domácich titulov som preto len ťažko mohla hovoriť o silnom roku. Pohľad na rok 2025 je o poznanie iný – v celku filmovej produkcie i v oblasti hranej tvorby. Počet majoritných alebo paritných titulov sa za posledných päť rokov stabilizoval okolo dvoch desiatok. Rok 2025 priniesol vyvážené zastúpenie filmových rodov: deväť hraných,...
Najlepšie roky majstra Ľuptáka Záber z filmu Najlepšie roky majstra Ľuptáka.

digitálne kino Chlap na svojom mieste

Filmársky talent Ľubomíra Štecka – pristúpiť k protagonistom s kamerou tak blízko, ako sa len dá a získať si ich dôveru – sa vo filme Najlepšie roky života majstra Ľuptáka snúbi s bezprostrednosťou a otvorenou náturou hlavného hrdinu, štyridsiatnika Jána Ľuptáka. Štecko tentoraz nemusel prácne režírovať súkromný život svojho protagonistu ako v prípade introvertného technológa jadrovej elektrárne (SASO, 1985), ani nahrávať osobnú výpoveď vyhorenej mladučkej zdravotnej sestry oddelene od obrazu (Sestrička, 1989) či trpezlivo čakať, kým sa odsúdený socialistický podnikateľ z Oravy vo svojej cele rozrozpráva o kontexte a ďalších zúčastnených svojho trestného činu (Stanislav Babinský – Život je nekompromisný bumerang, 1990). Stavebný majster Ľupták totiž rozpráva hneď, sám od seba a veľa, dokonca o prekot, celkom bez zábran, a práve v tom spočíva autentické čaro tohto Šteckovho profesijného portrétu. Škôlka za 9 mesiacov Ján Ľupták a jeho stavebná „družina“ majú na banskobystrickom sídlisku Radvaň postaviť veľkú škôlku pre 200 detí. Za deväť mesiacov. „Zmontovať“ podobné stavby z prefabrikovaných panelových dielov bežne trvalo rok a pol, no Ján Ľupták a jeho partia to dokážu zvládnuť za menej. Hyperaktívny majster, ktorému úprimne leží na srdci to, aby na jeseň deti mohli nastúpiť do škôlok a 200 matiek sa mohlo vrátiť do pracovného procesu, však neustále naráža na dysfunkčné dodávateľsko-odberateľské vzťahy socialistického stavebníctva. Raz nie sú typizované panely,...
Milan Ondrík FIPRESCI Otec recenzia Otec Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Milan Ondrík získal Cenu FIPRESCI v oscarovej konkurencii

Herec Milan Ondrík zvíťazil v silnej konkurencii oscarových kandidátov na 37. ročníku MFF v Palm Springs. Porota Medzinárodnej federácie filmových kritikov (FIPRESCI) tu posudzovala 44 oscarových kandidátov z kategórie zahraničných filmov. Ondríka ocenila Cenou FIPRESCI za mužský herecký výkon vo filme Otec Terezy Nvotovej. „Jeho výkon v úlohe oddaného otca upútal našu pozornosť hneď od prvého záberu. Obyčajný deň začne tým, že privedie svoju dcéru do škôlky. Keď však príde k zdrvujúcemu zisteniu, svojím výkonom dá život hmatateľnému pocitu smútku. Ondrík dojímavo zachytáva dôsledky súčasnej workoholickej kultúry a otázky vyhorenia a duševného zdravia, pričom citlivo upriamuje pozornosť na realitu syndrómu zabudnutého dieťaťa a mnohých rodín rozorvaných tragickou stratou, ktorú Otec presvedčivo sprostredkúva,“ napísala v zdôvodnení porota. Hereckú cenu FIPRESCI v ženskej kategórii získala trojica protagonistiek taiwanského filmu Ľaváčka (r. Shih-Ching Tsou) Janel Tsai, Nina Ye a Shi-yuan Ma. V snímke stvárnili matku a dcéry, ktoré odídu do Thaj-peja za novým životom. Cenu FIPRESCI pre najlepší film si z Palm Springs odniesol španielsky oscarový kandidát Sirat (r. Oliver Laxe), za scenár ocenili nórsku oscarovú nádej Citová hodnota režiséra Joachima Triera. Scenár napísal s dvorným spolupracovníkom Eskilom Vogtom. Snímka Otec bola slovenským národným kandidátom na Oscara, do užšej nominácie sa však nedostala. Festival v Palm Springs sa konal od 2. do 12. januára. Porotu FIPRESCI tvorili...
Zobraziť všetky články