Záber z filmu Autičkári. Foto: BFILM

Autičkári predstavujú zlodejov aj obete

Písmo: A- | A+

Dokument Dominika Bariho Autičkári mal premiéru v októbri, potom ho uviedla platforma MAX a následne sa objavil vo vysielaní HBO. Do klasickej kinodistribúcie prichádza vo štvrtok 27. 2.

„Dominik Bari patrí medzi najúspešnejších slovenských mladých tvorcov. Za jeho dokument o najchladnejšom obývanom mieste na našej planéte, Ojmiakon, ho Americká filmová akadémia posunula do top 80 najlepších dokumentov na svete a jeho nakrúcanie podporila aj nadácia Leonarda DiCapria,“ napísal v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond producent Peter Badač zo spoločnosti BFILM. Spolu s ňou slovensko-českú dokumentárnu snímku produkovali HBO Europe, BFILM.cz a BARI-SLOVAKIA EU.

Skutočné prípady autíčkarov

V Autičkároch tvorcovia tematizujú niekoľko okruhov spojených s krádežami áut. Zameriavajú sa na skutočné prípady, ktoré sa odohrali v rokoch 2017 – 2018 a mal ich na svedomí najmä gang zo západného Slovenska. Predstavujú obete aj policajnú prácu na zaistení gangu, ktorému dokázali 50 krádeží. Film kombinuje dokumentárne prvky s hranými – rekonštrukciami postupov pri krádeži aj policajných akcií. „Autori vychádzali z policajných záznamov a celý film vznikal v spolupráci s políciou, takže nejde o žiadnu fabuláciu. Rekonštrukcie sú veľmi hodnoverné a zároveň veľmi príťažlivo natočené,“ povedala Hanka Kastelicová, výkonná producentka dokumentov z HBO.

Tvorcovia sa zároveň rozprávali aj so samotnými zlodejmi áut. Tými, ktorí sa takto živili v minulosti, ale aj tými, ktorí sa takto ešte stále živia. „Je úplne jedno aké máš postavenie v živote, či si advokát, itečkár, kuchár. Ak raz svoje auto zaparkuješ na ulici a niekto ho naozaj potrebuje a vie to, tak si ho vezme,“ hovorí vo filme jeden zo zlodejov. Lákajú ich rýchle peniaze za pomerne málo roboty. „To už neberieš, že ideš robiť zle, ale je to robota ako každá iná. V normálnej robote si osem hodín, tam si tak asi 20 minút komplet so všetkým.“

Rozoberú ho do hodiny

Auto dnes dokážu ukradnúť doslova behom chvíľky. Stačí im dobré vybavenie, znalosť „remesla“ a vaše auto je do pár minút fuč. Nezáleží na tom, či zaparkujete pred domom alebo v garáži. Škoda, Volkswagen, Audi – to sú autá, ktoré vraj idú najviac. Naopak japonské značky sú pomerne v bezpečí – nekazia sa, a teda nie je až taký dopyt po náhradných dieloch. Na tie dokážu skúsení autičkári rozobrať ukradnutú trofej do hodiny.

Podľa Petra Badača chce film „zároveň pôsobiť aj ako prevencia pred krádežami áut, pretože postupy, ktoré gangy používajú sú veľmi rafinované a každý jeden z nás sa môže stať ich obeťou, preto je dôležité byť ostražitý a informovaný.“

Autičkári (r. Dominik Bari, Slovensko/Česko, 2024)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 392 800 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 103 648 eur v programe 5 – Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR, podpora z Košického samosprávneho kraja: 19 000 eur)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 27. 2. 2025

O filme Autičkári si prečítajte aj tu.

Autor:

Foto: BFILM

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články