Záber z filmu Dino Diplodok. FOTO: CinemArt SK

Dino Diplodok mieša rozprávku a realitu. Inšpirovali ho aj Macourek s Vorlíčkom

Písmo: A- | A+

Fantastické tvory a úžasné miesta čakajú na ceste malého zvedavého dinosaura Diplodoka v animovanej dobrodružnej komédii s hranými pasážami Dino Diplodok, ktorá vznikla v poľsko-česko-slovenskej koprodukcii.

Diplodok je dinosaurus, ktorému za záhadných okolností zmiznú rodičia. Nevie, že žije v komikse, ktorý kreslí nedocenený Tadeáš. Jeho vydavateľka si myslí, že dinosaurí komiks ho zdržuje od dôležitejšej práce, a tak Tadeáš, ktorý je síce talentovaný, ale príliš si neverí, začne gumovať, čo nakreslil.

Diplodok vygumovaniu unikne. Zistí totiž, že sa môže teleportovať do iných komiksov. Tam postupne stretáva čarodejníka Hokusa Pokusa, ktorý vie iba jedno kúzlo, fyzika a šialeného vedca Nervóznika a jeho zamilovanú asistentku a vášnivú šoférku Entomológiu. Nato, aby naivný, dôverčivý a nerozvážny Diplodok zachránil svojich rodičov, musí najskôr uveriť sám v seba a dodať sebavedomie aj Tadeášovi.

Tvorcovia v synopse filmu sľubujú hravú a zábavnú dobrodružnú komédiu. Podľa nich pobaví nielen deti, ale aj „tých, čo majú v sebe schovaný kúsok dieťaťa, ktorý im ešte nikto nedokázal vygumovať“.

Osobité výtvarné stvárnenie

„Dino Diplodok má veľmi osobité výtvarné stvárnenie, originálny príbeh a skvelý humor, čím nadväzuje na česko-slovenskú filmovú tvorbu minulého storočia. Nie je náhoda, že hlavný tvorca, scenárista a režisér Wojtek Wawszczyk vyrastal na česko-poľských hraniciach. Tam ako dieťa a teenager sledoval dnes už klasické česko-slovenské filmy,“napísala v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond slovenská koproducentka Silvia Panáková zo spoločnosti Dayhey.

Jej slová potvrdzuje aj samotný Wawszczyk. „V osemdesiatych rokoch bola na jediných dvoch kanáloch poľskej televízie buď nuda, alebo strach. Mal som šťastie, že som okrem toho prijímal aj české a slovenské televízne stanice. Na nich som našiel niečo také silné, že ste to mohli vidieť farebne aj na čiernobielej televíznej obrazovke. Niečo, čo – ako dnes viem – zo mňa urobilo to, čím som dnes ako filmár a tvorca: filmy a seriály od dua Macourek – Vorlíček a klasické, vtedy československé filmové rozprávky,“ povedal režisér a animátor.

 „Medzi mnohé inšpirácie, ktoré utvárali moje umelecké krédo, patria napríklad Arabela, Lietajúci Čestmír, Ako utopiť doktora Mráčka, Marečku, podajte mi pero alebo Traja veteráni,“ konkretizoval Wawszczyk. „Vplyv týchto horkosladkých príbehov, ktoré sa pohybujú na hrane medzi realizmom a absurditou, je vidieť už v mojich študentských filmoch,“ dodal filmár, ktorému neskôr učaroval aj Jan Švankmajer.

Dino Diplodok je Wawszczykovým samostatným celovečerným debutom. Vychádza z komiksov Tadeusza Baranowského z 80. rokov minulého storočia, čomu je prispôsobená aj estetika snímky. Režisér o nej prvýkrát začal uvažovať už pred takmer dvadsiatimi rokmi. Prvú verziu scenára začali tvorcovia z poľského štúdia Human Ark (dnes Human Film) vyvíjať v roku 2012.

Českým koproducentom je štúdio PFX. „S producentom z PFX Jiřím Mikom som sa prvýkrát stretla v roku 2018 na našom spoločnom projekte Jan Palach. Jiří ma oboznámil s jeho pripravovaným filmom a jeho milým hrdinom Diplodokom. Aj napriek tomu, že nemám skúsenosti v animovanej tvorbe, ma projekt natoľko zaujal, že som mu navrhla spoluprácu ako minoritný koproducent,“ vysvetlila Silvia Panáková.

V slovenskom znení sa vo filme predstavia Oliver Boublík, Ivan Romančík, Dušan Cinkota, Juraj Predmerský či Dagmar Sanitrová. Film mal premiéru na prestížnom festivale v Annecy.

Dino Diplodok (Smok Diplodok, r. Wojtek Wawszczyk, Poľsko/Česko/Slovensko, 2024)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 5 539 238 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 140 625 eur)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 9. 1. 2025

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kino Lumière október 2026 Záber z filmu Občan Havel. Foto: Negativ Film Productions

tipy z Kina Lumière Reštaurovaní Bertolucci aj Jakubisko a Havel vo filme

Kino Lumière aj v októbri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť  projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Reštaurovaná historická freska od Bertolucciho Tento rok uplynulo presne päťdesiat rokov od vzniku viac ako päťhodinovej historickej fresky 20. storočie (1976) talianskeho majstra réžie Bernarda Bertolucciho. Pri príležitosti výročia filmu, ktorý sa považuje za vrchol režisérovej tvorby, ho Kino Lumière uvedie v reštaurovanej kópii 4K z dielne Fondazione Cineteca di Bologna. 20. storočie zobrazuje polstoročie talianskej histórie – politických otrasov, ekonomických zmien a ľudských osudov prvej polovice 20. storočia – prostredníctvom paralelných životov dvoch detských priateľov. Narodili sa v ten istý deň v roku 1900 na vidieku stredotalianskeho regiónu Emília Romagna, odkiaľ pochádzal sám Bertolucci. Obaja reprezentujú dva póly spoločenského postavenia. Alfredo (Robert De Niro) je dedičom bohatej rodiny veľkostatkárov a Olmo (Gérard Depardieu) zasa synom roľníkov. Film je výnimočný nielen vďaka hereckému obsadeniu na medzinárodnej úrovni (legendy klasického Hollywoodu Burt Lancaster, Sterling Hayden, Donald Sutherland), ale aj podmanivej hudbe Ennia Morriconeho. A tiež pôsobivej kamere Vittoria Storara, za...
Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film. Dnes je na svete Generál Golian a po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku, v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Zobraziť všetky články