Záber z filmu Dino Diplodok. FOTO: CinemArt SK

Dino Diplodok mieša rozprávku a realitu. Inšpirovali ho aj Macourek s Vorlíčkom

Písmo: A- | A+

Fantastické tvory a úžasné miesta čakajú na ceste malého zvedavého dinosaura Diplodoka v animovanej dobrodružnej komédii s hranými pasážami Dino Diplodok, ktorá vznikla v poľsko-česko-slovenskej koprodukcii.

Diplodok je dinosaurus, ktorému za záhadných okolností zmiznú rodičia. Nevie, že žije v komikse, ktorý kreslí nedocenený Tadeáš. Jeho vydavateľka si myslí, že dinosaurí komiks ho zdržuje od dôležitejšej práce, a tak Tadeáš, ktorý je síce talentovaný, ale príliš si neverí, začne gumovať, čo nakreslil.

Diplodok vygumovaniu unikne. Zistí totiž, že sa môže teleportovať do iných komiksov. Tam postupne stretáva čarodejníka Hokusa Pokusa, ktorý vie iba jedno kúzlo, fyzika a šialeného vedca Nervóznika a jeho zamilovanú asistentku a vášnivú šoférku Entomológiu. Nato, aby naivný, dôverčivý a nerozvážny Diplodok zachránil svojich rodičov, musí najskôr uveriť sám v seba a dodať sebavedomie aj Tadeášovi.

Tvorcovia v synopse filmu sľubujú hravú a zábavnú dobrodružnú komédiu. Podľa nich pobaví nielen deti, ale aj „tých, čo majú v sebe schovaný kúsok dieťaťa, ktorý im ešte nikto nedokázal vygumovať“.

Osobité výtvarné stvárnenie

„Dino Diplodok má veľmi osobité výtvarné stvárnenie, originálny príbeh a skvelý humor, čím nadväzuje na česko-slovenskú filmovú tvorbu minulého storočia. Nie je náhoda, že hlavný tvorca, scenárista a režisér Wojtek Wawszczyk vyrastal na česko-poľských hraniciach. Tam ako dieťa a teenager sledoval dnes už klasické česko-slovenské filmy,“napísala v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond slovenská koproducentka Silvia Panáková zo spoločnosti Dayhey.

Jej slová potvrdzuje aj samotný Wawszczyk. „V osemdesiatych rokoch bola na jediných dvoch kanáloch poľskej televízie buď nuda, alebo strach. Mal som šťastie, že som okrem toho prijímal aj české a slovenské televízne stanice. Na nich som našiel niečo také silné, že ste to mohli vidieť farebne aj na čiernobielej televíznej obrazovke. Niečo, čo – ako dnes viem – zo mňa urobilo to, čím som dnes ako filmár a tvorca: filmy a seriály od dua Macourek – Vorlíček a klasické, vtedy československé filmové rozprávky,“ povedal režisér a animátor.

 „Medzi mnohé inšpirácie, ktoré utvárali moje umelecké krédo, patria napríklad Arabela, Lietajúci Čestmír, Ako utopiť doktora Mráčka, Marečku, podajte mi pero alebo Traja veteráni,“ konkretizoval Wawszczyk. „Vplyv týchto horkosladkých príbehov, ktoré sa pohybujú na hrane medzi realizmom a absurditou, je vidieť už v mojich študentských filmoch,“ dodal filmár, ktorému neskôr učaroval aj Jan Švankmajer.

Dino Diplodok je Wawszczykovým samostatným celovečerným debutom. Vychádza z komiksov Tadeusza Baranowského z 80. rokov minulého storočia, čomu je prispôsobená aj estetika snímky. Režisér o nej prvýkrát začal uvažovať už pred takmer dvadsiatimi rokmi. Prvú verziu scenára začali tvorcovia z poľského štúdia Human Ark (dnes Human Film) vyvíjať v roku 2012.

Českým koproducentom je štúdio PFX. „S producentom z PFX Jiřím Mikom som sa prvýkrát stretla v roku 2018 na našom spoločnom projekte Jan Palach. Jiří ma oboznámil s jeho pripravovaným filmom a jeho milým hrdinom Diplodokom. Aj napriek tomu, že nemám skúsenosti v animovanej tvorbe, ma projekt natoľko zaujal, že som mu navrhla spoluprácu ako minoritný koproducent,“ vysvetlila Silvia Panáková.

V slovenskom znení sa vo filme predstavia Oliver Boublík, Ivan Romančík, Dušan Cinkota, Juraj Predmerský či Dagmar Sanitrová. Film mal premiéru na prestížnom festivale v Annecy.

Dino Diplodok (Smok Diplodok, r. Wojtek Wawszczyk, Poľsko/Česko/Slovensko, 2024)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 5 539 238 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 140 625 eur)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 9. 1. 2025

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stratené v Prešove (r. Slavomír Capek, Tomáš Telepák). Foto My Street Films SK / DAFilms.sk

Natoč si svoj film! Spustili súťaž námetov My Street Films SK

Do My Street Films SK sa môžete prihlásiť s krátkym námetom a videovizitkou prostredníctvom online formulára do 3. marca 2025. Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum. „Zmyslom projektu My Street Films SK je vzdelávanie v oblasti tvorby dokumentárneho filmu. Je určený záujemcom a záujemkyniam bez formálneho filmového vzdelania a pokojne aj bez predošlých skúseností s nakrúcaním – teda pre všetkých tých, ktorých lákajú možnosti filmového média na vyjadrenie vlastného pohľadu na svet a svoj bezprostredný životný priestor,“ uviedli organizátori projektu. Z prihlásených námetov vyberú autorky a autorov 9 najlepších. Ponúknu im možnosť zúčastniť sa série workshopov, kde svoj námet môžu rozvinúť a realizovať ho do podoby krátkeho dokumentárneho filmu. Workshopy lektorsky povedú dokumentaristi Barbora Sliepková, Adama Hanuljak a Dominik Jursa. Účastníkom poskytnú dramaturgické usmernenie aj technické rady. Každý z trojice workshopov sa zameria na inú fázu vzniku filmu – literárnu, režijnú  a strihovú prípravu. Téma námetov môže byť ľubovoľná. Podľa organizátorov je však plusom, ak má autorka či autor k téme bližší vzťah založený na osobnej skúsenosti. „Vždy ma zaujmú introspektívne námety. Myslím, že ľudí láka reflektovať svoj vnútorný svet za pomoci filmových vyjadrovacích prostriedkov. Rovnako oceňujem spoločensky kritické a angažované témy,” povedala dokumentaristka a lektorka Barbora Sliepková. „Dôležitá je aj schopnosť uvažovať o...
Záber z filmu Pachová stopa. Foto: Filmtopia

recenzia Pachová stopa

Nový film Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá jednou z dlhodobých praktík českého justičného systému, ktorá je však rozšírená aj na Slovensku: dokazovaním viny na základe pachovej stopy identifikovanej špeciálne vycvičenými psami. Hoci ide o metódu, ktorá sa vo väčšine krajín už nevyužíva, keďže nemá žiadne vedecké opodstatnenie a môže byť ľahko manipulovateľná, ukazuje sa, že v našich končinách ide o vítaný spôsob, ako zvýšiť tzv. objasnenosť – svätý grál policajných zborov a súdnictva v čase kapitalizmu, keď nie je dôležité poznať pravdu, ale vykazovať čo najlepšie čísla a, samozrejme, aj vytvárať si podmienky na individuálne odmeny. Pachová stopa je skrátka trvalá, ale na verejnosti skoro neviditeľná súčasť systému, funkčná paradoxne práve v časoch, keď sa napríklad domáce násilie vedome prehliada, kým nedôjde k tragédiám, a tiež keď sa na základe pár gramov marihuany ničia životy. Keďže Piussi na filme spolupracovala s aktivistami dlhodobo sa angažujúcimi za nápravu škôd priamo napáchaných titulnou metódou, nemusí tápať, ale má úderné príbehy aj presné informácie, ktoré vie dávkovať a z ktorých už od prvých minút filmu mrazí. Zimomriavky podporuje aj hudba jej sestry Lucie Piussi. Podprahovo zdôrazňuje dunivú temnotu, v ktorej celý systém vedome žije a doslova bez mihnutia oka sa jej odmieta vzdať. Napriek jasnej reči vedcov aj skúsených kynológov a odorológov sudkyne a sudcovia odmietajú nanovo otvoriť prípady,...
Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Zobraziť všetky články