Záber z filmu Dino Diplodok. FOTO: CinemArt SK

Dino Diplodok mieša rozprávku a realitu. Inšpirovali ho aj Macourek s Vorlíčkom

Písmo: A- | A+

Fantastické tvory a úžasné miesta čakajú na ceste malého zvedavého dinosaura Diplodoka v animovanej dobrodružnej komédii s hranými pasážami Dino Diplodok, ktorá vznikla v poľsko-česko-slovenskej koprodukcii.

Diplodok je dinosaurus, ktorému za záhadných okolností zmiznú rodičia. Nevie, že žije v komikse, ktorý kreslí nedocenený Tadeáš. Jeho vydavateľka si myslí, že dinosaurí komiks ho zdržuje od dôležitejšej práce, a tak Tadeáš, ktorý je síce talentovaný, ale príliš si neverí, začne gumovať, čo nakreslil.

Diplodok vygumovaniu unikne. Zistí totiž, že sa môže teleportovať do iných komiksov. Tam postupne stretáva čarodejníka Hokusa Pokusa, ktorý vie iba jedno kúzlo, fyzika a šialeného vedca Nervóznika a jeho zamilovanú asistentku a vášnivú šoférku Entomológiu. Nato, aby naivný, dôverčivý a nerozvážny Diplodok zachránil svojich rodičov, musí najskôr uveriť sám v seba a dodať sebavedomie aj Tadeášovi.

Tvorcovia v synopse filmu sľubujú hravú a zábavnú dobrodružnú komédiu. Podľa nich pobaví nielen deti, ale aj „tých, čo majú v sebe schovaný kúsok dieťaťa, ktorý im ešte nikto nedokázal vygumovať“.

Osobité výtvarné stvárnenie

„Dino Diplodok má veľmi osobité výtvarné stvárnenie, originálny príbeh a skvelý humor, čím nadväzuje na česko-slovenskú filmovú tvorbu minulého storočia. Nie je náhoda, že hlavný tvorca, scenárista a režisér Wojtek Wawszczyk vyrastal na česko-poľských hraniciach. Tam ako dieťa a teenager sledoval dnes už klasické česko-slovenské filmy,“napísala v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond slovenská koproducentka Silvia Panáková zo spoločnosti Dayhey.

Jej slová potvrdzuje aj samotný Wawszczyk. „V osemdesiatych rokoch bola na jediných dvoch kanáloch poľskej televízie buď nuda, alebo strach. Mal som šťastie, že som okrem toho prijímal aj české a slovenské televízne stanice. Na nich som našiel niečo také silné, že ste to mohli vidieť farebne aj na čiernobielej televíznej obrazovke. Niečo, čo – ako dnes viem – zo mňa urobilo to, čím som dnes ako filmár a tvorca: filmy a seriály od dua Macourek – Vorlíček a klasické, vtedy československé filmové rozprávky,“ povedal režisér a animátor.

 „Medzi mnohé inšpirácie, ktoré utvárali moje umelecké krédo, patria napríklad Arabela, Lietajúci Čestmír, Ako utopiť doktora Mráčka, Marečku, podajte mi pero alebo Traja veteráni,“ konkretizoval Wawszczyk. „Vplyv týchto horkosladkých príbehov, ktoré sa pohybujú na hrane medzi realizmom a absurditou, je vidieť už v mojich študentských filmoch,“ dodal filmár, ktorému neskôr učaroval aj Jan Švankmajer.

Dino Diplodok je Wawszczykovým samostatným celovečerným debutom. Vychádza z komiksov Tadeusza Baranowského z 80. rokov minulého storočia, čomu je prispôsobená aj estetika snímky. Režisér o nej prvýkrát začal uvažovať už pred takmer dvadsiatimi rokmi. Prvú verziu scenára začali tvorcovia z poľského štúdia Human Ark (dnes Human Film) vyvíjať v roku 2012.

Českým koproducentom je štúdio PFX. „S producentom z PFX Jiřím Mikom som sa prvýkrát stretla v roku 2018 na našom spoločnom projekte Jan Palach. Jiří ma oboznámil s jeho pripravovaným filmom a jeho milým hrdinom Diplodokom. Aj napriek tomu, že nemám skúsenosti v animovanej tvorbe, ma projekt natoľko zaujal, že som mu navrhla spoluprácu ako minoritný koproducent,“ vysvetlila Silvia Panáková.

V slovenskom znení sa vo filme predstavia Oliver Boublík, Ivan Romančík, Dušan Cinkota, Juraj Predmerský či Dagmar Sanitrová. Film mal premiéru na prestížnom festivale v Annecy.

Dino Diplodok (Smok Diplodok, r. Wojtek Wawszczyk, Poľsko/Česko/Slovensko, 2024)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 5 539 238 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 140 625 eur)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 9. 1. 2025

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články