Záber z filmu Dino Diplodok. FOTO: CinemArt SK

Dino Diplodok mieša rozprávku a realitu. Inšpirovali ho aj Macourek s Vorlíčkom

Písmo: A- | A+

Fantastické tvory a úžasné miesta čakajú na ceste malého zvedavého dinosaura Diplodoka v animovanej dobrodružnej komédii s hranými pasážami Dino Diplodok, ktorá vznikla v poľsko-česko-slovenskej koprodukcii.

Diplodok je dinosaurus, ktorému za záhadných okolností zmiznú rodičia. Nevie, že žije v komikse, ktorý kreslí nedocenený Tadeáš. Jeho vydavateľka si myslí, že dinosaurí komiks ho zdržuje od dôležitejšej práce, a tak Tadeáš, ktorý je síce talentovaný, ale príliš si neverí, začne gumovať, čo nakreslil.

Diplodok vygumovaniu unikne. Zistí totiž, že sa môže teleportovať do iných komiksov. Tam postupne stretáva čarodejníka Hokusa Pokusa, ktorý vie iba jedno kúzlo, fyzika a šialeného vedca Nervóznika a jeho zamilovanú asistentku a vášnivú šoférku Entomológiu. Nato, aby naivný, dôverčivý a nerozvážny Diplodok zachránil svojich rodičov, musí najskôr uveriť sám v seba a dodať sebavedomie aj Tadeášovi.

Tvorcovia v synopse filmu sľubujú hravú a zábavnú dobrodružnú komédiu. Podľa nich pobaví nielen deti, ale aj „tých, čo majú v sebe schovaný kúsok dieťaťa, ktorý im ešte nikto nedokázal vygumovať“.

Osobité výtvarné stvárnenie

„Dino Diplodok má veľmi osobité výtvarné stvárnenie, originálny príbeh a skvelý humor, čím nadväzuje na česko-slovenskú filmovú tvorbu minulého storočia. Nie je náhoda, že hlavný tvorca, scenárista a režisér Wojtek Wawszczyk vyrastal na česko-poľských hraniciach. Tam ako dieťa a teenager sledoval dnes už klasické česko-slovenské filmy,“napísala v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond slovenská koproducentka Silvia Panáková zo spoločnosti Dayhey.

Jej slová potvrdzuje aj samotný Wawszczyk. „V osemdesiatych rokoch bola na jediných dvoch kanáloch poľskej televízie buď nuda, alebo strach. Mal som šťastie, že som okrem toho prijímal aj české a slovenské televízne stanice. Na nich som našiel niečo také silné, že ste to mohli vidieť farebne aj na čiernobielej televíznej obrazovke. Niečo, čo – ako dnes viem – zo mňa urobilo to, čím som dnes ako filmár a tvorca: filmy a seriály od dua Macourek – Vorlíček a klasické, vtedy československé filmové rozprávky,“ povedal režisér a animátor.

 „Medzi mnohé inšpirácie, ktoré utvárali moje umelecké krédo, patria napríklad Arabela, Lietajúci Čestmír, Ako utopiť doktora Mráčka, Marečku, podajte mi pero alebo Traja veteráni,“ konkretizoval Wawszczyk. „Vplyv týchto horkosladkých príbehov, ktoré sa pohybujú na hrane medzi realizmom a absurditou, je vidieť už v mojich študentských filmoch,“ dodal filmár, ktorému neskôr učaroval aj Jan Švankmajer.

Dino Diplodok je Wawszczykovým samostatným celovečerným debutom. Vychádza z komiksov Tadeusza Baranowského z 80. rokov minulého storočia, čomu je prispôsobená aj estetika snímky. Režisér o nej prvýkrát začal uvažovať už pred takmer dvadsiatimi rokmi. Prvú verziu scenára začali tvorcovia z poľského štúdia Human Ark (dnes Human Film) vyvíjať v roku 2012.

Českým koproducentom je štúdio PFX. „S producentom z PFX Jiřím Mikom som sa prvýkrát stretla v roku 2018 na našom spoločnom projekte Jan Palach. Jiří ma oboznámil s jeho pripravovaným filmom a jeho milým hrdinom Diplodokom. Aj napriek tomu, že nemám skúsenosti v animovanej tvorbe, ma projekt natoľko zaujal, že som mu navrhla spoluprácu ako minoritný koproducent,“ vysvetlila Silvia Panáková.

V slovenskom znení sa vo filme predstavia Oliver Boublík, Ivan Romančík, Dušan Cinkota, Juraj Predmerský či Dagmar Sanitrová. Film mal premiéru na prestížnom festivale v Annecy.

Dino Diplodok (Smok Diplodok, r. Wojtek Wawszczyk, Poľsko/Česko/Slovensko, 2024)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 5 539 238 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 140 625 eur)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 9. 1. 2025

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články