slovenský dokumentárny film 2025 29. festival Ji.hlava Záber z filmu Hranice vernosti režisérky Diany Fabiánovej. Foto: Itafilm
Písmo: A- | A+

O vernosti, nevere aj úprimnosti rozpráva nový dokumentárny film režisérky Diany Fabiánovej Hranice vernosti. Jeho protagonisti sa rozhodli experimentovať a zistiť, čo znamená vernosť v 21. storočí. Po tom, ako sa predstavil publiku festivalov Ji.hlava a Jeden svet prichádza 27. novembra do slovenských kín.

„Chcela by som, aby film pomohol ľuďom otvárať háklivé témy – aby bol akýmsi ,otváračomʻ, trenažérom, prípadovou štúdiou, ktorá pomôže začať rozhovor,“ hovorí režisérka Diana Fabiánová. Spolu s manželom Tomášom je aj protagonistkou svojho filmu. Majú dve deti a po rokoch spoločného života sa rozhodnú pre otvorený vzťah. Čo sa stane, keď do ich vzťahu vstúpia iní ľudia? Funguje láska aj bez výhradného záväzku? „Dokáže vôbec láska fungovať bez výhradného záväzku? Je to citlivý pohľad na partnerstvo, ktoré nechce byť o kontrole, ale o slobode – no môže práve tá byť základom stabilného a hlbokého vzťahu? Je to príbeh o láske, ktorá hľadá svoju podobu mimo zaužívaných foriem spolužitia. Bez filtra. Bez hanby. Srdcom,“ uvádzajú tvorcovia.

„Vernosť pre mňa nie je len o absencii nevery, ale o aktívnej prítomnosti dôvery, rešpektu a oddanosti. Je to pevný základ, na ktorom možno stavať hlboké a zmysluplné vzťahy,“ hovorí Diana Fabiánová. „Môžeme byť v monogamnom vzťahu a pritom byť neverní – klamať, zatajovať, byť emocionálne neprítomní. A naopak, môžeme mať otvorený vzťah a pestovať hlbokú oddanosť a vernosť, ak sme k sebe úplne úprimní a dodržiavame dohody, ktoré sme si stanovili,“ dodáva.

Vo svojom osobnom a intímnom filme odkrýva režisérka nielen vzťahové dilemy, ale tiež rodinné tajomstvá. A kladie si otázky: Čo nás určuje? Genetika? Výchova? Prostredie, v ktorom vyrastáme?

Otázky, ktoré sú tabu

Diana Fabiánová debutovala v roku 2009 dokumentom Mesiac v nás, ktorý sa premietal na festivale v Locarne a vo svojom programe ho uviedlo zhruba 150 ďalších festivalov po celom svete. V rokoch 2018 – 2023 pôsobila ako umelecká riaditeľka festivalu Jeden svet na Slovensku. Okrem filmovej tvorby sa venuje aj organizácii stretnutí pre nezadaných. O svojom najnovšom filme hovorí, že vznikol „z osobnej potreby prelomiť mlčanie. O pravde, ktorá bolí, ale lieči.“.

Na filme Hranice vernosti spolupracovali dramaturgička Biba Bohinská, kameraman  a zvukár Tomáš Kobza (je tiež protagonistom snímky) či strihač Phil Jandaly, ktorý sa spolu s Fabiánovou podieľal aj na scenári. Hudbu zložila Ľubica Čekovská. Koproducentkami sú Diana Fabiánová a Lucia Zubáková, producentkou Silvia Panáková zo spoločnosti Dayhey. „Ako producentka som sa rozhodla podporiť film Hranice vernosti práve preto, že ide o výnimočný projekt – spája v sebe odvážnu autorskú výpoveď, univerzálnu tému a silný spoločenský presah. Diana Fabiánová sa v ňom nebojí odhaliť vlastný život a postaviť pred kameru svoju rodinu. Táto otvorenosť prináša do filmu autenticitu, ktorú nemožno inscenovať, a vytvára pre divákov vzácnu možnosť identifikácie: v intímnych chvíľach jednej rodiny sa zrkadlia vzťahové dilemy nás všetkých,“ povedala o snímke Silvia Panáková. Podľa nej film otvára otázky, ktoré sú v slovenskej spoločnosti stále tabu. Namiesto moralizovania však ponúka bezpečný priestor na premýšľanie a dialóg.

Hranice vernosti (r. Diana Fabiánová, Slovensko, 2025)
Celkový rozpočet filmu: 130 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu 30 000 eur)
Distribučná premiéra: 27. novembra 2025

Autor:

Záber z filmu Hranice vernosti režisérky Diany Fabiánovej. Foto: Itafilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Zuzana Gindl-Tatárová VŠMU Foto: Miro Nôta

Zuzana Gindl-Tatárová oslávi jubileum bohatým programom

Dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová, dlhoročná pedagogička Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení (FTF VŠMU) v Bratislave, sa tento mesiac dožíva 70 rokov. Pri tejto príležitosti sa v kinosále KLAP na FTF VŠMU uskutoční dvojdňový medailón venovaný jej profesionálnemu a pedagogickému pôsobeniu. Bohatý program s projekciami filmov, panelovou diskusiou a tzv. „veľkým seminárom“ Gindl-Tatárovej sa uskutoční v dňoch 30. septembra a 1. októbra 2026. Dvojdňový program medailónu spojí filmové projekcie, diskusiu a filmovú analýzu. Program otvorí premiéra strihového dokumentárneho filmu Zuzana Gindl-Tatárová (2026) za účasti režiséra a zároveň Gindl-Tatárovej kolegu Martina Šulíka. Uvedený bude aj krátky dokumentárny film Interview (2018) Jozefa Hardoša, ktorý je súčasťou e-booku venovaného deviatim laureátom medzinárodnej ceny CILECT Teaching Award vrátane Gindl-Tatárovej. Nasledovať bude panelová diskusia nazvaná Scenáristika, dramaturgia a jej význam pri tvorbe filmov, ktorej účastníkmi budú okrem oslávenkyne aj producentka a kultúrna manažérka Piret Tibbo-Hudgins z Estónska, scenáristka a vedúca Ateliéru scenáristickej tvorby FTF VŠMU Katarína Moláková, od 1. októbra 2026 aj čerstvo zvolená dekanka fakulty, a scenárista a festivalový dramaturg Peter Gašparík, ktorý rovnako prednáša na FTF VŠMU. Počas druhého dňa podujatia sa premietne slávny film Miloša Formana Prelet nad kukučím hniezdom (1975), ktorý získal množstvo ocenení vrátane piatich Oscarov za najlepší film, réžiu, herecký výkon v hlavnej roli v mužskej aj ženskej kategórii...
Zuzana Mináčová Foto: archív SFÚ

Zuzana Mináčová

„Vôbec som netušila, že aj fotografia môže byť výtvarným dielom,“ spomína Zuzana Mináčová v biografii Život fotografky (2013). Hoci sa do sveta umenia zapísala množstvom originálnych umeleckých snímok, v povedomí verejnosti navždy ostane „drobná žena s fotoaparátom“ a portrétistka filmových hviezd. 24. septembra dožíva 95. narodenín. „Je pravda, že keď sa na pľaci tlačíme, som trochu sebecká. Asi aj bezohľadná. Druhí sa na mňa často aj hnevajú, ale ja si musím postaviť človeka tak, aby mal dobré svetlo, aby vypadal pekne,“ priznáva. Prvou hviezdou, ktorú sa jej podarilo „uloviť“, bol Tony Curtis. Bolo to v roku 1968 na festivale v Karlových Varoch, keď bez pozvánky dokázala „preniknúť“ na brunch. „Pretože neviem po anglicky, začala som s ním hovoriť po maďarsky, on mi po maďarsky odpovedal, a tak vznikla moja prvá festivalová fotografia.“ Štefan Kvietik a Martin Holly pri nakrúcaní filmu Medená veža (1970). Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová Ako fotografovať hviezdy sa vraj naučila o rok neskôr, na festivale v Sorrente. „Práve tam som videla, ako fotografujú skutoční profesionáli. Ako kričia na svoje idoly a ako na to filmové veličiny ústretovo reagujú. Vtedy som si uvedomila, že práve komunikácia je základom úspechu.“ Jedinečné fotografie obdivovaných hereckých hviezd si privážala v 70. a 80. rokoch z filmového festivalu v Moskve. Vyznala sa v labyrinte obrovského hotela...
Zobraziť všetky články