slovenský dokumentárny film 2025 29. festival Ji.hlava Záber z filmu Hranice vernosti režisérky Diany Fabiánovej. Foto: Itafilm
Písmo: A- | A+

O vernosti, nevere aj úprimnosti rozpráva nový dokumentárny film režisérky Diany Fabiánovej Hranice vernosti. Jeho protagonisti sa rozhodli experimentovať a zistiť, čo znamená vernosť v 21. storočí. Po tom, ako sa predstavil publiku festivalov Ji.hlava a Jeden svet prichádza 27. novembra do slovenských kín.

Chcela by som, aby film pomohol ľuďom otvárať háklivé témy – aby bol akýmsi ,otváračomʻ, trenažérom, prípadovou štúdiou, ktorá pomôže začať rozhovor,“ hovorí režisérka Diana Fabiánová. Spolu s manželom Tomášom je aj protagonistkou svojho filmu. Majú dve deti a po rokoch spoločného života sa rozhodnú pre otvorený vzťah. Čo sa stane, keď do ich vzťahu vstúpia iní ľudia? Funguje láska aj bez výhradného záväzku? „Dokáže vôbec láska fungovať bez výhradného záväzku? Je to citlivý pohľad na partnerstvo, ktoré nechce byť o kontrole, ale o slobode – no môže práve tá byť základom stabilného a hlbokého vzťahu? Je to príbeh o láske, ktorá hľadá svoju podobu mimo zaužívaných foriem spolužitia. Bez filtra. Bez hanby. Srdcom,“ uvádzajú tvorcovia.

Vernosť pre mňa nie je len o absencii nevery, ale o aktívnej prítomnosti dôvery, rešpektu a oddanosti. Je to pevný základ, na ktorom možno stavať hlboké a zmysluplné vzťahy,“ hovorí Diana Fabiánová. „Môžeme byť v monogamnom vzťahu a pritom byť neverní – klamať, zatajovať, byť emocionálne neprítomní. A naopak, môžeme mať otvorený vzťah a pestovať hlbokú oddanosť a vernosť, ak sme k sebe úplne úprimní a dodržiavame dohody, ktoré sme si stanovili,“ dodáva.

Vo svojom osobnom a intímnom filme odkrýva režisérka nielen vzťahové dilemy, ale tiež rodinné tajomstvá. A kladie si otázky: Čo nás určuje? Genetika? Výchova? Prostredie, v ktorom vyrastáme?

Otázky, ktoré sú tabu

Diana Fabiánová debutovala v roku 2009 dokumentom Mesiac v nás, ktorý sa premietal na festivale v Locarne a vo svojom programe ho uviedlo zhruba 150 ďalších festivalov po celom svete. V rokoch 2018 – 2023 pôsobila ako umelecká riaditeľka festivalu Jeden svet na Slovensku. Okrem filmovej tvorby sa venuje aj organizácii stretnutí pre nezadaných. O svojom najnovšom filme hovorí, že vznikol „z osobnej potreby prelomiť mlčanie. O pravde, ktorá bolí, ale lieči.“.

Na filme Hranice vernosti spolupracovali dramaturgička Biba Bohinská, kameraman  a zvukár Tomáš Kobza (je tiež protagonistom snímky) či strihač Phil Jandaly, ktorý sa spolu s Fabiánovou podieľal aj na scenári. Hudbu zložila Ľubica Čekovská. Koproducentkami sú Diana Fabiánová a Lucia Zubáková, producentkou Silvia Panáková zo spoločnosti Dayhey. „Ako producentka som sa rozhodla podporiť film Hranice vernosti práve preto, že ide o výnimočný projekt – spája v sebe odvážnu autorskú výpoveď, univerzálnu tému a silný spoločenský presah. Diana Fabiánová sa v ňom nebojí odhaliť vlastný život a postaviť pred kameru svoju rodinu. Táto otvorenosť prináša do filmu autenticitu, ktorú nemožno inscenovať, a vytvára pre divákov vzácnu možnosť identifikácie: v intímnych chvíľach jednej rodiny sa zrkadlia vzťahové dilemy nás všetkých,“ povedala o snímke Silvia Panáková. Podľa nej film otvára otázky, ktoré sú v slovenskej spoločnosti stále tabu. Namiesto moralizovania však ponúka bezpečný priestor na premýšľanie a dialóg.

Hranice vernosti (r. Diana Fabiánová, Slovensko, 2025)
Celkový rozpočet filmu: 130 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu 30 000 eur)
Distribučná premiéra: 27. novembra 2025

Autor:

Záber z filmu Hranice vernosti režisérky Diany Fabiánovej. Foto: Itafilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články