slovenský dokumentárny film 2025 29. festival Ji.hlava Záber z filmu Hranice vernosti režisérky Diany Fabiánovej. Foto: Itafilm
Písmo: A- | A+

O vernosti, nevere aj úprimnosti rozpráva nový dokumentárny film režisérky Diany Fabiánovej Hranice vernosti. Jeho protagonisti sa rozhodli experimentovať a zistiť, čo znamená vernosť v 21. storočí. Po tom, ako sa predstavil publiku festivalov Ji.hlava a Jeden svet prichádza 27. novembra do slovenských kín.

Chcela by som, aby film pomohol ľuďom otvárať háklivé témy – aby bol akýmsi ,otváračomʻ, trenažérom, prípadovou štúdiou, ktorá pomôže začať rozhovor,“ hovorí režisérka Diana Fabiánová. Spolu s manželom Tomášom je aj protagonistkou svojho filmu. Majú dve deti a po rokoch spoločného života sa rozhodnú pre otvorený vzťah. Čo sa stane, keď do ich vzťahu vstúpia iní ľudia? Funguje láska aj bez výhradného záväzku? „Dokáže vôbec láska fungovať bez výhradného záväzku? Je to citlivý pohľad na partnerstvo, ktoré nechce byť o kontrole, ale o slobode – no môže práve tá byť základom stabilného a hlbokého vzťahu? Je to príbeh o láske, ktorá hľadá svoju podobu mimo zaužívaných foriem spolužitia. Bez filtra. Bez hanby. Srdcom,“ uvádzajú tvorcovia.

Vernosť pre mňa nie je len o absencii nevery, ale o aktívnej prítomnosti dôvery, rešpektu a oddanosti. Je to pevný základ, na ktorom možno stavať hlboké a zmysluplné vzťahy,“ hovorí Diana Fabiánová. „Môžeme byť v monogamnom vzťahu a pritom byť neverní – klamať, zatajovať, byť emocionálne neprítomní. A naopak, môžeme mať otvorený vzťah a pestovať hlbokú oddanosť a vernosť, ak sme k sebe úplne úprimní a dodržiavame dohody, ktoré sme si stanovili,“ dodáva.

Vo svojom osobnom a intímnom filme odkrýva režisérka nielen vzťahové dilemy, ale tiež rodinné tajomstvá. A kladie si otázky: Čo nás určuje? Genetika? Výchova? Prostredie, v ktorom vyrastáme?

Otázky, ktoré sú tabu

Diana Fabiánová debutovala v roku 2009 dokumentom Mesiac v nás, ktorý sa premietal na festivale v Locarne a vo svojom programe ho uviedlo zhruba 150 ďalších festivalov po celom svete. V rokoch 2018 – 2023 pôsobila ako umelecká riaditeľka festivalu Jeden svet na Slovensku. Okrem filmovej tvorby sa venuje aj organizácii stretnutí pre nezadaných. O svojom najnovšom filme hovorí, že vznikol „z osobnej potreby prelomiť mlčanie. O pravde, ktorá bolí, ale lieči.“.

Na filme Hranice vernosti spolupracovali dramaturgička Biba Bohinská, kameraman  a zvukár Tomáš Kobza (je tiež protagonistom snímky) či strihač Phil Jandaly, ktorý sa spolu s Fabiánovou podieľal aj na scenári. Hudbu zložila Ľubica Čekovská. Koproducentkami sú Diana Fabiánová a Lucia Zubáková, producentkou Silvia Panáková zo spoločnosti Dayhey. „Ako producentka som sa rozhodla podporiť film Hranice vernosti práve preto, že ide o výnimočný projekt – spája v sebe odvážnu autorskú výpoveď, univerzálnu tému a silný spoločenský presah. Diana Fabiánová sa v ňom nebojí odhaliť vlastný život a postaviť pred kameru svoju rodinu. Táto otvorenosť prináša do filmu autenticitu, ktorú nemožno inscenovať, a vytvára pre divákov vzácnu možnosť identifikácie: v intímnych chvíľach jednej rodiny sa zrkadlia vzťahové dilemy nás všetkých,“ povedala o snímke Silvia Panáková. Podľa nej film otvára otázky, ktoré sú v slovenskej spoločnosti stále tabu. Namiesto moralizovania však ponúka bezpečný priestor na premýšľanie a dialóg.

Hranice vernosti (r. Diana Fabiánová, Slovensko, 2025)
Celkový rozpočet filmu: 130 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu 30 000 eur)
Distribučná premiéra: 27. novembra 2025

Autor:

Záber z filmu Hranice vernosti režisérky Diany Fabiánovej. Foto: Itafilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Zobraziť všetky články