slovenský dokumentárny film 2025 29. festival Ji.hlava Záber z filmu Hranice vernosti režisérky Diany Fabiánovej. Foto: Itafilm
Písmo: A- | A+

O vernosti, nevere aj úprimnosti rozpráva nový dokumentárny film režisérky Diany Fabiánovej Hranice vernosti. Jeho protagonisti sa rozhodli experimentovať a zistiť, čo znamená vernosť v 21. storočí. Po tom, ako sa predstavil publiku festivalov Ji.hlava a Jeden svet prichádza 27. novembra do slovenských kín.

Chcela by som, aby film pomohol ľuďom otvárať háklivé témy – aby bol akýmsi ,otváračomʻ, trenažérom, prípadovou štúdiou, ktorá pomôže začať rozhovor,“ hovorí režisérka Diana Fabiánová. Spolu s manželom Tomášom je aj protagonistkou svojho filmu. Majú dve deti a po rokoch spoločného života sa rozhodnú pre otvorený vzťah. Čo sa stane, keď do ich vzťahu vstúpia iní ľudia? Funguje láska aj bez výhradného záväzku? „Dokáže vôbec láska fungovať bez výhradného záväzku? Je to citlivý pohľad na partnerstvo, ktoré nechce byť o kontrole, ale o slobode – no môže práve tá byť základom stabilného a hlbokého vzťahu? Je to príbeh o láske, ktorá hľadá svoju podobu mimo zaužívaných foriem spolužitia. Bez filtra. Bez hanby. Srdcom,“ uvádzajú tvorcovia.

Vernosť pre mňa nie je len o absencii nevery, ale o aktívnej prítomnosti dôvery, rešpektu a oddanosti. Je to pevný základ, na ktorom možno stavať hlboké a zmysluplné vzťahy,“ hovorí Diana Fabiánová. „Môžeme byť v monogamnom vzťahu a pritom byť neverní – klamať, zatajovať, byť emocionálne neprítomní. A naopak, môžeme mať otvorený vzťah a pestovať hlbokú oddanosť a vernosť, ak sme k sebe úplne úprimní a dodržiavame dohody, ktoré sme si stanovili,“ dodáva.

Vo svojom osobnom a intímnom filme odkrýva režisérka nielen vzťahové dilemy, ale tiež rodinné tajomstvá. A kladie si otázky: Čo nás určuje? Genetika? Výchova? Prostredie, v ktorom vyrastáme?

Otázky, ktoré sú tabu

Diana Fabiánová debutovala v roku 2009 dokumentom Mesiac v nás, ktorý sa premietal na festivale v Locarne a vo svojom programe ho uviedlo zhruba 150 ďalších festivalov po celom svete. V rokoch 2018 – 2023 pôsobila ako umelecká riaditeľka festivalu Jeden svet na Slovensku. Okrem filmovej tvorby sa venuje aj organizácii stretnutí pre nezadaných. O svojom najnovšom filme hovorí, že vznikol „z osobnej potreby prelomiť mlčanie. O pravde, ktorá bolí, ale lieči.“.

Na filme Hranice vernosti spolupracovali dramaturgička Biba Bohinská, kameraman  a zvukár Tomáš Kobza (je tiež protagonistom snímky) či strihač Phil Jandaly, ktorý sa spolu s Fabiánovou podieľal aj na scenári. Hudbu zložila Ľubica Čekovská. Koproducentkami sú Diana Fabiánová a Lucia Zubáková, producentkou Silvia Panáková zo spoločnosti Dayhey. „Ako producentka som sa rozhodla podporiť film Hranice vernosti práve preto, že ide o výnimočný projekt – spája v sebe odvážnu autorskú výpoveď, univerzálnu tému a silný spoločenský presah. Diana Fabiánová sa v ňom nebojí odhaliť vlastný život a postaviť pred kameru svoju rodinu. Táto otvorenosť prináša do filmu autenticitu, ktorú nemožno inscenovať, a vytvára pre divákov vzácnu možnosť identifikácie: v intímnych chvíľach jednej rodiny sa zrkadlia vzťahové dilemy nás všetkých,“ povedala o snímke Silvia Panáková. Podľa nej film otvára otázky, ktoré sú v slovenskej spoločnosti stále tabu. Namiesto moralizovania však ponúka bezpečný priestor na premýšľanie a dialóg.

Hranice vernosti (r. Diana Fabiánová, Slovensko, 2025)
Celkový rozpočet filmu: 130 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu 30 000 eur)
Distribučná premiéra: 27. novembra 2025

Autor:

Záber z filmu Hranice vernosti režisérky Diany Fabiánovej. Foto: Itafilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články