Záber z filmu Jednopercentný indián. Foto: Filmtopia

Jednopercentným indiánom Szabolcs Hajdu uzatvára trilógiu

Písmo: A- | A+

Jedna noc, jedno miesto a šesť ľudí, ktorí sa stretnú po pohrebe dávneho kamaráta z mladosti. To je základná premisa nového maďarsko-slovensko-amerického filmu Jednopercentný indián. Novinka režiséra Szabolcsa Hajdua mala premiéru na MFF Febiofest Bratislava a od 3. marca je v slovenskej kinodistribúcii.

Naša spoločnosť MPhilms od svojho vzniku uvažuje minimálne v stredoeurópskom kontexte. Spolupracujeme s režisérmi ako Jaro Vojtek, Peter Kerekes, Vladimír Morávek, Hajni Kis, Gyula Nemes alebo s mladými slovenskými dokumentaristami. Medzinárodnú kooperáciu vnímame ako samozrejmosť. Produkujeme iba filmy ktoré chceme vidieť, a veríme, že nie iba my. Takým filmom je pre nás aj pripravovaný film režiséra a scenáristu Szabolcsa Hajdu Jednopercentný indián,“ napísal v producentskej explikácii pre Audiovizuálny film slovenský koproducent Mátyás Prikler zo spoločnosti MPhilms. Americkým koproducentom je Jim Stark, ktorý spolupracoval aj s Jimom Jarmuschom či Greggom Arakim.

„Jednopercentný indián je záverečnou časťou trilógie, ktorá sa začala mimoriadne úspešným dielom Ernellovci u Farkasovcov / Rodinné šťastie a pokračovala hrou Kálmánov deň. Ďalšia časť série, ktorá má s predchádzajúcimi príbuzný len formálny jazyk (prácu s časom a priestorom) a určenie témy, predstavuje ďalší krok vpred vo svete spracovania aktuálnych problémov súčasnej strednej triedy,“ uviedol v režijnej explikácii pre Audiovizuálny fond režisér Szabolcs Hajdu. „Príbehy nie sú úzko prepojené, existuje však mnoho styčných bodov na úrovni postáv a tém, jednotlivé príbehy vlastne vzájomne na seba poukazujú, dopĺňajú sa,“ dodal.

Hlavnými hrdinami príbehov sú tri páry v strednom veku. „Boria sa s najvšednejšími, no v danej životnej fáze predsa zdanlivo neriešiteľnými problémami. Táto nemohúcosť plodí podráždenosť a zúfalstvo a v priebehu vyvíjajúcich sa situácií zvyčajne vyvoláva krízu v partnerskom vzťahu,“ vysvetľuje režisér.

Rodinnom šťastí (2016, film získal hlavnú cenu na festivale v Karlových Varoch a samotný Hajdu si odniesol cenu pre najlepšieho herca) sa protagonisti sporia o výchove detí. V Kálmánovom dni (2023, slovenským koproducentom filmu je takisto Mátyás Prikler a jeho spoločnosť MPhilms) pramení napätie medzi postavami z nedostatku intimity a sexuality a s ním spojenými morálnymi otázkami. Jednopercentný indián sa „sústredí na identitu, na dedičné modely správania, mužský šovinizmus, feminizmus a okruh tém moderných rodových rolí.

Všetky časti trilógie vznikli pôvodne ako divadelné hry a od začiatku boli postavené ako minimalistické a ultra nízkorozpočtové filmy. „Okrem talentu režiséra k tomu prispela aj situácia a kultúrna politika v Maďarsku – Szabolcs Hajdu je na čiernej listine (čo sa samozrejme nedá de iure dokázať, lebo to sa nikdy nedá dokázať) a bolo by pre neho v podstate bez šance získať reálne zdroje zo štátnych zdrojov v Budapešti. Režisér Hajdu posledné roky spolupracuje s filmármi na Slovensku a aj preto bude na tomto filme spolupracovať niekoľko slovenských filmárov,“ napísal v explikácii Prikler.

Zo slovenských tvorcov sa na snímke podieľali napríklad strihačka Zuzana Cséplő či zvukár Dušan Kozák. Na Slovensku prebiehal strih, zvuková postrpodukcia (zvukový dizajn, mix) a mastering.

Jednopercentný indián (r. Szabolcs Hajdu, Maďarsko/Slovensko/USA, 2024)

Celkový rozpočet z filmu: 140 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 44 437,5 eur)

Distribučná premiéra: 3. apríla 2025

Autor:

Záber z filmu Jednopercentný indián. Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ceny českej filmovej kritiky 2025 Fotografia z filmu Otec

Ceny českej kritiky získali Zbormajster aj Otec

Cenu českej filmovej kritiky pre najlepší film roka získal v sobotu 7. februára Zbormajster producentov Jiřího Konečného a Ivana Ostrochovského. V kategórii réžia českí filmoví kritici a kritičky dali prednosť Tereze Nvotovej, ktorú ocenili za slovensko-česko-poľský film Otec. „Slovenský film a slovenská kultúra dnes nie sú už iba v ohrození, sú naozaj v štádiu systematickej deštrukcie a to zo strany vlády Roberta Fica, ktorý sa mstí umelcom prostredníctvom ministerky kultúry za to, že od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a odhaleniu naozaj hlbokej korupcie, sme stáli a stále stojíme na námestiach,“ povedala Tereza Nvotová. „Keď sa slobodné umenie a slobodné médiá zakážu, tak je to aj krok ku koncu slobodnej spoločnosti. Myslím si, že tu v Česku už začínate tušiť, o čom hovorím. Je to taký nebezpečný vírus, ktorý sa, bohužiaľ, šíri na celom svete a myslím si, že jediným liekom je nebáť sa a nebyť ticho,“ dodala režisérka, ktorá zároveň vyjadrila obavy v súvislosti s nezávislosťou fungovania Audiovizuálneho fondu. Bolestivá debata Otec aj Zbormajster mali po šesť nominácií a celkovo získali po dve ceny. Cenu pre najlepšieho herca získal protagonista Otca Milan Ondrík. Ako najlepšiu herečku ocenili debutantku Kateřinu Falbrovú. V snímke režiséra Ondřeja Provazníka Zbormajster stvárnila zneužívanú zboristku. „Ten film sme robili preto, aby sme upozornili na situáciu obetí, aby sme im ten film venovali ako určitý hold,...
Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Kultúry nikdy nie je veľa

Potom, čo sa v roku 1965 autonómnosť tvorby týždenníka – od plánovania obsahu až po záverečné spracovanie – vrátila do bratislavskej redakcie, tvorcovia sa snažili dať slovenskému žurnálu vlastnú tvár, vrátiť mu atraktívnosť, aby divák počas jeho premietania v kinách (pred hraným filmom) nestál radšej vo foyeri. Úlohu aktuálneho informátora už desať rokov plnilo televízne spravodajstvo. Bolo treba hľadať témy s dlhšou platnosťou dosahu a teritoriálne obsiahnuť podľa možnosti celý svet. Nie vždy sa to podarilo, ale... Výrobcov filmových žurnálov združovala medzinárodná organizácia I.N.A. (International Newsreel Association). Bratislavská redakcia bola jej členom (samozrejme popri pražskej), pretože nešlo o zastúpenie štátov, ale výrobcov/spoločností. Delegáti, tradične šéfredaktori, sa každoročne schádzali na konferencii. Na jej programe bolo pravidelne aj premietanie jednotlivých týždenníkov. Tie sa špeciálne pre túto príležitosť nepripravovali, vyberali sa k termínu konferencie. Ale išlo o prestíž. V plynúcom roku sme sa teda prezentovali číslom 8. Bolo prijaté veľmi pozitívne, ako vôbec jedno z najlepších, ktoré boli premietnuté. To pre nás znamenalo veľa a zdvihlo to naše sebavedomie! Tento prívlastok osmičke ostal, a myslím, že právom. Napokon, divák si utvorí obraz sám... Kolekciu jarných týždenníkov roku 1966 charakterizuje explózia šotov s témou kultúry a umenia: Premiéra hry Rolfa Hochhutha Zástupca Turné baletu SND vo Švajčiarsku a Taliansku Výstava kinetického umenia v Esslingene (NSR) Spieva Juliette Gréco Výstava...
Zobraziť všetky články