Záber z filmu Jednopercentný indián. Foto: Filmtopia

Jednopercentným indiánom Szabolcs Hajdu uzatvára trilógiu

Písmo: A- | A+

Jedna noc, jedno miesto a šesť ľudí, ktorí sa stretnú po pohrebe dávneho kamaráta z mladosti. To je základná premisa nového maďarsko-slovensko-amerického filmu Jednopercentný indián. Novinka režiséra Szabolcsa Hajdua mala premiéru na MFF Febiofest Bratislava a od 3. marca je v slovenskej kinodistribúcii.

„Naša spoločnosť MPhilms od svojho vzniku uvažuje minimálne v stredoeurópskom kontexte. Spolupracujeme s režisérmi ako Jaro Vojtek, Peter Kerekes, Vladimír Morávek, Hajni Kis, Gyula Nemes alebo s mladými slovenskými dokumentaristami. Medzinárodnú kooperáciu vnímame ako samozrejmosť. Produkujeme iba filmy ktoré chceme vidieť, a veríme, že nie iba my. Takým filmom je pre nás aj pripravovaný film režiséra a scenáristu Szabolcsa Hajdu Jednopercentný indián,“ napísal v producentskej explikácii pre Audiovizuálny film slovenský koproducent Mátyás Prikler zo spoločnosti MPhilms. Americkým koproducentom je Jim Stark, ktorý spolupracoval aj s Jimom Jarmuschom či Greggom Arakim.

„Jednopercentný indián je záverečnou časťou trilógie, ktorá sa začala mimoriadne úspešným dielom Ernellovci u Farkasovcov / Rodinné šťastie a pokračovala hrou Kálmánov deň. Ďalšia časť série, ktorá má s predchádzajúcimi príbuzný len formálny jazyk (prácu s časom a priestorom) a určenie témy, predstavuje ďalší krok vpred vo svete spracovania aktuálnych problémov súčasnej strednej triedy,“ uviedol v režijnej explikácii pre Audiovizuálny fond režisér Szabolcs Hajdu. „Príbehy nie sú úzko prepojené, existuje však mnoho styčných bodov na úrovni postáv a tém, jednotlivé príbehy vlastne vzájomne na seba poukazujú, dopĺňajú sa,“ dodal.

Hlavnými hrdinami príbehov sú tri páry v strednom veku. „Boria sa s najvšednejšími, no v danej životnej fáze predsa zdanlivo neriešiteľnými problémami. Táto nemohúcosť plodí podráždenosť a zúfalstvo a v priebehu vyvíjajúcich sa situácií zvyčajne vyvoláva krízu v partnerskom vzťahu,“ vysvetľuje režisér.

V Rodinnom šťastí (2016, film získal hlavnú cenu na festivale v Karlových Varoch a samotný Hajdu si odniesol cenu pre najlepšieho herca) sa protagonisti sporia o výchove detí. V Kálmánovom dni (2023, slovenským koproducentom filmu je takisto Mátyás Prikler a jeho spoločnosť MPhilms) pramení napätie medzi postavami z nedostatku intimity a sexuality a s ním spojenými morálnymi otázkami. Jednopercentný indián sa „sústredí na identitu, na dedičné modely správania, mužský šovinizmus, feminizmus a okruh tém moderných rodových rolí.“

Všetky časti trilógie vznikli pôvodne ako divadelné hry a od začiatku boli postavené ako minimalistické a ultra nízkorozpočtové filmy. „Okrem talentu režiséra k tomu prispela aj situácia a kultúrna politika v Maďarsku – Szabolcs Hajdu je na čiernej listine (čo sa samozrejme nedá de iure dokázať, lebo to sa nikdy nedá dokázať) a bolo by pre neho v podstate bez šance získať reálne zdroje zo štátnych zdrojov v Budapešti. Režisér Hajdu posledné roky spolupracuje s filmármi na Slovensku a aj preto bude na tomto filme spolupracovať niekoľko slovenských filmárov,“ napísal v explikácii Prikler.

Zo slovenských tvorcov sa na snímke podieľali napríklad strihačka Zuzana Cséplő či zvukár Dušan Kozák. Na Slovensku prebiehal strih, zvuková postrpodukcia (zvukový dizajn, mix) a mastering.

Jednopercentný indián (r. Szabolcs Hajdu, Maďarsko/Slovensko/USA, 2024)

Celkový rozpočet z filmu: 140 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 44 437,5 eur)

Distribučná premiéra: 3. apríla 2025

Autor:

Záber z filmu Jednopercentný indián. Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFDF Ji.hlava 2026 Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: filmsomnia

Zóny nikoho a ďalšie slovenské filmy na MFDF Ji.hlava 2026

Jubilejný 30. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava sa začína v piatok 23. októbra 2026 a potrvá do 1. novembra 2026. Až 106 filmov uvedie vo svetovej premiére. Celkovo má v programe viac ako 350 filmov, medzi nimi aj viaceré slovenské a koprodukčne slovenské snímky. Festival má hneď niekoľko súťažných sekcií. Tou hlavnou je Opus Bonum. Organizátori do nej vyberajú „pozoruhodné dokumentárne filmy roku z rôznorodej kolekcie reprezentujúcej tendencie svetového dokumentu“. MFDF Ji.hlava 2026 uvedie v sekcii šestnásť snímok, Slovensko zastupujú dve. Realitu musia vytesňovať Medzinárodnú premiéru má v Jihlave dokumentárna snímka Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej Zóny nikoho. V žánrovo pestrom autorskom prístupe ponúka film zložený z troch epizód pohľad na tri najzávažnejšie environmentálne záťaže na Slovensku. Zameral sa na bratislavskú Dynamitku a súvisiacu Vrakunskú skládku, gudrónové jamy v Predajnej a na oblasť tzv. Trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Programové vyhlásenie vlády kedysi sľúbilo, že záťaže, ktoré sú ešte dedičstvom socializmu, budú odstránené do roku 2024. „Problém sme zdedili zo socializmu, no za 37 rokov demokracie sme sa s ním nedokázali vysporiadať,“ povedala režisérka Lucia Kašová, ktorá je zároveň autorkou námetu. „Ľudia žijúci v blízkosti toxických skládok musia realitu vytesňovať, aby v nej vôbec dokázali psychicky prežiť. Tým sa však prehlbuje ich letargia a nedôvera v štátne inštitúcie,“ hovoria autorky filmu spoločne. Zóny nikoho...
Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
Zobraziť všetky články