Záber z filmu Jednopercentný indián. Foto: Filmtopia

Jednopercentným indiánom Szabolcs Hajdu uzatvára trilógiu

Písmo: A- | A+

Jedna noc, jedno miesto a šesť ľudí, ktorí sa stretnú po pohrebe dávneho kamaráta z mladosti. To je základná premisa nového maďarsko-slovensko-amerického filmu Jednopercentný indián. Novinka režiséra Szabolcsa Hajdua mala premiéru na MFF Febiofest Bratislava a od 3. marca je v slovenskej kinodistribúcii.

Naša spoločnosť MPhilms od svojho vzniku uvažuje minimálne v stredoeurópskom kontexte. Spolupracujeme s režisérmi ako Jaro Vojtek, Peter Kerekes, Vladimír Morávek, Hajni Kis, Gyula Nemes alebo s mladými slovenskými dokumentaristami. Medzinárodnú kooperáciu vnímame ako samozrejmosť. Produkujeme iba filmy ktoré chceme vidieť, a veríme, že nie iba my. Takým filmom je pre nás aj pripravovaný film režiséra a scenáristu Szabolcsa Hajdu Jednopercentný indián,“ napísal v producentskej explikácii pre Audiovizuálny film slovenský koproducent Mátyás Prikler zo spoločnosti MPhilms. Americkým koproducentom je Jim Stark, ktorý spolupracoval aj s Jimom Jarmuschom či Greggom Arakim.

„Jednopercentný indián je záverečnou časťou trilógie, ktorá sa začala mimoriadne úspešným dielom Ernellovci u Farkasovcov / Rodinné šťastie a pokračovala hrou Kálmánov deň. Ďalšia časť série, ktorá má s predchádzajúcimi príbuzný len formálny jazyk (prácu s časom a priestorom) a určenie témy, predstavuje ďalší krok vpred vo svete spracovania aktuálnych problémov súčasnej strednej triedy,“ uviedol v režijnej explikácii pre Audiovizuálny fond režisér Szabolcs Hajdu. „Príbehy nie sú úzko prepojené, existuje však mnoho styčných bodov na úrovni postáv a tém, jednotlivé príbehy vlastne vzájomne na seba poukazujú, dopĺňajú sa,“ dodal.

Hlavnými hrdinami príbehov sú tri páry v strednom veku. „Boria sa s najvšednejšími, no v danej životnej fáze predsa zdanlivo neriešiteľnými problémami. Táto nemohúcosť plodí podráždenosť a zúfalstvo a v priebehu vyvíjajúcich sa situácií zvyčajne vyvoláva krízu v partnerskom vzťahu,“ vysvetľuje režisér.

Rodinnom šťastí (2016, film získal hlavnú cenu na festivale v Karlových Varoch a samotný Hajdu si odniesol cenu pre najlepšieho herca) sa protagonisti sporia o výchove detí. V Kálmánovom dni (2023, slovenským koproducentom filmu je takisto Mátyás Prikler a jeho spoločnosť MPhilms) pramení napätie medzi postavami z nedostatku intimity a sexuality a s ním spojenými morálnymi otázkami. Jednopercentný indián sa „sústredí na identitu, na dedičné modely správania, mužský šovinizmus, feminizmus a okruh tém moderných rodových rolí.

Všetky časti trilógie vznikli pôvodne ako divadelné hry a od začiatku boli postavené ako minimalistické a ultra nízkorozpočtové filmy. „Okrem talentu režiséra k tomu prispela aj situácia a kultúrna politika v Maďarsku – Szabolcs Hajdu je na čiernej listine (čo sa samozrejme nedá de iure dokázať, lebo to sa nikdy nedá dokázať) a bolo by pre neho v podstate bez šance získať reálne zdroje zo štátnych zdrojov v Budapešti. Režisér Hajdu posledné roky spolupracuje s filmármi na Slovensku a aj preto bude na tomto filme spolupracovať niekoľko slovenských filmárov,“ napísal v explikácii Prikler.

Zo slovenských tvorcov sa na snímke podieľali napríklad strihačka Zuzana Cséplő či zvukár Dušan Kozák. Na Slovensku prebiehal strih, zvuková postrpodukcia (zvukový dizajn, mix) a mastering.

Jednopercentný indián (r. Szabolcs Hajdu, Maďarsko/Slovensko/USA, 2024)

Celkový rozpočet z filmu: 140 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 44 437,5 eur)

Distribučná premiéra: 3. apríla 2025

Autor:

Záber z filmu Jednopercentný indián. Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články