Záber z filmu Čarodejník Kajtek.

Keď sa život prelína s mágiou

Písmo: A- | A+

Fantázia deti občas zavedie na územie možného i nemožného a ponúkne im zážitky farebnejšie a zábavnejšie než v reálnom živote. Svoje o tom vie aj Čarodejník Kajtek, ktorý vstúpi do slovenských kín už tento mesiac.

Kajtek je dvanásťročný chlapec s výnimočne rebelským temperamentom, ktorý vyrastá s otcom a babkou. Jedného dňa v sebe objaví nadprirodzené schopnosti. Nezvyčajný talent v kombinácii s jeho neposlušným charakterom však znamená veľké problémy nielen pre rodinu a školu, ale aj pre celé mesto. Ako sa do chlapcovho života dostáva čoraz viac mágie, narastajú jeho problémy s neobľúbenými učiteľmi, ale na druhej strane si získava sympatie a slávu medzi rovesníkmi. Situácia sa začína komplikovať, keď o chlapca s magickými schopnosťami začnú súperiť sily dobra a zla. Kajtek sa musí rozhodnúť, ktorou cestou sa vydá. Fantazijný film poľskej režisérky Magdaleny Łazarkiewicz vznikol v koprodukcii Poľska so Slovenskom a Českom podľa úspešnej knižnej predlohy spisovateľa Janusza Korczaka. 

„Čarodejník Kajtek je mimoriadne univerzálny príbeh, ktorý je vhodný pre malých aj veľkých. Predstavujem si, že sa na film budú radi pozerať starí rodičia aj ich vnúčatá. Na pozadí súčasných filmov pre mládež Čarodejník Kajtek výrazne vynikne tým, že ukazuje nadčasové hodnoty, akými sú bratstvo, čestnosť a pravda. Diváci uvidia, na čo sa v dnešnom svete oplatí zamerať a do čoho investovať svoj čas a energiu,“ uviedol v presskite Grzegorz Damięcki, predstaviteľ otca hlavného hrdinu. Podľa neho sú však dôležité nielen deti, ale aj dospelí. „Dospelý, ktorý sa necíti naplnený vo svojom živote, nebude vhodným partnerom pre svoje deti. Aj o tom je tento film.“ Čarodejníkovi Kajtekovi sa okrem neho predstaví Eryk Biedunkiewicz ako Kajtek, Maja Komorowska, Eva Sakálová, Martin Hofmann Karolina Gruszka, Borys Otawa, Helena Mazur, Vít Bednárik a ďalší.

„Bol by som rád, aby divácky zážitok bol podobný tomu, ktorý som mal pri čítaní scenára či príprave realizácie filmu. Tým bol predovšetkým návrat k najčarovnejším, najnezabudnuteľnejším zážitkom dieťaťa alebo často strastiplného, no aj radostného a katarzného dospievania mladého človeka, ktorého predstavy o sile dobra a lásky ako základných rozmerov existencie sa môžu stať určujúcim motívom jeho bytia, s tým, že čím viac z tohto sveta v ňom zostane, tým viac môže pomáhať aj iným ľudským bytostiam nachádzať skutočné hodnoty a istoty v živote,“ priblížil pre Film.sk slovenský koproducent filmu Marian Urban zo spoločnosti ALEF FILM & MEDIA. Spolupráca na projekte má dlhšiu históriu. „Poľská spoločnosť mediabrigade ho navrhla ako jednu z možnosti pokračovania našej spolupráce už počas prípravy nakrúcania filmu Ja, Olga Hepnarová. Vtedy som dokončil s Petrom Pišťankom scenár k filmu Rukojemník, po prvýkrát sme realizovali film určený nielen pre dospelých divákov, ale pre celú rodinu, a zvlášť pre deti. Ak by som chcel byť trochu patetický, povedal by som, že som to dlhoval slovenským divákom, ale aj svojim najbližším,“ vysvetľuje Urban. „Čarodejník Kajtek ma zaujal tým, že bol ešte cielenejšie určený predovšetkým detskému divákovi. Scenár vznikol na motívy veľmi úspešného poľského románu, ktorý bol preložený do mnohých svetových jazykov, žiaľ, nie do slovenčiny, a bolo to aj obdobie, kde ešte stále určoval jednu zásadnú líniu magických, fantasy filmov Harry Potter. S filmom má však spoločnú len postavu malého čarodejníka, náš príbeh je úplne iný. Je v ňom viac príklonu k reálnemu svetu, mágia je aj hra, ale aj imanentná súčasť skutočnosti a, najmä, v žiadnom prípade sme nemohli predpokladať, že budeme mať k dispozícii čo i len podobné prostriedky a zdroje ako fascinujúci anglický pendant nášho čarodejníka.“ Slovenská strana bola v kreatívnej zložke projektu zastúpená hereckými predstaviteľmi, spoluprácou pri vzniku a kompletnej realizácii komponovanej hudby, vrátane jej nahrávky s veľkým slovenským symfonickým orchestrom. Na Slovensku vznikala aj značná časť digitálnych efektov a realizovali sa tu aj ďalšie postprodukčné a zvukové práce, vrátane dabingu. „Zastúpenie sme mali aj počas realizácie – nakrúcalo sa v okolí Oravského Podzámku a na hrade. Rozsah slovenských kreatívnych vstupov bol podobný ako mala česká strana,“ dodáva Marian Urban.

 

ČARODEJNÍK KAJTEK
Kajtek Czarodziej, r. Magdalena Łazarkiewicz, Poľsko, Česko, Slovensko, 2023
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 3 174 923 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 135 000 eur + podpora audiovizuálneho priemyslu 96 604 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP, MP4

FOTO: ALEF FILM & MEDIA

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články