Keď život chutí. Foto: Keď život chutí/FB

Keď život chutí je animovanou cestou lásky k sebe samému

Písmo: A- | A+

Ben musí schudnúť, aby získal priazeň spolužiačky Klárky. Ako to urobiť, keď miluje jedlo a varenie?

Je to bystrý tínedžer. V škole hádže trefné poznámky, páli mu to a nemusí sa nič bifliť. Má hudobný talent, píše texty pre kapelu, rád varí. A keďže tie jedlá aj veľmi rád ochutnáva, akosi sa celý zväčšuje. Čo s tým? Aktuálnu otázku detskej obezity, ale aj mnoho ďalších tém spojených s deťmi v kritickom veku otvára animovaný príbeh Keď život chutí. Slovensko-česko-francúzska koprodukcia už dosiahla vo svete prvé skvelé úspechy. Do našich kín prichádza 30. januára.

Kto pochopí trápenie

Keď sa po letných prázdninách Ben vracia do školy, zisťuje, že nielen on, ale aj jeho spolužiaci sa zmenili. Chlapci nabrali na guráži, dievčatá na kráse. Najmä tá jedna! Zniesol by jej aj modré z neba. 

Nemotorné telo ho však pri všetkých sympatiách brzdí. Zaberá akosi príliš veľa miesta, a to mu veru niektorí zlomyseľní rovesníci neodpúšťajú. Čo má robiť a kto pochopí jeho trápenie? 

Animovaný film vznikol vlani na motívy knižky francúzskeho spisovateľa Mikaëla Olliviera. Jeho knižku objavila pred rokmi v preklade česká režisérka Kristina Dufková ako skvelé čítanie pre svoju vtedy dvanásťročnú dcéru. Zaujala ju natoľko, že sa rozhodla spracovať námet do filmovej podoby. 

Viacrozmerný charakter hlavného predstaviteľa ju priviedol k bábkovej animácii, a tak sa na plátne stretávame s nevšednou výtvarnou podobou príbehu. Postavy sú rukaté, nohaté, okaté, teda vlastne presne také, aké bývajú deti v pubertálnom veku. 

V kuchyni života

Režisérka sa zamerala na proces Benovej vnútornej premeny a schopnosť sebaprijatia navzdory prekážkam, ktoré v živote treba zdolávať. Ben prechádza obdobím prvých lások, sklamaní, odmietania okolia. Zároveň je to však sebavedomý a vtipný hrdina s množstvom záujmov, a hoci žije v neúplnej rodine, nezáujem jej členov sa v zásadnej chvíli zmení. 

„Benov príbeh začíname sledovať v momente, keď vypukne dovtedy skrytý zápas s jeho nadváhou. Ben musí schudnúť, aby získal priazeň spolužiačky Klárky. Ako to však urobiť, keď tak vášnivo miluje jedlo a varenie? Jeho snom je predsa robiť ľudí šťastnejšími skrz chutné jedlo,“ popisuje pre AVF dielo režisérka Kristina Dufková. 

Upozorňuje, že nejde o klasický animovaný film pre deti, ktorý by oživoval zvieratká či rozprávkové postavy. Vytvára iný pohľad na bežné veci okolo nás, navodzuje proces, pri ktorom akoby sme sa dostali do hlavy hlavného hrdinu a spoločne s ním prežívali jeho život. 

Príručka otvorenej cesty

Slovenská producentka Agata Novinski vidí vo filme veľký potenciál v podobe nástroja na komunikáciu s deťmi o dôležitých témach v rodine aj v škole. Vďaka českému distribútorovi Aerofilms dokonca k filmu vznikli aj metodické príručky, ktoré učiteľom ponúkajú spôsob, ako sa o nastolených témach so študentmi rozprávať. 

Zároveň vníma narastajúci záujem o film najmä v zahraničí. „Zatiaľ mi to asi nedochádza vo všetkých súvislostiach, zrejme som sústredená najmä na splatenie nášho úveru na film,“ hovorí producentka. Skutočný záujem sa podľa nej ukáže, až keď film vstúpi do širšej distribúcie.

Animovaný film Keď život chutí už uviedli na významných medzinárodných festivaloch v Šanghaji, v Karlových Varoch, Locarne, Taiwane či vo Varšave, získal ocenia v Nemecku, Poľsku, Estónsku, Španielsku. 

Európska filmová akadémia ho nominovala v kategóriách najlepší animovaný európsky film a najlepší európsky film. Distribuuje sa mnohých krajinách sveta od východu na západ. 

Premiéru mal na najväčšom svetovom festivale animácie vo francúzskom Annecy, kde v kategórii Contrechamp získal Cenu poroty. Vďaka tomuto úspechu sa môže uchádzať o ocenenie americkej filmovej akadémie AMPAS a zabojovať o Oscara.

Keď život chutí (Život k sežrání, r. Kristina Dufková, Česko/Slovensko/Francúzsko, 2024)

Celkový rozpočet filmu: 1 508 301 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 225 000 eur)

Distribučná premiéra: 30. 1. 2025

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Slnko v sieti 2024 - Jiří Mádl a jeho víťazný film Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanous

Slnko v sieti apeluje na hodnoty, i keď Mikiho nominovalo

Bolo to jedno veľké „vlnybitie“, skonštatoval moderátor Bruno Ciberej, a mal pravdu. Národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2024 ovládli česko-slovenské Vlny. Film režiséra Jiřího Mádla v silnej obojstrannej koprodukcii si zaslúžene odniesol vzácne sošky v deviatich kategóriách vrátane najlepšieho filmu, réžie a scenára. Jedna z cien sa spojila s osobným vyznaním pre herca Mariána Bielika, legendárneho Fajola z určujúcej kultovky Slnko v sieti, ktorý vlani zomrel. Svoju sošku mu venovala jeho dcéra Katarína Štrbová Bieliková, keď stála na pódiu ako čerstvá držiteľka ocenenia za najlepšie kostýmy. V súvislosti s príbehom strhujúcej drámy Vlny o boji za slobodu v auguste 1968 vyjadrila vo svojich nástojčivých otázkach pálčivé problémy, ktoré v súčasnosti trápia našu krajinu. Práve filmy, ktoré na Slovensku vznikajú a sú nositeľom hodnotového posolstva o slobode, považuje  za inšpiráciu, ktorá nám v ťažkých časoch môže pomôcť. „Vlny sú o statočnosti ľudí, ktorí sa vzopreli voči mnohonásobne silnejšiemu nepriateľovi, a ktorí ostali konzistentní v postojoch, pretože sloboda bola pre nich najcennejšou hodnotou,“ povedala o odvahe ľudí z redakcie Československého rozhlasu počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy. Katarína Štrbová Bieliková, cena za najlepšie kostýmy vo filme Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanout V hrobovom tichu Paradoxne, 16. apríla 2025 sa ceremoniál odovzdávania cien Slnko v sieti dial v sále Slovenského rozhlasu pod strechou verejnoprávnej STVR, ktorá sa od tohto podujatia alibisticky dištancovala. Napriek...
Herecká suita z filmu Jiřího Mádla Vlny. Foto: Wandal production

Slnko v sieti: 9 cien pre Vlny, 5 pre Emu a smrtihlava

Najlepším celovečerným hraným filmom roka 2024 sa na udeľovaní národných filmových cien Slnko v sieti stala česko-slovenská koprodukčná snímka Vlny (producenti Monika Kristl, Vlasta Kristl a Wanda Adamík Hrycová). Jej režisér Jiří Mádl si odniesol aj Slnko v sieti v kategórii réžia. Vlny celkovo získali 9 cien. Spolu mali 14 nominácií. O dve nominácie menej mala slovensko-česko-maďarská koprodukčná dráma Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Nakoniec získala 5 cien. Dve ceny si odniesol česko-slovensko-francúzsky animovaný film Keď život chutí (réžia Kristina Dufková, producenti Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye), ktorý zvíťazil v kategórii animovaných filmov a získal tiež Slnko v sieti za hudbu (Michal Novinski). Najlepším dokumentom uplynulého roka bola podľa hlasovania členov Slovenskej filmovej a televíznej akadémie snímka Prezidentka (réžia Marek Šulík, producentka Barbara Janišová Feglová). Chýbajúca maskérka Okrem trojice hereckých ocenení pre Alexandru Borbély, Évu Bandor a Milana Ondríka si Ema a smrtihlav odniesla Slnko v sieti za scénografiu (Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová) a najlepšie umelecké masky (Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy). Po vyhlásení kategórie sa producentka Zuzana Mistríková ospravedlnila umeleckej maskérke Alici Dvorskej, že ju pri nahlásení nominovaných maskérov zaviedla uviesť do formulára, ktorý vypĺňala. Poprosila akadémiu, aby jej cenu udelili dodatočne, keďže sa na ocenenej kategórii podieľala rovnako ako ostatní štyria ocenení. Vlny bodovali aj v kategóriách scenár...
Miloslav Luther. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miloslav Luther

„Televízia bola perfídnym nástrojom kultúrnej politiky totalitného štátu. Dnešná, zatiaľ ešte formálne verejnoprávna, ako sa zdá, k tomu zase smeruje,“ hovorí v rozhovore čerstvý držiteľ Slnka v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Z troch bratov bol v detstve asi ten najvzdorovitejší, ale duševnej potravy v kinách a knižniciach našiel vždy dosť. Koncom uvoľnených šesťdesiatych rokov sa mu začal plniť sen stať sa režisérom, medzitým ho však naplno dobehla realita normalizácie. A čo je horšie, táto pachuť sa mu dnes vracia. Režisér Miloslav Luther si vysoko cení jednotlivcov, ktorí sa napriek všetkému vytrvalo usilujú pripomínať morálne princípy spoločnosti a udržiavať európske humanistické tradície. Čo hovoríte na to, že odovzdávanie ocenení Slnko v sieti sa tento rok napokon v STVR vôbec nevysiela?  Dá sa povedať, že televízia si strieľa do vlastnej nohy. Nielenže oberie svojho kultivovaného diváka o autentický zážitok, ale – hoci je tradične koproducentom väčšiny slovenských filmov – ani nevyužije natoľko sledovaný vysielací čas na propagáciu domácej tvorby. Nechcem si domýšľať, čo sa tým hlavne sleduje, ale podľa mňa toto rozhodnutie neprospeje nikomu a ničomu. S akými pocitmi prijímate ocenenie? Rekapitulujete minulosť? Je to pre mňa motivujúce. Hoci som pri uvedení svojho posledného filmu Spiaci účet vyhlásil, že je naozaj posledným a končím ním svoju profesijnú dráhu, teraz som v dileme. Keď som doteraz...
Zobraziť všetky články