Keď život chutí. Foto: Keď život chutí/FB

Keď život chutí je animovanou cestou lásky k sebe samému

Písmo: A- | A+

Ben musí schudnúť, aby získal priazeň spolužiačky Klárky. Ako to urobiť, keď miluje jedlo a varenie?

Je to bystrý tínedžer. V škole hádže trefné poznámky, páli mu to a nemusí sa nič bifliť. Má hudobný talent, píše texty pre kapelu, rád varí. A keďže tie jedlá aj veľmi rád ochutnáva, akosi sa celý zväčšuje. Čo s tým? Aktuálnu otázku detskej obezity, ale aj mnoho ďalších tém spojených s deťmi v kritickom veku otvára animovaný príbeh Keď život chutí. Slovensko-česko-francúzska koprodukcia už dosiahla vo svete prvé skvelé úspechy. Do našich kín prichádza 30. januára.

Kto pochopí trápenie

Keď sa po letných prázdninách Ben vracia do školy, zisťuje, že nielen on, ale aj jeho spolužiaci sa zmenili. Chlapci nabrali na guráži, dievčatá na kráse. Najmä tá jedna! Zniesol by jej aj modré z neba. 

Nemotorné telo ho však pri všetkých sympatiách brzdí. Zaberá akosi príliš veľa miesta, a to mu veru niektorí zlomyseľní rovesníci neodpúšťajú. Čo má robiť a kto pochopí jeho trápenie? 

Animovaný film vznikol vlani na motívy knižky francúzskeho spisovateľa Mikaëla Olliviera. Jeho knižku objavila pred rokmi v preklade česká režisérka Kristina Dufková ako skvelé čítanie pre svoju vtedy dvanásťročnú dcéru. Zaujala ju natoľko, že sa rozhodla spracovať námet do filmovej podoby. 

Viacrozmerný charakter hlavného predstaviteľa ju priviedol k bábkovej animácii, a tak sa na plátne stretávame s nevšednou výtvarnou podobou príbehu. Postavy sú rukaté, nohaté, okaté, teda vlastne presne také, aké bývajú deti v pubertálnom veku. 

V kuchyni života

Režisérka sa zamerala na proces Benovej vnútornej premeny a schopnosť sebaprijatia navzdory prekážkam, ktoré v živote treba zdolávať. Ben prechádza obdobím prvých lások, sklamaní, odmietania okolia. Zároveň je to však sebavedomý a vtipný hrdina s množstvom záujmov, a hoci žije v neúplnej rodine, nezáujem jej členov sa v zásadnej chvíli zmení. 

„Benov príbeh začíname sledovať v momente, keď vypukne dovtedy skrytý zápas s jeho nadváhou. Ben musí schudnúť, aby získal priazeň spolužiačky Klárky. Ako to však urobiť, keď tak vášnivo miluje jedlo a varenie? Jeho snom je predsa robiť ľudí šťastnejšími skrz chutné jedlo,“ popisuje pre AVF dielo režisérka Kristina Dufková. 

Upozorňuje, že nejde o klasický animovaný film pre deti, ktorý by oživoval zvieratká či rozprávkové postavy. Vytvára iný pohľad na bežné veci okolo nás, navodzuje proces, pri ktorom akoby sme sa dostali do hlavy hlavného hrdinu a spoločne s ním prežívali jeho život. 

Príručka otvorenej cesty

Slovenská producentka Agata Novinski vidí vo filme veľký potenciál v podobe nástroja na komunikáciu s deťmi o dôležitých témach v rodine aj v škole. Vďaka českému distribútorovi Aerofilms dokonca k filmu vznikli aj metodické príručky, ktoré učiteľom ponúkajú spôsob, ako sa o nastolených témach so študentmi rozprávať. 

Zároveň vníma narastajúci záujem o film najmä v zahraničí. „Zatiaľ mi to asi nedochádza vo všetkých súvislostiach, zrejme som sústredená najmä na splatenie nášho úveru na film,“ hovorí producentka. Skutočný záujem sa podľa nej ukáže, až keď film vstúpi do širšej distribúcie.

Animovaný film Keď život chutí už uviedli na významných medzinárodných festivaloch v Šanghaji, v Karlových Varoch, Locarne, Taiwane či vo Varšave, získal ocenia v Nemecku, Poľsku, Estónsku, Španielsku. 

Európska filmová akadémia ho nominovala v kategóriách najlepší animovaný európsky film a najlepší európsky film. Distribuuje sa mnohých krajinách sveta od východu na západ. 

Premiéru mal na najväčšom svetovom festivale animácie vo francúzskom Annecy, kde v kategórii Contrechamp získal Cenu poroty. Vďaka tomuto úspechu sa môže uchádzať o ocenenie americkej filmovej akadémie AMPAS a zabojovať o Oscara.

Keď život chutí (Život k sežrání, r. Kristina Dufková, Česko/Slovensko/Francúzsko, 2024)

Celkový rozpočet filmu: 1 508 301 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 225 000 eur)

Distribučná premiéra: 30. 1. 2025

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články