Bábkoherci Ivan Martinka a Mirka Dudková s Kukom pri nakrúcaní filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Sofia Bencsik

reportáž Kuko, Drobček a Raťafák sa hlásia k popkultúre

V hlavnej úlohe bláznivého road movie si zahrajú bábky

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Tri starnúce televízne hviezdy spojila filmovačka. Legendárne bábky sa zamýšľajú nad tým, či sú od macochy a či ich tu ešte vôbec potrebujeme.

Píše sa rok 2009 a prezidentská kampaň na Slovensku beží v plnom prúde. Prekvapivo sa do nej zapája aj akési neohrabané, večne rozškľabené indivíduum s riedkym páperovým účesom. Zlaté časy má už za sebou, no vždy sa odkiaľsi vynorí, jedného postraší, druhého rozosmeje, tretiemu nedá pokoj, štvrtého nahnevá, piatemu aj traumu spôsobí. Svojím nadčasovým sloganom však aj dnes vystihuje pointu dňa: „Raťafák – váš prezident a naozajstná bábka.“

Anomálie

Ak vám naskočila v mysli figúra z televíznej obrazovky, hádate správne. Raťafák Plachta telom pripomína človeka, má však viacero fyzických anomálií – dlhý krk, výraznú spodnú čeľusť, dva veľké hrby ako ramená. Rád sa smeje a má ľúbozvučnú slovenčinu.

V 80. rokoch minulého storočia účinkoval v televíznom cykle Slniečko na rukavičke, svojským humorom sprostredkúval pre deti výchovné posolstvá, až kým reláciu z vyššej moci nezrušili. Bábku si po istom čase našiel internet a jej popularita sa udržiavala nekontrolovane, dokonca sa dostala do youtubového výberu Top 20 „neúmyselne znepokojujúcich detských postáv z celého sveta“ s niekoľkými miliónmi pozretí. Teraz bude jedným z troch hlavných hrdinov bábkového filmu pre dospelých. Volá sa Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Premiéru v kinách bude mať v lete.

Návrat do súčasnosti

Za štábom sme sa vybrali ešte v septembri 2025 – počasie vtedy prialo nakrúcaniu scén, ktoré sa odohrávali na streche budovy televízie v bratislavskej Mlynskej doline. Príbeh hovorí, že odtiaľ chcú traja hrdinovia detskej obrazovky tajne preniknúť do starých známych priestorov, veď práve to bol kedysi ich domov aj pracovné prostredie. Odkedy z obrazoviek zmizli detské relácie, v ktorých účinkovali, život im akosi prestal dávať zmysel.

Oživiť v nových mediálnych časoch kultové tváre populárnych kamarátov sa rozhodli režiséri Andrej Kolenčík a Juraj Šlauka. Pripravovaný film spoločnosti Admiral Films nakrúcajú v koprodukcii s verejnoprávnou televíziou, zhodou okolností má prísť na obrazovky v období, keď inštitúcia prechádza nepríjemnými zmenami a zároveň oslavuje 70. výročie svojho vzniku.

Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú - film režisérskeho tandemu Juraj Šlauka a Andrej Kolenčík. Foto: Sofia Bencsik
Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú – film režisérskeho tandemu Juraj Šlauka a Andrej Kolenčík. Foto: Sofia Bencsik

Bábkovému trojlístku, ktorý v minulosti obšťastňoval dnes už štyridsiatnikov či päťdesiatnikov v televíznych pásmach pre deti, vymysleli nový príbeh o túžbe hrdinov vrátiť sa medzi ľudí. Pokúsili sa ním nakopnúť zašlú bábkarsku a v širšom zmysle aj animátorskú slávu slovenskej televíznej tvorby, hľadať odpoveď na otázku, či by sa ešte dokázali v televízii uplatniť.

Tvorcovia patria do generácie Ypsilon, ktorej Kuko, Drobček a Raťafák Plachta výrazne ovplyvnili detstvo. Spolu s nimi sa pýtajú, ako to bude s televíznou tvorbou v budúcnosti. Sľubujú humor a akčné scény pre mladých dospelých, no nebránia sa ani pamätníkom. Zrejme rozvíria aj hladiny nostalgie, keď aktivizujú čidlo spomienkového optimizmu. A určite chcú nakopnúť aj tých, čo uvidia postavičky po prvý raz.

Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Oni tu stále sú

Nápad Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku sa televízii zapáčil ešte v roku 2021, keď ho predstavili cez centrálny register námetov a začali vyvíjať s podporou Audiovizuálneho fondu. Režisérsky tandem nadviazal s RTVS koprodukčnú spoluprácu a podpísal zmluvu pod hlavičkou spoločnosti Admiral Films, ktorá od začiatku projekt nezávisle produkuje. Keďže financií na takýto náročný projekt je málo, mnohé riešenia mohli vznikať len z nadšenia, nezištne a vďaka pevnej tímovej spolupráci.

Od prvej chvíle sme mali záujem pracovať s týmito troma bábkami. Najväčšou výzvou boli autorské práva. Mnohí tomu spočiatku neverili, ale serióznym prístupom sme presvedčili aj skeptikov. Hoci to trvalo dlhšie, nevzdali sme sa,“ hovorí pre Filmsk.sk Andrej Kolenčík.

Jeho zatiaľ posledný animovaný film vznikol pred pätnástimi rokmi. Odvtedy točil najmä hrané a dokumentárne filmy, všetky však vždy spája fascinácia výtvarnou polohou. Tú spracúva aj v pripravovanom príbehu zabudnutých bábok. Zároveň ho silne priťahuje aj ľudský moment. Za detskými reláciami vidí dlhoročnú prácu množstva ľudí, pre ktorých bábky predstavovali celý profesionálny život. „Tie bábky tu stále sú. Stojí za to oživiť ich v príbehu a oživiť ich príbeh,“ hovorí Kolenčík.

Tajomné bytosti sa musia zakrádať do verejnoprávnej ustanovizne po streche. Foto: Autorka
Tajomné bytosti sa musia zakrádať do verejnoprávnej ustanovizne po streche. Foto: Autorka

Kam zmizli bábky

Keďže kultových postavičiek tohto typu z našej minulosti je dosť, troch hrdinov si režiséri vyberali ako na kastingu – o hlavnú úlohu sa uchádzali Dancúľ, Janko Hraško, Harvepíno, Prasiatko Kvik, Slniečko na rukavičke či Filmárik a Filmuška. „Niektorí z nich sa kratučko mihnú aj v našom filme, ale plnohodnotný priestor sme všetkým venovať nemohli. Uvidíme, čím nás prekvapia,“ usmieva sa tajuplne Kolenčík.

Spolu s kolegom Jurajom Šlaukom rozvíjajú motív, že na vyhasnuté bábkové televízne hviezdy si dnes spomenie už len málokto. Hrdinovia príbehu sa odmietajú zmieriť s daným stavom, najmä Kuko by sa chcel ešte aspoň raz vrátiť na obrazovku. Autori filmu priznávajú, že ich pri tvorbe zachvátila aj nostalgia, predovšetkým však pracujú s príbehovou linkou o tom, kam postavičky Kuka, Raťafáka a Drobčeka z obrazovky zmizli a čo sa s ich kultmi stalo.

Začali sme po nich pátrať. Pôvodne sme chceli natočiť dokument o slovenskej televíznej tvorbe pre deti, ktorá sa stratila z obrazoviek. Považovali sme ju za kvalitnú a zaujímavú. Nakoniec však vznikol hraný celovečerný film s bábkami a živými hercami,“ hovorí Kolenčík.

Príbeh o starnutí vníma aj ako príležitosť ukázať, že bábka môže premýšľať celkom ako človek a tiež potrebuje mať zmysel života, nestrácať nádej, skúsiť šťastie a vydať sa hoci aj na bláznivý road trip.

Prudko posunuté

Kuko, Raťafák a Drobček nie sú mäkké plyšáky, naopak, na dotyk sú drapľavé, akoby do seba vsali všetku drsnosť totality, počas ktorej vznikli. Z hľadiska estetiky majú podľa Kolenčíka špecifický výtvarný charakter a vizuálne vlastnosti.

Neadorujeme bývalý režim,” odpovedá na otázku, či film nebude





Bábkoherci Ivan Martinka a Mirka Dudková s Kukom pri nakrúcaní filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Sofia Bencsik

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články