Tri starnúce televízne hviezdy spojila filmovačka. Legendárne bábky sa zamýšľajú nad tým, či sú od macochy a či ich tu ešte vôbec potrebujeme.
Píše sa rok 2009 a prezidentská kampaň na Slovensku beží v plnom prúde. Prekvapivo sa do nej zapája aj akési neohrabané, večne rozškľabené indivíduum s riedkym páperovým účesom. Zlaté časy má už za sebou, no vždy sa odkiaľsi vynorí, jedného postraší, druhého rozosmeje, tretiemu nedá pokoj, štvrtého nahnevá, piatemu aj traumu spôsobí. Svojím nadčasovým sloganom však aj dnes vystihuje pointu dňa: „Raťafák – váš prezident a naozajstná bábka.“
Anomálie
Ak vám naskočila v mysli figúra z televíznej obrazovky, hádate správne. Raťafák Plachta telom pripomína človeka, má však viacero fyzických anomálií – dlhý krk, výraznú spodnú čeľusť, dva veľké hrby ako ramená. Rád sa smeje a má ľúbozvučnú slovenčinu.
V 80. rokoch minulého storočia účinkoval v televíznom cykle Slniečko na rukavičke, svojským humorom sprostredkúval pre deti výchovné posolstvá, až kým reláciu z vyššej moci nezrušili. Bábku si po istom čase našiel internet a jej popularita sa udržiavala nekontrolovane, dokonca sa dostala do youtubového výberu Top 20 „neúmyselne znepokojujúcich detských postáv z celého sveta“ s niekoľkými miliónmi pozretí. Teraz bude jedným z troch hlavných hrdinov bábkového filmu pre dospelých. Volá sa Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Premiéru v kinách bude mať v lete.
Návrat do súčasnosti
Za štábom sme sa vybrali ešte v septembri 2025 – počasie vtedy prialo nakrúcaniu scén, ktoré sa odohrávali na streche budovy televízie v bratislavskej Mlynskej doline. Príbeh hovorí, že odtiaľ chcú traja hrdinovia detskej obrazovky tajne preniknúť do starých známych priestorov, veď práve to bol kedysi ich domov aj pracovné prostredie. Odkedy z obrazoviek zmizli detské relácie, v ktorých účinkovali, život im akosi prestal dávať zmysel.
Oživiť v nových mediálnych časoch kultové tváre populárnych kamarátov sa rozhodli režiséri Andrej Kolenčík a Juraj Šlauka. Pripravovaný film spoločnosti Admiral Films nakrúcajú v koprodukcii s verejnoprávnou televíziou, zhodou okolností má prísť na obrazovky v období, keď inštitúcia prechádza nepríjemnými zmenami a zároveň oslavuje 70. výročie svojho vzniku.
Bábkovému trojlístku, ktorý v minulosti obšťastňoval dnes už štyridsiatnikov či päťdesiatnikov v televíznych pásmach pre deti, vymysleli nový príbeh o túžbe hrdinov vrátiť sa medzi ľudí. Pokúsili sa ním nakopnúť zašlú bábkarsku a v širšom zmysle aj animátorskú slávu slovenskej televíznej tvorby, hľadať odpoveď na otázku, či by sa ešte dokázali v televízii uplatniť.
Tvorcovia patria do generácie Ypsilon, ktorej Kuko, Drobček a Raťafák Plachta výrazne ovplyvnili detstvo. Spolu s nimi sa pýtajú, ako to bude s televíznou tvorbou v budúcnosti. Sľubujú humor a akčné scény pre mladých dospelých, no nebránia sa ani pamätníkom. Zrejme rozvíria aj hladiny nostalgie, keď aktivizujú čidlo spomienkového optimizmu. A určite chcú nakopnúť aj tých, čo uvidia postavičky po prvý raz.
Foto: SFTA/Zdenko Hanout
Oni tu stále sú
Nápad Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku sa televízii zapáčil ešte v roku 2021, keď ho predstavili cez centrálny register námetov a začali vyvíjať s podporou Audiovizuálneho fondu. Režisérsky tandem nadviazal s RTVS koprodukčnú spoluprácu a podpísal zmluvu pod hlavičkou spoločnosti Admiral Films, ktorá od začiatku projekt nezávisle produkuje. Keďže financií na takýto náročný projekt je málo, mnohé riešenia mohli vznikať len z nadšenia, nezištne a vďaka pevnej tímovej spolupráci.
„Od prvej chvíle sme mali záujem pracovať s týmito troma bábkami. Najväčšou výzvou boli autorské práva. Mnohí tomu spočiatku neverili, ale serióznym prístupom sme presvedčili aj skeptikov. Hoci to trvalo dlhšie, nevzdali sme sa,“ hovorí pre Filmsk.sk Andrej Kolenčík.
Jeho zatiaľ posledný animovaný film vznikol pred pätnástimi rokmi. Odvtedy točil najmä hrané a dokumentárne filmy, všetky však vždy spája fascinácia výtvarnou polohou. Tú spracúva aj v pripravovanom príbehu zabudnutých bábok. Zároveň ho silne priťahuje aj ľudský moment. Za detskými reláciami vidí dlhoročnú prácu množstva ľudí, pre ktorých bábky predstavovali celý profesionálny život. „Tie bábky tu stále sú. Stojí za to oživiť ich v príbehu a oživiť ich príbeh,“ hovorí Kolenčík.
Kam zmizli bábky
Keďže kultových postavičiek tohto typu z našej minulosti je dosť, troch hrdinov si režiséri vyberali ako na kastingu – o hlavnú úlohu sa uchádzali Dancúľ, Janko Hraško, Harvepíno, Prasiatko Kvik, Slniečko na rukavičke či Filmárik a Filmuška. „Niektorí z nich sa kratučko mihnú aj v našom filme, ale plnohodnotný priestor sme všetkým venovať nemohli. Uvidíme, čím nás prekvapia,“ usmieva sa tajuplne Kolenčík.
Spolu s kolegom Jurajom Šlaukom rozvíjajú motív, že na vyhasnuté bábkové televízne hviezdy si dnes spomenie už len málokto. Hrdinovia príbehu sa odmietajú zmieriť s daným stavom, najmä Kuko by sa chcel ešte aspoň raz vrátiť na obrazovku. Autori filmu priznávajú, že ich pri tvorbe zachvátila aj nostalgia, predovšetkým však pracujú s príbehovou linkou o tom, kam postavičky Kuka, Raťafáka a Drobčeka z obrazovky zmizli a čo sa s ich kultmi stalo.
„Začali sme po nich pátrať. Pôvodne sme chceli natočiť dokument o slovenskej televíznej tvorbe pre deti, ktorá sa stratila z obrazoviek. Považovali sme ju za kvalitnú a zaujímavú. Nakoniec však vznikol hraný celovečerný film s bábkami a živými hercami,“ hovorí Kolenčík.
Príbeh o starnutí vníma aj ako príležitosť ukázať, že bábka môže premýšľať celkom ako človek a tiež potrebuje mať zmysel života, nestrácať nádej, skúsiť šťastie a vydať sa hoci aj na bláznivý road trip.
Prudko posunuté
Kuko, Raťafák a Drobček nie sú mäkké plyšáky, naopak, na dotyk sú drapľavé, akoby do seba vsali všetku drsnosť totality, počas ktorej vznikli. Z hľadiska estetiky majú podľa Kolenčíka špecifický výtvarný charakter a vizuálne vlastnosti.
„Neadorujeme bývalý režim,” odpovedá na otázku, či film nebude
