Bábkoherci Ivan Martinka a Mirka Dudková s Kukom pri nakrúcaní filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Sofia Bencsik

reportáž Kuko, Drobček a Raťafák sa hlásia k popkultúre

V hlavnej úlohe bláznivého road movie si zahrajú bábky

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Tri starnúce televízne hviezdy spojila filmovačka. Legendárne bábky sa zamýšľajú nad tým, či sú od macochy a či ich tu ešte vôbec potrebujeme.

Píše sa rok 2009 a prezidentská kampaň na Slovensku beží v plnom prúde. Prekvapivo sa do nej zapája aj akési neohrabané, večne rozškľabené indivíduum s riedkym páperovým účesom. Zlaté časy má už za sebou, no vždy sa odkiaľsi vynorí, jedného postraší, druhého rozosmeje, tretiemu nedá pokoj, štvrtého nahnevá, piatemu aj traumu spôsobí. Svojím nadčasovým sloganom však aj dnes vystihuje pointu dňa: „Raťafák – váš prezident a naozajstná bábka.“

Anomálie

Ak vám naskočila v mysli figúra z televíznej obrazovky, hádate správne. Raťafák Plachta telom pripomína človeka, má však viacero fyzických anomálií – dlhý krk, výraznú spodnú čeľusť, dva veľké hrby ako ramená. Rád sa smeje a má ľúbozvučnú slovenčinu.

V 80. rokoch minulého storočia účinkoval v televíznom cykle Slniečko na rukavičke, svojským humorom sprostredkúval pre deti výchovné posolstvá, až kým reláciu z vyššej moci nezrušili. Bábku si po istom čase našiel internet a jej popularita sa udržiavala nekontrolovane, dokonca sa dostala do youtubového výberu Top 20 „neúmyselne znepokojujúcich detských postáv z celého sveta“ s niekoľkými miliónmi pozretí. Teraz bude jedným z troch hlavných hrdinov bábkového filmu pre dospelých. Volá sa Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Premiéru v kinách bude mať v lete.

Návrat do súčasnosti

Za štábom sme sa vybrali ešte v septembri 2025 – počasie vtedy prialo nakrúcaniu scén, ktoré sa odohrávali na streche budovy televízie v bratislavskej Mlynskej doline. Príbeh hovorí, že odtiaľ chcú traja hrdinovia detskej obrazovky tajne preniknúť do starých známych priestorov, veď práve to bol kedysi ich domov aj pracovné prostredie. Odkedy z obrazoviek zmizli detské relácie, v ktorých účinkovali, život im akosi prestal dávať zmysel.

Oživiť v nových mediálnych časoch kultové tváre populárnych kamarátov sa rozhodli režiséri Andrej Kolenčík a Juraj Šlauka. Pripravovaný film spoločnosti Admiral Films nakrúcajú v koprodukcii s verejnoprávnou televíziou, zhodou okolností má prísť na obrazovky v období, keď inštitúcia prechádza nepríjemnými zmenami a zároveň oslavuje 70. výročie svojho vzniku.

Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú - film režisérskeho tandemu Juraj Šlauka a Andrej Kolenčík. Foto: Sofia Bencsik
Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú – film režisérskeho tandemu Juraj Šlauka a Andrej Kolenčík. Foto: Sofia Bencsik

Bábkovému trojlístku, ktorý v minulosti obšťastňoval dnes už štyridsiatnikov či päťdesiatnikov v televíznych pásmach pre deti, vymysleli nový príbeh o túžbe hrdinov vrátiť sa medzi ľudí. Pokúsili sa ním nakopnúť zašlú bábkarsku a v širšom zmysle aj animátorskú slávu slovenskej televíznej tvorby, hľadať odpoveď na otázku, či by sa ešte dokázali v televízii uplatniť.

Tvorcovia patria do generácie Ypsilon, ktorej Kuko, Drobček a Raťafák Plachta výrazne ovplyvnili detstvo. Spolu s nimi sa pýtajú, ako to bude s televíznou tvorbou v budúcnosti. Sľubujú humor a akčné scény pre mladých dospelých, no nebránia sa ani pamätníkom. Zrejme rozvíria aj hladiny nostalgie, keď aktivizujú čidlo spomienkového optimizmu. A určite chcú nakopnúť aj tých, čo uvidia postavičky po prvý raz.

Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Oni tu stále sú

Nápad Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku sa televízii zapáčil ešte v roku 2021, keď ho predstavili cez centrálny register námetov a začali vyvíjať s podporou Audiovizuálneho fondu. Režisérsky tandem nadviazal s RTVS koprodukčnú spoluprácu a podpísal zmluvu pod hlavičkou spoločnosti Admiral Films, ktorá od začiatku projekt nezávisle produkuje. Keďže financií na takýto náročný projekt je málo, mnohé riešenia mohli vznikať len z nadšenia, nezištne a vďaka pevnej tímovej spolupráci.

Od prvej chvíle sme mali záujem pracovať s týmito troma bábkami. Najväčšou výzvou boli autorské práva. Mnohí tomu spočiatku neverili, ale serióznym prístupom sme presvedčili aj skeptikov. Hoci to trvalo dlhšie, nevzdali sme sa,“ hovorí pre Filmsk.sk Andrej Kolenčík.

Jeho zatiaľ posledný animovaný film vznikol pred pätnástimi rokmi. Odvtedy točil najmä hrané a dokumentárne filmy, všetky však vždy spája fascinácia výtvarnou polohou. Tú spracúva aj v pripravovanom príbehu zabudnutých bábok. Zároveň ho silne priťahuje aj ľudský moment. Za detskými reláciami vidí dlhoročnú prácu množstva ľudí, pre ktorých bábky predstavovali celý profesionálny život. „Tie bábky tu stále sú. Stojí za to oživiť ich v príbehu a oživiť ich príbeh,“ hovorí Kolenčík.

Tajomné bytosti sa musia zakrádať do verejnoprávnej ustanovizne po streche. Foto: Autorka
Tajomné bytosti sa musia zakrádať do verejnoprávnej ustanovizne po streche. Foto: Autorka

Kam zmizli bábky

Keďže kultových postavičiek tohto typu z našej minulosti je dosť, troch hrdinov si režiséri vyberali ako na kastingu – o hlavnú úlohu sa uchádzali Dancúľ, Janko Hraško, Harvepíno, Prasiatko Kvik, Slniečko na rukavičke či Filmárik a Filmuška. „Niektorí z nich sa kratučko mihnú aj v našom filme, ale plnohodnotný priestor sme všetkým venovať nemohli. Uvidíme, čím nás prekvapia,“ usmieva sa tajuplne Kolenčík.

Spolu s kolegom Jurajom Šlaukom rozvíjajú motív, že na vyhasnuté bábkové televízne hviezdy si dnes spomenie už len málokto. Hrdinovia príbehu sa odmietajú zmieriť s daným stavom, najmä Kuko by sa chcel ešte aspoň raz vrátiť na obrazovku. Autori filmu priznávajú, že ich pri tvorbe zachvátila aj nostalgia, predovšetkým však pracujú s príbehovou linkou o tom, kam postavičky Kuka, Raťafáka a Drobčeka z obrazovky zmizli a čo sa s ich kultmi stalo.

Začali sme po nich pátrať. Pôvodne sme chceli natočiť dokument o slovenskej televíznej tvorbe pre deti, ktorá sa stratila z obrazoviek. Považovali sme ju za kvalitnú a zaujímavú. Nakoniec však vznikol hraný celovečerný film s bábkami a živými hercami,“ hovorí Kolenčík.

Príbeh o starnutí vníma aj ako príležitosť ukázať, že bábka môže premýšľať celkom ako človek a tiež potrebuje mať zmysel života, nestrácať nádej, skúsiť šťastie a vydať sa hoci aj na bláznivý road trip.

Prudko posunuté

Kuko, Raťafák a Drobček nie sú mäkké plyšáky, naopak, na dotyk sú drapľavé, akoby do seba vsali všetku drsnosť totality, počas ktorej vznikli. Z hľadiska estetiky majú podľa Kolenčíka špecifický výtvarný charakter a vizuálne vlastnosti.

Neadorujeme bývalý režim,” odpovedá na otázku, či film nebude





Bábkoherci Ivan Martinka a Mirka Dudková s Kukom pri nakrúcaní filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Sofia Bencsik

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
Zobraziť všetky články