Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.
Písmo: A- | A+

Bojovať sa dá aj inak než zbraňami. Svoje o tom vedia novinári, najmä tí, ktorí hľadajú a zverejňujú pravdu v represívnych režimoch. Práve o ich hrdinstve hovorí nový a doteraz najambicióznejší film Jiřího Mádla. Triler Vlny oslavuje statočnosť a húževnatosť rozhlasových reportérov a technikov Československého rozhlasu, ktorý vysielal ešte dlho potom, ako 21. augusta obsadili našu krajinu vojská Varšavskej zmluvy a okupanti vypli oficiálne vysielače. Premiéru mal na festivale v Karlových Varoch a v druhej polovici leta príde aj do slovenských kín.  

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme,“ naznačuje prísľub nečakanej zápletky.

Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že diváci neuvidia rozdiel medzi starými zábermi a teraz nakrúteným materiálom. Vyvolá autentický dojem a mimoriadne silné emócie,“ vysvetľuje slovenská koproducentka Wanda Adamík Hrycová.

V hlavnej úlohe redaktora Tomáša, ktorý stojí pred ťažkou voľbou medzi záchranou mladšieho brata a pomocou redakcii a jej úsiliu v boji za pravdu, sa predstaví Vojtěch Vodochodský. „Ide o veľmi realistický pohľad na vtedajšie obdobie a na to, ako sa v takých podmienkach museli mnohí často rozhodovať. Hneď pri čítaní scenára na mňa dýchol neuveriteľný temporytmus a dynamika, strihová skladba a detailné opisy scén. Ako herec sa okamžite vcítite nielen do svojej postavy, ale aj do atmosféry celého filmu. Nič takto dynamicky napísané som doteraz nečítal,“ hovorí herec. Hlavnú ženskú postavu stvárňuje Táňa Pauhofová, podľa ktorej je „tá myšlienka trpko aktuálna aj po vyše päťdesiatich rokoch. Je to však aj film o silných a dôležitých vzťahoch, kolegialite, tíme, vízii a odvahe.“

Tomáš vychováva mladšieho brata Pavla, sám sa o politiku nezaujíma a snaží sa od nej čo najďalej držať aj brata. Za podivných okolností sa ako technik ocitá v prodemokratickej zahraničnej redakcii Československého rozhlasu, ktorá získava čoraz väčší vplyv, a zapletá sa do nebezpečnej situácie. Dej je nasýtený intenzívnymi 60. rokmi a diváka vťahuje do turbulentných čias, v ktorých sa pod kožu drel strach i odhodlanie mu čeliť. Okrem Vodochodského a Pauhofovej hrajú vo filme ďalšie známe tváre česko-slovenskej scény ako Tomáš Maštalír, Martin Hofmann, Stanislav Majer, Vojtěch Kotek, Jevgenij Ivanovič Libezňuk či Michaela Majerníková.

 

Vlny (r. Jiří Mádl, Česko/Slovensko, 2024)
Celkový rozpočet filmu: cca 3 430 000* eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 80 000* eur + 61 987* eur z programu 5.1, vklad RTVS: 200 000 eur*)
* údaje pochádzajú z registračného systému AVF a centrálneho registra zmlúv
Distribučná premiéra: 1. 8. 2024

Autor:

Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny. Foto: Wandal Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Karavan

téma Čo je a čo nie je slovenský film? I.

Nedávno mal na festivale v Cannes, v súťažnej sekcii Istý pohľad premiéru česko-slovensko-taliansky film Karavan českej režisérky Zuzany Kirchnerovej. Na sociálnych sieťach vyvolal diskusiu, nakoľko je pri ňom možno hovoriť o tom, že ide o slovenský film. O viacnárodných a minoritných koprodukciách a ich zmysle pre Slovensko sa diskutovalo aj na Týždni slovenského filmu. Takéto diskusie sa cyklicky vracajú. Rozhodli sme sa preto pozrieť na to, čo je možné považovať za slovenský film? Slovenský Oscar? Kým sa dostaneme k aktuálnej domácej produkcii, vráťme sa na chvíľu do histórie. Keď v roku 2000 Klub filmových novinárov Slovenského syndikátu novinárov usporiadal anketu o najlepší slovenský film 20. storočia, zvíťazila v nej snímka Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze (1965). Dodnes sa o nej polemizuje, do akej miery ide o slovenský film. „V súvislosti s filmom Obchod na korze sa často vynára z filmologického pohľadu navonok nepodstatná otázka – či je to film český alebo slovenský. Táto otázka naozaj nie je z hľadiska hodnôt samého filmu a jeho interpretácie vôbec podstatná, no neraz býva predmetom rôznych skreslení či nedorozumení, akým je napríklad aj mediálne občas živený mýtus o slovenskom Oscarovi (...),“ píše v stati v zborníku Interpretácia a film (2007) filmový kritik a historik Martin Šmatlák. „Z prísne faktografického pohľadu, ktorý nazerá na pôvod filmu podľa krajiny jeho vzniku či presnejšie podľa krajiny,...
Záber z filmu Kronika večných snílkov režiséra Rasťa Boroša. Foto: Continental Film

Kronika Rasťa Boroša je veľkým podobenstvom o nás

V Polichne mal pocit, že sa ocitol v južnej Amerike. A natočil nový film. Najnovší film režiséra a producenta Rasťa Boroša chodil rok po svete a uviedli ho na rôznych festivaloch. Domácu premiéru mal v júni na otvorení festivalu Art Film v Košiciach. Zároveň tu bol aj súčasťou sekcie FIPRESCI, ktorá sa tento rok otvárala po prvý raz. Očakávaná Kronika večných snílkov prichádza 3. júla do slovenských kín.  Ak ste si hneď pri názve filmu spomenuli na Macondo, nebude to náhoda, veď ponoriť sa do márquézovskej obrazotvornosti bol jeden z režisérových odvážnych zámerov. Nečudo, že Rasťo Boroš cíti po uvedení filmu na domácej pôde veľkú zodpovednosť aj pokoru voči svojmu publiku. „Náš film je jedna veľká metafora, ľudia tvrdia, že takýto špecifický filmový jazyk tu už dávno nebol – o to viac som zvedavý, či publikum dokáže naše podobenstvo vnímať v takej miere ako my, tvorcovia,“ hovorí pre Filmsk.sk. Akoby dýchol Scenár napísal ako magicko-satirickú výpoveď o povahe našej spoločnosti a voľne sa pritom inšpiroval novelou Boženy Slančíkovej Timravy Ťapákovci. Nadčasové dielo chytil do ruky ešte ako povinnú literatúru pred mnohými rokmi. Potom na ňu zabudol, no vynorila sa opäť, keď sa po nakrúcaní svojho predchádzajúceho filmu Čierne na bielom koni (2022) ocitol na výlete v Timravinom rodisku, v Polichne. ...

Kalendár filmových výročí júl 2025

Výročia osobností slovenskej kinematografie v júli 2025. 3.7.1975               Viktor Csudai – režisér, scenárista – 50 rokov †3.7.2015            Ivan Palúch (nar. 20.6.1940) – herec – 10 rokov od skonania 7.7.1975               Róbert Švéda režisér a scenárista 50 rokov †8.7.2020            Alžbeta Domastová (nar. 19.4.1936) – dabingová režisérka – 5 rokov od skonania 9.7.1955               Martin Kákoš – režisér – 70 rokov 9.7.1955               Milan Stráňava – producent – 70 rokov †9.7.2020            Ján Magdolen (nar. 8.11.1942) kameraman – 5 rokov od skonania 10.7.1965            Michal Suchý – režisér, fotograf – 60 rokov †10.7.2015          Jozef Prochác (nar. 11.10.1922) – vedúci výroby – 10 rokov od skonania 11.7.1945            Ľubomír Horník – dramaturg,režisér – 80 rokov 11.7.1965            Iveta Malachovská – producentka, moderátorka – 60 rokov 12.7.1945            Peter Cigán – výtvarník, animátor – 80 rokov †12.7.2020          Viliam Ptáček (nar. 20.4.1925) – kameraman – 5 rokov od skonania 14.7.1950            Alena Vičíková – dramaturgička – 75 rokov 14.7.1975            Milo Kráľ – herec, režisér – 50 rokov †20.7.2015          Magda Paveleková (nar. 7.6.1931) – herečka – 10 rokov od skonania 26.7.1975            Vladimír Kobielsky – herec – 50 rokov †29.7.2015          Štefan Gašparík (nar. 28.6.1932) – vedúci výroby – 10 rokov od skonania †29.7.2015          Sylvia Turbová (nar. 30.9.1947) – herečka – 10 rokov od skonania 31.7.1955            Jozef Vajda...
Zobraziť všetky články