Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.
Písmo: A- | A+

Bojovať sa dá aj inak než zbraňami. Svoje o tom vedia novinári, najmä tí, ktorí hľadajú a zverejňujú pravdu v represívnych režimoch. Práve o ich hrdinstve hovorí nový a doteraz najambicióznejší film Jiřího Mádla. Triler Vlny oslavuje statočnosť a húževnatosť rozhlasových reportérov a technikov Československého rozhlasu, ktorý vysielal ešte dlho potom, ako 21. augusta obsadili našu krajinu vojská Varšavskej zmluvy a okupanti vypli oficiálne vysielače. Premiéru mal na festivale v Karlových Varoch a v druhej polovici leta príde aj do slovenských kín.  

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme,“ naznačuje prísľub nečakanej zápletky.

Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že diváci neuvidia rozdiel medzi starými zábermi a teraz nakrúteným materiálom. Vyvolá autentický dojem a mimoriadne silné emócie,“ vysvetľuje slovenská koproducentka Wanda Adamík Hrycová.

V hlavnej úlohe redaktora Tomáša, ktorý stojí pred ťažkou voľbou medzi záchranou mladšieho brata a pomocou redakcii a jej úsiliu v boji za pravdu, sa predstaví Vojtěch Vodochodský. „Ide o veľmi realistický pohľad na vtedajšie obdobie a na to, ako sa v takých podmienkach museli mnohí často rozhodovať. Hneď pri čítaní scenára na mňa dýchol neuveriteľný temporytmus a dynamika, strihová skladba a detailné opisy scén. Ako herec sa okamžite vcítite nielen do svojej postavy, ale aj do atmosféry celého filmu. Nič takto dynamicky napísané som doteraz nečítal,“ hovorí herec. Hlavnú ženskú postavu stvárňuje Táňa Pauhofová, podľa ktorej je „tá myšlienka trpko aktuálna aj po vyše päťdesiatich rokoch. Je to však aj film o silných a dôležitých vzťahoch, kolegialite, tíme, vízii a odvahe.“

Tomáš vychováva mladšieho brata Pavla, sám sa o politiku nezaujíma a snaží sa od nej čo najďalej držať aj brata. Za podivných okolností sa ako technik ocitá v prodemokratickej zahraničnej redakcii Československého rozhlasu, ktorá získava čoraz väčší vplyv, a zapletá sa do nebezpečnej situácie. Dej je nasýtený intenzívnymi 60. rokmi a diváka vťahuje do turbulentných čias, v ktorých sa pod kožu drel strach i odhodlanie mu čeliť. Okrem Vodochodského a Pauhofovej hrajú vo filme ďalšie známe tváre česko-slovenskej scény ako Tomáš Maštalír, Martin Hofmann, Stanislav Majer, Vojtěch Kotek, Jevgenij Ivanovič Libezňuk či Michaela Majerníková.

 

Vlny (r. Jiří Mádl, Česko/Slovensko, 2024)
Celkový rozpočet filmu: cca 3 430 000* eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 80 000* eur + 61 987* eur z programu 5.1, vklad RTVS: 200 000 eur*)
* údaje pochádzajú z registračného systému AVF a centrálneho registra zmlúv
Distribučná premiéra: 1. 8. 2024

Autor:

Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny. Foto: Wandal Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

slovenský dokumentárny film 2025 Ondřej a František Klišíkovci v dokumente Raději zešílet v divočině Foto: Arsy Versy

téma Hodnotenie slovenského dokumentárneho filmu 2025

V roku 2025 uviedli distribučné spoločnosti v slovenských kinách 15 celovečerných dokumentárnych filmov nakrútených v domácej produkcii alebo v koprodukcii s inými krajinami. Spomedzi týchto snímok bolo sedem majoritne slovenských, jeden film vznikol v paritnej koprodukcii s Českou republikou. V ďalších siedmich prípadoch bola slovenská strana len menšinovým koproducentom. Hladinu domáceho audiovizuálneho prostredia rozvlnilo aj niekoľko krátkometrážnych filmov či dokumentárna séria pre televíziu. Tieto čísla naznačujú, že dokumentárny rok 2025 sa niesol v znamení doznievajúcich dobrých čias. Z odstupu aj zblízka Potešujúcou správou o dokumentárnych filmoch, ktoré vlani prišli do slovenských kín, je v prvom rade ich tematická i estetická rôznorodosť. Zameriavajú sa na skutočne rozmanité publikum. Od toho najširšieho, priam mainstreamového, ktoré konzumuje primárne obsah VOD platforiem (Netflix, Voyo, Max), cez zvedavé a skôr klubové publikum až po vyložene niche okruh festivalových divákov a diváčok. Príjemne ma prekvapilo aj to, že tvorcovia a tvorkyne vlaňajších filmov pri práci využívali celé spektrum režijných metód a prístupov k rozprávaniu. Ich filmy navyše ponúkajú celú škálu intenzít a tónov. Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Na festivale Cinematik v Piešťanoch získal cenu pre najlepší slovenský dokumentárny film. Foto: Film Expanded Niektoré si volia dištančné, prevažne statické snímanie ústiace až do experimentálneho, takmer galerijného filmu, akým je Letopis (r. Martin Kollar), iné sa rozhodli pre štylizovaný,...
Martin Pechlát a Emanuel Bugala vo filme Šviháci. Foto: Bontonfilm

recenzia Šviháci

Šviháci nezahanbili tradíciu rodinnej komédie. V dnešných časoch priniesli chýbajúce osvieženie z domácej kuchyne a objavili veľký detský talent. Kultové rodinné komédie s deťmi v hlavných úlohách sa nerodia často. Preto milujeme najmä tie československé. Ich pointy za desiatky rokov preveril čas a väčšinou v nich majú prsty Marie Poledňáková alebo Zdeněk Svěrák. Predsa sa však nájdu nové osobnosti, ktoré cítia, že vetrať krehké rodinné putá s humorom v srdci nie je len taká komerčná banalita a samozrejmosť. Veria v silu scenára a ešte aj majú nos na detského hrdinu. Medzi nich patrí režisér Braňo Mišík, sám kedysi výrazný detský herecký zjav. Do slovenských a českých kín teraz prišiel s filmom Šviháci. Na prvý pohľad akoby šlo len o ďalšiu produkciu vypočítanú pre konzumenta, ale je v tom čosi viac. Obnažený háčik Príbeh je vcelku jednoduchý: traja hudobníci v zmiešanom česko-slovenskom pomere chodievajú počas sezóny pravidelne do piešťanských kúpeľov za prácou. Aj sympatický Dan (Martin Pechlát) si pri týchto príležitostiach vždy zbalí svoje „fidlátka“ a odoberie sa od manželky a čerstvo dospelej dcéry z pražského bytu, aby s ostrieľanou kapelou na osvedčenom mieste slušne zarobil. Má najmilujúcejšiu rodinu, akú si len vieme predstaviť. Sám pritom pôsobí ako ojedinelý maskulínny druh bytosti, o ktorú sa možno nielen oprieť, ale ju aj na chlieb natrieť, dokonca s ňou zábavne spolužiť. Zdalo...
Oscar 2026 nominácie Fotografia z filmu Hriešnici

Hriešnici „prebili“ Jednu bitku za druhou, majú 16 nominácií na Oscara

Najviac nominácií na Oscara 2026, spolu až 16, získal hororový film Hriešnici režiséra Ryana Cooglera v hlavnej dvojúlohe s Michaelom B. Jordanom. Hviezdne obsadený satirický triler Jedna bitka za druhou Paula Thomasa Andersona má 13 nominácií. Po 9 nominácií získali snímky Frankenstein, Veľký Marty a Citová hodnota. Nominácie zverejnila americká filmová akadémia vo štvrtok 22. januára. V kategórii zahraničných filmov sa medzi nominované tituly prebojovali národní kandidáti z Brazílie, Francúzska, Nórska, Španielska a Tunisu. Viac-menej podľa očakávaní tak o Oscara súperia triler Tajný agent (r. Kleber Mendonça Filho), Drobná nehoda (r. Džafar Panahi), Citová hodnota (r. Joachim Trier), Sirat (r. Oliver Laxe) a Hlas Hind Radžab (r. Kaouther Ben Hania). Slovenským zástupcom v oscarovom súboji bol Otec Terezy Nvotovej, ktorý sa však nedostal do užšieho výberu. Naopak, do užšieho výberu v kategórii krátkych animovaných filmov sa dostali dve slovenské koprodukčné snímky. Ani Hurikán Jana Sasku, ani Zomrela som v Irpini Anastasie Falileievy však napokon nomináciu nezískali. O cenu pre najlepší celovečerný hraný film roka sa uchádza 9 filmov. Akadémia nominovala snímky Bugonia (r. Yorgos Lanthimos), F1 (Joseph Kosinski), Frankenstein (r. Guillermo del Toro), Hamnet (Chloé Zhao), Veľký Marty (r. Josh Safdie), Jedna bitka za druhou, Tajný agent, Citová hodnota, Hriešnici a Sny o vlakoch (r. Clint Bentley)....
Zobraziť všetky články