Záber z filmu Wishing on a Star.

Nájdu šťastie tam, kam ich pošlú hviezdy?

Písmo: A- | A+

Kým protagonisti jeho filmu cestovali po celom svete za splnením svojich snov, on cestoval do Talianska, aby o nich natočil film. Peter Kerekes po niekoľkých rokoch dokončil film Wishing on a Star o astrologičke a jej klientoch, ktorý mal premiéru na prestížnom festivale v Benátkach.

Podľa prieskumov iba sedem percent ľudí pripúšťa, že verí v astrológiu. Tých, ktorí si, aspoň občas, prečítajú horoskop, je určite viac. Potom sú tu ľudia, pre ktorých sú hviezdy a veštenie z nich každodenným chlebom. K nim patrí aj Luciana de Leoni d’Asparedo, expertka na aktívnu astrológiu. Ľudia podľa nej môžu zmeniť svoj osud, ak v deň narodenín vycestujú na miesto, kde je ideálna konštelácia hviezd.

Luciana žije v rozpadávajúcom sa zámočku v Aiello del Friuli neďaleko benátskej lagúny, kde ju Kerekes so svojím štábom sedem rokov navštevoval. Wishing on a Star sleduje Lucianu a príbehy jej piatich klientov a klientok, hľadajúcich nový život, osudovú lásku, vášeň, naplnenie túžob a odpovede na otázky, ktoré im doposiaľ nikto nedal.

Giovanni, dvojičky Adriana a Giuliana, Alessandra, Valentina aj Barbara po pozornom rozhovore od nej dostávajú presné súradnice, kde majú stráviť svoj narodeninový deň – od Aljašky cez Taiwan, ostrov Cres v Chorvátsku, Libanon po Brazíliu.

Pôvodne som nikdy nemal v pláne točiť film o astrológii. Nečítam horoskopy, neviem, aký ,ascendentʻ má moje znamenie. Talianska spisovateľka a producentka Erica Barbiani poznala Lucianu už roky a túžila o nej urobiť film. V Toronte videla môj film Ako sa varia dejiny, stretla sa tam s mojím rakúskym producentom a ten ma potom niekoľko rokov presviedčal, aby som Lucianu aspoň navštívil. Po niekoľkých pozvaniach na večeru ma nakoniec zlomil,“ približuje pre Film.sk Peter Kerekes, kde sa vzal námet na jeho najnovšiu snímku.

Keď som Lucianu navštívil, úplne ma očarila svojou bezprostrednosťou. Vyzerala, akoby utiekla z Felliniho filmu. A tak som začal vysedávať u nej v kancelárii. Bolo to úplne absurdné. Prichádzali k nej klientky, rozprávali jej svoje najintímnejšie trápenia a ja som tam sedel v rohu ako nepotrebný kus nábytku. Nerozumel som po taliansky ani slovo, len som sledoval reč tela,“hovorí režisér, ktorý tento projekt spočiatku prezentoval „s istou dávkou hanblivosti“. „Vysvetľoval som ľuďom, že astrológia je iba odrazový mostík k ďalším témam. Čo ma však prekvapilo bolo, že ľudia mi to vyvracali a hovorili, ako ich to zaujíma.

Keď sa už tvorcovia rozhodli, že sa pustia do filmu, začali veľmi dôkladný kasting. „Chcel som, aby protagonisti boli štatistickou vzorkou Lucianiných klientov, teda klientiek, pretože väčšinu tvoria ženy medzi 40-kou a 50-kou, ktoré hľadajú ,grande amoreʻ. Stretli sme ľudí, ktorí za Lucianou chodili alebo plánovali za ňou ísť. Niektorých sme cielene vyhľadávali, napríklad som chcel, aby sme mali vo filme dvojčatá a hrobára.

V priebehu dvoch týždňov sa Kerekes stretol s asi päťdesiatimi potenciálnymi protagonistami. „Vybrali sme dvanástich a natočili s nimi úvodný rozhovor u Luciany. Každý trval hodinu až dve. Tam im aj povedala, kam majú cestovať, a podľa toho sme plánovali ďalšie natáčanie. Z dvanástich sme do filmu nakoniec vybrali piatich. Je zaujímavé, že veľká časť filmu je použitá práve z tohto ,testovaciehoʻ natáčania,“ vysvetľuje režisér.Diváci sa tak na plátne stretávajú s reálnymi ľuďmi v reálnych situáciách, i keď niektoré museli znovu zahrať a niektoré trochu iniciovať.

Vo väčšine prípadov sme starostlivo pripravili záber a v rámci neho nechali protagonistom slobodu pohybu a vyjadrovania. To všetko chcelo čas. Zvykli si na nás, zabudli na kameru a výsledkom sú emócie, ktoré by ste ťažko našli v hraných filmoch.“Kerekesovým cieľom bolo spojiť filmový pocit z hranej snímky so schopnosťou zachytávať skutočné emócie skutočných ľudí. Okrem toho chcel režisér podčiarknuť dôležitosť náhody, ktorá v tomto filme hrá významnú úlohu.

Wishing on a Star mal svetovú premiéru v Benátkach v sekcii Horizonty. „Premiéra bola fantastická. Prišli všetci protagonisti filmu. Niektorí sa videli naživo po prvýkrát. Samozrejme, funebrák ledva dorazil, pretože v San Daniele niekto ráno zomrel. Film mal skvelé reakcie a bol beznádejne vypredaný, rovnako ako aj v Toronte,“ opisuje Peter Kerekes a dodáva: „Okrem toho sa nám podarilo priniesť do Benátok celú slovenskú delegáciu filmu. Trocha paradoxné bolo, že v talianskom majoritnom filme boli skoro všetci tvorcovia zo Slovenska. Kameraman, strihač, hudobná skladateľka, komplet hudba, grading, obrazová postprodukcia, Štefan Straka a réžia.“

 

Wishing on a Star (r. Peter Kerekes, Taliansko/Slovensko/Česká Republika/Rakúsko/Chorvátsko, 2024)
Celkový rozpočet filmu: 754 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu 56 250 eur, vklad RTVS/STVR: 100 000 eur)
Distribučná premiéra: 26. 9. 2024

Záber z filmu Wishing on a Star. FOTO: Peter Kerekes

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: ASFK

recenzia Alenka a zázrak z cudzej krajiny

Dokumentárny film režiséra Daniela Dluhého Alenka a zázrak z cudzej krajiny je viacnásobným road movie – vonkajším aj vnútorným, smerujúcim do cieľa, ale potom zas rýchlo naspäť do oveľa bezpečnejšieho bodu štartu. Mladá žena Alena Horváthová pochádza zo Spiša. Po mnohých osudových peripetiách dnes žije v Nemecku, pracuje, má vlastné bývanie, milujúcich ľudí po boku. A vydáva sa na výlet na Slovensko, ozajstný poznávací zájazd – do detského domova, kde vyrastala; do azylového domu, kde našla útočisko; do chudobnej rómskej osady, kde žije jej biologická rodina. Okrem filmového štábu ju na ceste sprevádza aj tútor Michael Jagdmann, ktorý spolu s manželkou Marion zohral v Alenkinom živote zásadnú úlohu, taký deus et machina. Scenáristi Daniel Dluhý a Lukáš Marhefka vkročili svojím filmom do hneď niekoľkých trinástych komnát – dôvody a spôsoby štátom riadeného odoberania detí z pôvodných rodín, verejné vzdelávanie vo vylúčených komunitách, inštitucionálna starostlivosť o opustené deti, záchytná pomoc pre problematickú mládež, sanácia rodinného prostredia či vlastne jej donebavolajúca absencia, etnická inakosť, problém chudoby, žiaľ, už generačnej, no a napokon napríklad otázky vzťahovej väzby ne/nadobudnutej v útlom detstve, ktoré, možno viac než si vieme predstaviť, hýbu naším svetom. Na šesťdesiatminútovú snímku je to veľké sústo, preto nečudo, že sa autori pri viacerých vstupoch do tých trinástych komnát dopustili aj omylov, či skôr...
Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

recenzia Za oponou veľhôr

„To znie ako báseň: Za oponou veľhôr,“ ozve sa ktosi z prítmia kinosály. Už samotný názov napovedá, že film sa nebude držať iba horských kontúr či efektných horolezeckých kulís. Nahliadne hlbšie – až za horizont známeho. Hlavnou hrdinkou je československá horolezkyňa so slovenskými koreňmi Dina Štěrbová. Metafyzickým priečelím dokumentu sú kompozičné princípy, ktoré vyrastajú z prieniku hudby a matematiky – harmónia tónov a čísel ako kľúč k pochopeniu vyšších súvislostí: „Dotyk absolútna alebo je to zjavenie krásy – pre mňa to bola hudba a matematika. Celý život som sa živila matematikou, ale len málokoho sa mi podarilo presvedčiť, že je nielen užitočná, ale aj krásna, že má podobnú stavbu ako gotická katedrála; pri troche fantázie si môžeme predstaviť, že tunajšie stĺpy predstavujú základné kamene, alebo axiómy, klenba je celková matematická teória, ktorá z toho plynie, a spolu to tvorí úžasný, vznosný celok. A keď človek naozaj vnútorne pochopí akýkoľvek výsledok v matematike, je to akoby sa dotkol absolútna – je to podobné, ako keď vylezie na vysokú horu,“ opisuje Dina Štěrbová. Celý dokument je majstrovsky pretkaný percepciami a úvahami o živote a bytí. Nestráca pritom zo zreteľa ľudský rozmer. Tieto špecifické rozprávačské prostriedky, ktoré možno interpretovať prostredníctvom komplementárnych funkcií rozprávača, ako ich definuje Gérard Genette, prekračujú konkrétny...
Atmosféra na festivale Jeden svet 2024. Foto: Jeden Svet/Šimon Lupták

Festivaly bez podpory fondu. Ako to ovplyvní ich podobu?

V apríli 2025 zásahom Rady Audiovizuálneho fondu nezískalo šesť slovenských filmových festivalov finančnú podporu na ďalšie obdobie, hoci odborná komisia ich jednoznačne odporučila podporiť. Ako to ovplyvní festivaly Jeden svet, Filmový festival inakosti, Cinedu, Be2Can, Scandi a June Film Fest? Do festivalového diania sa podobnými krokmi vnáša nestabilita a neistota, ktorá môže na fungovanie organizačných tímov pôsobiť negatívne. Narážajú na finančné a časové limity, ktoré spôsobujú sklzy v reťazci celkovej organizácie. Zároveň takto vzniká zlá vizitka smerom k domácim, ale najmä zahraničným partnerom. Oslovili sme festivalové tímy, aby nám priblížili, ako sa so situáciou vyrovnávajú a čo čaká ich podujatia v ďalšom období. Jeden svet Festival Jeden svet zameraný na ľudské práva má domácu i medzinárodnú prestíž, radí sa medzi podujatia so silnou tradíciou a navyše napĺňa európsky akt o prístupnosti filmových diel prípravou audiokomentárov pre nevidiacich či špeciálnych titulkov pre nepočujúcich. Po 25 rokoch fungovania je činnosť najstaršieho festivalu dokumentárneho filmu na Slovensku reálne ohrozená. Organizátori spustili zbierkovú kampaň na platforme Donio, kde ho môžu ľudia priamo podporiť. (Zachráňme festival Jeden svet | Donio) Každý príspevok je hlasom za kultúru bez cenzúry, apelujú v statuse na sociálnych sieťach. „Bez ohľadu na to, akú sumu sa nám podarí vyzbierať, ľudia nás zahrnuli veľkou podporou, nielen finančnou, ale...
Zobraziť všetky články