Rebeka Poláková a Mantas Zemleckas vo filme Nikto ma nemá rád.
Písmo: A- | A+

Česká režisérska a scenáristická dvojica Petr Kazda a Tomáš Weinreb prichádza po dráme podľa skutočných udalostí Ja, Olga Hepnarová (2016), ktorá v roku 2017 získala Slnko v sieti za najlepšiu réžiu, s novým filmom Nikto ma nemá rád. Rozpráva o tom, ako môže spoločnosť stigmatizovať človeka pre jeho inakosť a spochybňovať jeho právo na lásku.

Sára je atraktívna sekretárka na armádnom veliteľstve v Prahe. Tiahne jej na tridsiatku, stále je však slobodná a nezadaná. Keď stretne galantného a citlivého Martina, bezhlavo sa do neho zamiluje. Martin jej lásku opätuje. Prezradí jej tajomstvo, ktoré Sáru síce šokuje, ale od vzťahu ju neodradí. Jedného dňa si však partnerovo tajomstvo nenechá iba pre seba…

„Odsúdenie za veci, ktoré nie je možné zmeniť, je odsúdeniahodné. Veľká časť spoločnosti sa vezie na vlne nenávisti a zo strachu z nepoznaného ubližuje. Za uplynulé roky sme svedkami bojov, bohužiaľ nielen spoločenských, ktoré vedú k polarizácii spoločnosti. Toto rozdelenie nás doviedlo do stavu, keď sa začínajú popierať demokratické princípy nášho fungovania,“ komentovala film v kontexte súčasnej spoločenskej situácie slovenská producentka filmu Michaela Jeleneková zo spoločnosti ARYTMIA. Film vznikol v česko-slovensko-francúzskej koprodukcii.

„Je ťažké vyhnúť sa klišé pri stvárnení milostného príbehu, hoci Nikto ma nemá rád takým príbehom je. Rovnako ako pri našom debute Ja, Olga Hepnarová, je hlavnou postavou žena. Prostredníctvom nej vnímame celý príbeh. Aj Sára hľadá lásku, hoci jej vzťah s Martinom je založený na vzájomnom rešpekte,“ napísali v režisérskej explikácii pre Audiovizuálny fond Petr Kazda a Tomáš Weinreb.

„Život nemožno chápať len rozumovo. Vo všetkom, v čomkoľvek, čo sa okolo nás deje, môže byť skrytý nejaký objav alebo otrasná pravda. Sára ešte pred vrcholom svojho života naráža na hraničný bod svojho žitia. Tu sa jej pohľad zaborí do večného tajomstva tela i duše. Keď sa zoznámi s Martinom, spoznáva, že sa logika na tomto pomedzí ovíja sama okolo seba. Martina však v žiadnom prípade nevidíme ako netvora,“ uviedli tvorcovia.

„Inakosť je spojená aj s ďalšími témami, ako je napríklad sloboda, možnosť byť a žiť podľa seba. Je to otázka tolerancie v rozmanitosti dnešnej spoločnosti. Zo svojho okolia aj z médií vnímam, že niektorí ľudia si nevedia rady s vlastným životom, sú napríklad nešťastní alebo sa necítia dobre, svoj život si predstavovali inak, sú sklamaní zo sveta všeobecne. Zároveň však úplne presne vedia, ako sa majú správať, obliekať, vyzerať aj žiť a čo si majú myslieť tí druhí. A tento, v ich očiach jediný správny spôsob života by najradšej vyžadovali od všetkých bez rozdielu,“ vysvetlil Petr Kazda.

Do hlavných úloh tvorcovia obsadili slovenskú herečku Rebeku Polákovú a litovského herca Mantasa Zemleckasa. „Je to krehká sonda do ľudských pováh. O tom, ako ľahko súdime iných a nie sme ochotní ich rešpektovať. Ako podľahneme názoru väčšiny, vieme byť krutí, a ak nám niečo nezapadá do zaužívaných chodníčkov, navzájom si ubližovať,“ povedala o filme Rebeka Poláková. „A je to film aj o tom, ako nás dokáže spoločnosť tak zmanipulovať, že zabudneme bojovať o vlastné šťastie,“ dodala herečka. Podľa nej film „ponúka publiku mnoho tém, v ktorých sa môžu nájsť. Od inakosti cez nemožnosť mať deti, prežívanie samoty až po hľadanie lásky či šťastia.“

Okrem Polákovej a Zemleckasa sa vo filme predstavia aj Hana Vagnerová, Marek Geišberg, Taťjana Medvecká či Miroslav Hanuš. A Barbora Bobuľová – slovenská herečka, ktorá spravila hviezdnu kariéru v Taliansku a úloha Sárinej matky je pre ňu po rokoch prvá v česko-slovenskej produkcii.

Film Nikto ma nemá rád mal svetovú premiéru v novembri na festivale Tallinn Black Nights a takisto v novembri ho v predpremiére videli návštevníci Filmového festivalu inakosti v Bratislave. V slovenskej kinodistribúcii je od 9. januára.

Kameramanom snímky je Juraj Chlpík, architektom Pavol Andraško, zvukárom Viktor Krivosudský, masky mala na starosti Martina Selnekovičová. Zaujímavosťou je, že film sa nakrúcal na klasický 16 mm filmový materiál, čo bolo dosť prácne, pretože nasnímané scény sa následne vyvolávali v laboratóriu londýnskeho Kodaku. „Výsledkom je charakteristická mäkkosť obrazu a väčšia dynamika vo farbách a jasoch, ktoré pôsobivosť príbehu ešte umocňujú,“ uviedli tvorcovia.

Nikto ma nemá rád (Nikdo mě nemá rád, r. Petr Kazda, Tomáš Weinreb, Česko/Slovensko/Francúzsko, 2024)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 782 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 270 000 eur + 62 

363 eur z Podprogramu 5.1 – Podpora audiovizuálneho priemyslu)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 9. 1. 2025

Autor:

Rebeka Poláková a Mantas Zemleckas vo filme Nikto ma nemá rád. FOTO: Bontonfilm SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články