Rebeka Poláková a Mantas Zemleckas vo filme Nikto ma nemá rád.
Písmo: A- | A+

Česká režisérska a scenáristická dvojica Petr Kazda a Tomáš Weinreb prichádza po dráme podľa skutočných udalostí Ja, Olga Hepnarová (2016), ktorá v roku 2017 získala Slnko v sieti za najlepšiu réžiu, s novým filmom Nikto ma nemá rád. Rozpráva o tom, ako môže spoločnosť stigmatizovať človeka pre jeho inakosť a spochybňovať jeho právo na lásku.

Sára je atraktívna sekretárka na armádnom veliteľstve v Prahe. Tiahne jej na tridsiatku, stále je však slobodná a nezadaná. Keď stretne galantného a citlivého Martina, bezhlavo sa do neho zamiluje. Martin jej lásku opätuje. Prezradí jej tajomstvo, ktoré Sáru síce šokuje, ale od vzťahu ju neodradí. Jedného dňa si však partnerovo tajomstvo nenechá iba pre seba…

„Odsúdenie za veci, ktoré nie je možné zmeniť, je odsúdeniahodné. Veľká časť spoločnosti sa vezie na vlne nenávisti a zo strachu z nepoznaného ubližuje. Za uplynulé roky sme svedkami bojov, bohužiaľ nielen spoločenských, ktoré vedú k polarizácii spoločnosti. Toto rozdelenie nás doviedlo do stavu, keď sa začínajú popierať demokratické princípy nášho fungovania,“ komentovala film v kontexte súčasnej spoločenskej situácie slovenská producentka filmu Michaela Jeleneková zo spoločnosti ARYTMIA. Film vznikol v česko-slovensko-francúzskej koprodukcii.

„Je ťažké vyhnúť sa klišé pri stvárnení milostného príbehu, hoci Nikto ma nemá rád takým príbehom je. Rovnako ako pri našom debute Ja, Olga Hepnarová, je hlavnou postavou žena. Prostredníctvom nej vnímame celý príbeh. Aj Sára hľadá lásku, hoci jej vzťah s Martinom je založený na vzájomnom rešpekte,“ napísali v režisérskej explikácii pre Audiovizuálny fond Petr Kazda a Tomáš Weinreb.

„Život nemožno chápať len rozumovo. Vo všetkom, v čomkoľvek, čo sa okolo nás deje, môže byť skrytý nejaký objav alebo otrasná pravda. Sára ešte pred vrcholom svojho života naráža na hraničný bod svojho žitia. Tu sa jej pohľad zaborí do večného tajomstva tela i duše. Keď sa zoznámi s Martinom, spoznáva, že sa logika na tomto pomedzí ovíja sama okolo seba. Martina však v žiadnom prípade nevidíme ako netvora,“ uviedli tvorcovia.

„Inakosť je spojená aj s ďalšími témami, ako je napríklad sloboda, možnosť byť a žiť podľa seba. Je to otázka tolerancie v rozmanitosti dnešnej spoločnosti. Zo svojho okolia aj z médií vnímam, že niektorí ľudia si nevedia rady s vlastným životom, sú napríklad nešťastní alebo sa necítia dobre, svoj život si predstavovali inak, sú sklamaní zo sveta všeobecne. Zároveň však úplne presne vedia, ako sa majú správať, obliekať, vyzerať aj žiť a čo si majú myslieť tí druhí. A tento, v ich očiach jediný správny spôsob života by najradšej vyžadovali od všetkých bez rozdielu,“ vysvetlil Petr Kazda.

Do hlavných úloh tvorcovia obsadili slovenskú herečku Rebeku Polákovú a litovského herca Mantasa Zemleckasa. „Je to krehká sonda do ľudských pováh. O tom, ako ľahko súdime iných a nie sme ochotní ich rešpektovať. Ako podľahneme názoru väčšiny, vieme byť krutí, a ak nám niečo nezapadá do zaužívaných chodníčkov, navzájom si ubližovať,“ povedala o filme Rebeka Poláková. „A je to film aj o tom, ako nás dokáže spoločnosť tak zmanipulovať, že zabudneme bojovať o vlastné šťastie,“ dodala herečka. Podľa nej film „ponúka publiku mnoho tém, v ktorých sa môžu nájsť. Od inakosti cez nemožnosť mať deti, prežívanie samoty až po hľadanie lásky či šťastia.“

Okrem Polákovej a Zemleckasa sa vo filme predstavia aj Hana Vagnerová, Marek Geišberg, Taťjana Medvecká či Miroslav Hanuš. A Barbora Bobuľová – slovenská herečka, ktorá spravila hviezdnu kariéru v Taliansku a úloha Sárinej matky je pre ňu po rokoch prvá v česko-slovenskej produkcii.

Film Nikto ma nemá rád mal svetovú premiéru v novembri na festivale Tallinn Black Nights a takisto v novembri ho v predpremiére videli návštevníci Filmového festivalu inakosti v Bratislave. V slovenskej kinodistribúcii je od 9. januára.

Kameramanom snímky je Juraj Chlpík, architektom Pavol Andraško, zvukárom Viktor Krivosudský, masky mala na starosti Martina Selnekovičová. Zaujímavosťou je, že film sa nakrúcal na klasický 16 mm filmový materiál, čo bolo dosť prácne, pretože nasnímané scény sa následne vyvolávali v laboratóriu londýnskeho Kodaku. „Výsledkom je charakteristická mäkkosť obrazu a väčšia dynamika vo farbách a jasoch, ktoré pôsobivosť príbehu ešte umocňujú,“ uviedli tvorcovia.

Nikto ma nemá rád (Nikdo mě nemá rád, r. Petr Kazda, Tomáš Weinreb, Česko/Slovensko/Francúzsko, 2024)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 782 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 270 000 eur + 62 

363 eur z Podprogramu 5.1 – Podpora audiovizuálneho priemyslu)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 9. 1. 2025

Autor:

Rebeka Poláková a Mantas Zemleckas vo filme Nikto ma nemá rád. FOTO: Bontonfilm SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Chica Checa režiséra Šimona Holého. Foto: Arinafilm

Chica Checa si obula opätky a telo zareagovalo

Do kín prichádza koprodukčná komédia českého režiséra Šimona Holého. Nebude šetriť priznaniami. Český režisér Šimon Holý má už za sebou prvé úspechy. Do filmového sveta vstúpil debutom Zrkadlá v tme v roku 2021 a odvtedy nakrútil tri ďalšie snímky (A potom prišla láska..., Proxima a Hello, Welcome), získal nomináciu na Ceny českej kritiky aj na Českého leva. Tentoraz bolo jeho ambíciou sfilmovať príbeh, ktorý do istej miery súvisí s desivými udalosťami vo svete, no zároveň nás chce vrátiť k malým ľudským príbehom bez toho, aby sme cítili ťažobu. Rozhodol sa pri tom naďalej spolupracovať s tímom z predchádzajúcich projektov, no ako sám vraví, týmto filmom tematicky vstupuje do ďalšej, inej tvorivej fázy. Po trilógii, v ktorej sledoval postavy na prahu zmeny svojho života, presunul svoju pozornosť na zmeny samotné. Do slovenských kín prichádza jeho koprodukčná komédia Chica Checa. Názov filmu predstavuje alter ego hlavnej postavy Lukáša, ktorý žije vo Francúzsku – úspešný, šťastný a vzdialený svojej mame Zdene. Aspoň tak to pôsobí na obrazovke jej starého počítača, cez ktorý je s ním mama občas v kontakte. Nemá to jednoduché – hoci vedie zdanlivo obyčajný život vidieckej poštárky, túži po niečom viac než len zaháňať samotu pred telkou v rozpadávajúcom sa dome. A je tu ešte deväťdesiatročná babka Věra s jej posledným prianím v...
Zóny nikoho Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: Filmsomnia

Toxické skládky ako trauma. Čo oči nevidia, srdce nebolí?

Tri výrazné slovenské dokumentaristky – Viera Čákanyová, Barbora Sliepková a Lucia Kašová spoločne nakrútili dokumentárnu mozaiku Zóny nikoho. V žánrovo pestrom pohľade sa venuje trom toxickým skládkam – trom najzávažnejším environmentálnym záťažiam na Slovensku.  Po premiére na MFDF Jeden svet a medzinárodnej premiére na MFDF Ji.hlava, kde film získal cenu za najlepší zvukový dizajn (Jakub Jurásek, Marek Buranovský), prichádzajú Zóny nikoho od 19. novembra do slovenských kín. Na Slovensku sa nachádza približne 1200 environmentálnych záťaži, z ktorých je viac ako 260 vo veľmi vážnom stave. Dokumentárny film Zóny nikoho sleduje tri z nich. Každá z režisérok sa zamerala na jednu. Lucia Kašová nakrúcala v oblasti trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Barbora Sliepková sa zamerala na gudrónové jamy v Predajnej. A Viera Čákanyová sa venuje bratislavskej Dynamitke a súvisiacej Vrakunskej skládke. „Pre bežného človeka je odpad zakopaný v zemi skrátka neviditeľný. To, že kontaminuje podzemné vody, vie málokto,“ hovorí Viera Čákanyová. „Skládky odpadu fungujú presne ako naše psychické traumy – žijú ticho v tele a krajine celé roky a hoci ich na prvý pohľad nevidno, majú devastačné dôsledky na naše zdravie,“ dopĺňa ju Barbora Sliepková. Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: Filmsomnia Tri pohľady Snímka ponúka tri autorské pohľady troch režisérok v troch filmových epizódach, ktoré tvoria jednu snímku spojenú...
Záber z filmu Tichá radosť (1986) režiséra Dušana Hanáka. Foto: SFÚ

MoMA uvádza: Normalizácia v Československu. Slovenský film sa vracia do newyorského múzea

V prestížnom svetovom múzeu súčasného umenia MoMA v New Yorku sa od 20. novembra do 6. decembra uskutoční retrospektívna prehliadka nazvaná Tiene jari: Normalizácia v Československu. Počas nej sa premietne štrnásť československých filmov, ktoré vznikli v období rokov 1971 až 1986. Vo výbere sú zaradené aj snímky Dušana Hanáka, Dušana Trančíka, Martina Hollého a Juraja Jakubiska zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Prehliadky sa osobne zúčastní Magda Vášáryová, predstaviteľka postáv z viacerých uvádzaných titulov. „Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 sa spolu s politickými slobodami Pražskej jari skončila aj ´veľká´ dekáda československej kinematografie – aspoň tak znie všeobecne prijatý názor,“ vysvetľuje dramaturgické pozadie podujatia Christopher Small, hosťujúci kurátor MoMA, ktrorý zostavil prehliadku normalizačných filmov. Na jej slovenskej časti participoval Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. „Filmy v tejto kolekcii však rozprávajú iný príbeh. Diela, ktoré vznikli v rokoch 1971 až 1986, keď bola normalizácia najdusivejšia, naznačujú, že aj v najpochmúrnejšej politickej klíme sa našli umelci, ktorí naďalej tvorili, a to aj za radikálne zmenených podmienok,“ hovorí Small. Podľa neho v tomto období vznikli rôznorodé žánre, ako napríklad životopisné filmy, nadprirodzené komédie, westerny z pohraničia, charakterové štúdie, psychedelické rozprávky či existenciálne drámy, no „toto dlho hanobené obdobie československej kinematografie sa málokedy považuje za samostatnú éru...
Zobraziť všetky články