Rebeka Poláková a Mantas Zemleckas vo filme Nikto ma nemá rád.
Písmo: A- | A+

Česká režisérska a scenáristická dvojica Petr Kazda a Tomáš Weinreb prichádza po dráme podľa skutočných udalostí Ja, Olga Hepnarová (2016), ktorá v roku 2017 získala Slnko v sieti za najlepšiu réžiu, s novým filmom Nikto ma nemá rád. Rozpráva o tom, ako môže spoločnosť stigmatizovať človeka pre jeho inakosť a spochybňovať jeho právo na lásku.

Sára je atraktívna sekretárka na armádnom veliteľstve v Prahe. Tiahne jej na tridsiatku, stále je však slobodná a nezadaná. Keď stretne galantného a citlivého Martina, bezhlavo sa do neho zamiluje. Martin jej lásku opätuje. Prezradí jej tajomstvo, ktoré Sáru síce šokuje, ale od vzťahu ju neodradí. Jedného dňa si však partnerovo tajomstvo nenechá iba pre seba…

Odsúdenie za veci, ktoré nie je možné zmeniť, je odsúdeniahodné. Veľká časť spoločnosti sa vezie na vlne nenávisti a zo strachu z nepoznaného ubližuje. Za uplynulé roky sme svedkami bojov, bohužiaľ nielen spoločenských, ktoré vedú k polarizácii spoločnosti. Toto rozdelenie nás doviedlo do stavu, keď sa začínajú popierať demokratické princípy nášho fungovania,“ komentovala film v kontexte súčasnej spoločenskej situácie slovenská producentka filmu Michaela Jeleneková zo spoločnosti ARYTMIA. Film vznikol v česko-slovensko-francúzskej koprodukcii.

Je ťažké vyhnúť sa klišé pri stvárnení milostného príbehu, hoci Nikto ma nemá rád takým príbehom je. Rovnako ako pri našom debute Ja, Olga Hepnarová, je hlavnou postavou žena. Prostredníctvom nej vnímame celý príbeh. Aj Sára hľadá lásku, hoci jej vzťah s Martinom je založený na vzájomnom rešpekte,“ napísali v režisérskej explikácii pre Audiovizuálny fond Petr Kazda a Tomáš Weinreb.

Život nemožno chápať len rozumovo. Vo všetkom, v čomkoľvek, čo sa okolo nás deje, môže byť skrytý nejaký objav alebo otrasná pravda. Sára ešte pred vrcholom svojho života naráža na hraničný bod svojho žitia. Tu sa jej pohľad zaborí do večného tajomstva tela i duše. Keď sa zoznámi s Martinom, spoznáva, že sa logika na tomto pomedzí ovíja sama okolo seba. Martina však v žiadnom prípade nevidíme ako netvora,“ uviedli tvorcovia.

Inakosť je spojená aj s ďalšími témami, ako je napríklad sloboda, možnosť byť a žiť podľa seba. Je to otázka tolerancie v rozmanitosti dnešnej spoločnosti. Zo svojho okolia aj z médií vnímam, že niektorí ľudia si nevedia rady s vlastným životom, sú napríklad nešťastní alebo sa necítia dobre, svoj život si predstavovali inak, sú sklamaní zo sveta všeobecne. Zároveň však úplne presne vedia, ako sa majú správať, obliekať, vyzerať aj žiť a čo si majú myslieť tí druhí. A tento, v ich očiach jediný správny spôsob života by najradšej vyžadovali od všetkých bez rozdielu,“ vysvetlil Petr Kazda.

Do hlavných úloh tvorcovia obsadili slovenskú herečku Rebeku Polákovú a litovského herca Mantasa Zemleckasa. „Je to krehká sonda do ľudských pováh. O tom, ako ľahko súdime iných a nie sme ochotní ich rešpektovať. Ako podľahneme názoru väčšiny, vieme byť krutí, a ak nám niečo nezapadá do zaužívaných chodníčkov, navzájom si ubližovať,“ povedala o filme Rebeka Poláková. „A je to film aj o tom, ako nás dokáže spoločnosť tak zmanipulovať, že zabudneme bojovať o vlastné šťastie,“ dodala herečka. Podľa nej film „ponúka publiku mnoho tém, v ktorých sa môžu nájsť. Od inakosti cez nemožnosť mať deti, prežívanie samoty až po hľadanie lásky či šťastia.

Okrem Polákovej a Zemleckasa sa vo filme predstavia aj Hana Vagnerová, Marek Geišberg, Taťjana Medvecká či Miroslav Hanuš. A Barbora Bobuľová – slovenská herečka, ktorá spravila hviezdnu kariéru v Taliansku a úloha Sárinej matky je pre ňu po rokoch prvá v česko-slovenskej produkcii.

Film Nikto ma nemá rád mal svetovú premiéru v novembri na festivale Tallinn Black Nights a takisto v novembri ho v predpremiére videli návštevníci Filmového festivalu inakosti v Bratislave. V slovenskej kinodistribúcii je od 9. januára.

Kameramanom snímky je Juraj Chlpík, architektom Pavol Andraško, zvukárom Viktor Krivosudský, masky mala na starosti Martina Selnekovičová. Zaujímavosťou je, že film sa nakrúcal na klasický 16 mm filmový materiál, čo bolo dosť prácne, pretože nasnímané scény sa následne vyvolávali v laboratóriu londýnskeho Kodaku. „Výsledkom je charakteristická mäkkosť obrazu a väčšia dynamika vo farbách a jasoch, ktoré pôsobivosť príbehu ešte umocňujú,“ uviedli tvorcovia.

Nikto ma nemá rád (Nikdo mě nemá rád, r. Petr Kazda, Tomáš Weinreb, Česko/Slovensko/Francúzsko, 2024)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 782 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 270 000 eur + 62 

363 eur z Podprogramu 5.1 – Podpora audiovizuálneho priemyslu)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 9. 1. 2025

Autor:

Rebeka Poláková a Mantas Zemleckas vo filme Nikto ma nemá rád. FOTO: Bontonfilm SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: ASFK

recenzia Alenka a zázrak z cudzej krajiny

Dokumentárny film režiséra Daniela Dluhého Alenka a zázrak z cudzej krajiny je viacnásobným road movie – vonkajším aj vnútorným, smerujúcim do cieľa, ale potom zas rýchlo naspäť do oveľa bezpečnejšieho bodu štartu. Mladá žena Alena Horváthová pochádza zo Spiša. Po mnohých osudových peripetiách dnes žije v Nemecku, pracuje, má vlastné bývanie, milujúcich ľudí po boku. A vydáva sa na výlet na Slovensko, ozajstný poznávací zájazd – do detského domova, kde vyrastala; do azylového domu, kde našla útočisko; do chudobnej rómskej osady, kde žije jej biologická rodina. Okrem filmového štábu ju na ceste sprevádza aj tútor Michael Jagdmann, ktorý spolu s manželkou Marion zohral v Alenkinom živote zásadnú úlohu, taký deus et machina. Scenáristi Daniel Dluhý a Lukáš Marhefka vkročili svojím filmom do hneď niekoľkých trinástych komnát – dôvody a spôsoby štátom riadeného odoberania detí z pôvodných rodín, verejné vzdelávanie vo vylúčených komunitách, inštitucionálna starostlivosť o opustené deti, záchytná pomoc pre problematickú mládež, sanácia rodinného prostredia či vlastne jej donebavolajúca absencia, etnická inakosť, problém chudoby, žiaľ, už generačnej, no a napokon napríklad otázky vzťahovej väzby ne/nadobudnutej v útlom detstve, ktoré, možno viac než si vieme predstaviť, hýbu naším svetom. Na šesťdesiatminútovú snímku je to veľké sústo, preto nečudo, že sa autori pri viacerých vstupoch do tých trinástych komnát dopustili aj omylov, či skôr...
Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

recenzia Za oponou veľhôr

„To znie ako báseň: Za oponou veľhôr,“ ozve sa ktosi z prítmia kinosály. Už samotný názov napovedá, že film sa nebude držať iba horských kontúr či efektných horolezeckých kulís. Nahliadne hlbšie – až za horizont známeho. Hlavnou hrdinkou je československá horolezkyňa so slovenskými koreňmi Dina Štěrbová. Metafyzickým priečelím dokumentu sú kompozičné princípy, ktoré vyrastajú z prieniku hudby a matematiky – harmónia tónov a čísel ako kľúč k pochopeniu vyšších súvislostí: „Dotyk absolútna alebo je to zjavenie krásy – pre mňa to bola hudba a matematika. Celý život som sa živila matematikou, ale len málokoho sa mi podarilo presvedčiť, že je nielen užitočná, ale aj krásna, že má podobnú stavbu ako gotická katedrála; pri troche fantázie si môžeme predstaviť, že tunajšie stĺpy predstavujú základné kamene, alebo axiómy, klenba je celková matematická teória, ktorá z toho plynie, a spolu to tvorí úžasný, vznosný celok. A keď človek naozaj vnútorne pochopí akýkoľvek výsledok v matematike, je to akoby sa dotkol absolútna – je to podobné, ako keď vylezie na vysokú horu,“ opisuje Dina Štěrbová. Celý dokument je majstrovsky pretkaný percepciami a úvahami o živote a bytí. Nestráca pritom zo zreteľa ľudský rozmer. Tieto špecifické rozprávačské prostriedky, ktoré možno interpretovať prostredníctvom komplementárnych funkcií rozprávača, ako ich definuje Gérard Genette, prekračujú konkrétny...
Atmosféra na festivale Jeden svet 2024. Foto: Jeden Svet/Šimon Lupták

Festivaly bez podpory fondu. Ako to ovplyvní ich podobu?

V apríli 2025 zásahom Rady Audiovizuálneho fondu nezískalo šesť slovenských filmových festivalov finančnú podporu na ďalšie obdobie, hoci odborná komisia ich jednoznačne odporučila podporiť. Ako to ovplyvní festivaly Jeden svet, Filmový festival inakosti, Cinedu, Be2Can, Scandi a June Film Fest? Do festivalového diania sa podobnými krokmi vnáša nestabilita a neistota, ktorá môže na fungovanie organizačných tímov pôsobiť negatívne. Narážajú na finančné a časové limity, ktoré spôsobujú sklzy v reťazci celkovej organizácie. Zároveň takto vzniká zlá vizitka smerom k domácim, ale najmä zahraničným partnerom. Oslovili sme festivalové tímy, aby nám priblížili, ako sa so situáciou vyrovnávajú a čo čaká ich podujatia v ďalšom období. Jeden svet Festival Jeden svet zameraný na ľudské práva má domácu i medzinárodnú prestíž, radí sa medzi podujatia so silnou tradíciou a navyše napĺňa európsky akt o prístupnosti filmových diel prípravou audiokomentárov pre nevidiacich či špeciálnych titulkov pre nepočujúcich. Po 25 rokoch fungovania je činnosť najstaršieho festivalu dokumentárneho filmu na Slovensku reálne ohrozená. Organizátori spustili zbierkovú kampaň na platforme Donio, kde ho môžu ľudia priamo podporiť. (Zachráňme festival Jeden svet | Donio) Každý príspevok je hlasom za kultúru bez cenzúry, apelujú v statuse na sociálnych sieťach. „Bez ohľadu na to, akú sumu sa nám podarí vyzbierať, ľudia nás zahrnuli veľkou podporou, nielen finančnou, ale...
Zobraziť všetky články