Nevďačné bytosti Barry Ward a Barbora Bobuľová vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK
Písmo: A- | A+

O ľuďoch, ktorí zlyhávajú, ale tiež o láske, ktorá k zlyhaniam vedie, rozpráva film Nevďačné bytosti. Režisér Olmo Omerzu ho v premiére uviedol v hlavnej súťaži na filmovom festivale v San Sebastiane, od 9. apríla prichádza aj do slovenských kín.

„Inšpiráciou pre scenár s názvom Nevďačné bytosti pre mňa bol článok, ktorý popisoval prácu liečiteľa a terapeuta Dragana Dabića, resp. Radovana Karadžića (politický vodca bosnianskych Srbov počas občianskej vojny v Juhoslávii). V čase, keď sa Radovan Karadžić ukrýval pod falošnou identitou , úspešne vyliečil aj dievča, ktoré trpelo mentálnou anorexiou. Prax tohto známeho vojnového zločinca mala preukázateľné pozitívne účinky. Tento fakt ma natoľko fascinoval, že som sa spomenutý paradox pokúsil zachytiť v celkom inom príbehu, ktorý má však niektoré spoločné tematické body,“ napísal Omerzu v režijnej explikácii pre Audiovizuálny fond.

Deti a rodičia sa nikdy úplne nepoznajú

Film Nevďačné bytosti sleduje viacjazyčnú rodinu s dvomi deťmi. Rodičia sa pred časom rozišli, otec sa však rozhodne, že sedemnásťročnú Kláru a jej mladšieho brata Tea vezme k Jadranu a pokúsi sa zlepšiť vzájomné vzťahy. Namiesto idyly na povrch vyplávajú problémy. Najmä s Klárou. Napätie spôsobuje nielen jej nová známosť Denis, ktorý môže byť spojený s vraždou, ale tiež Klárina porucha príjmu potravy. Situácia graduje až Klárinou hospitalizáciou. Tvorcovia si kladú otázku: Ako ďaleko sú rodičia ochotní zájsť, aby zachránili svoje dieťa? Použijú lži, manipuláciu, prekročia morálne hranice?

„Ľudia často siahajú po skratkách, namiesto toho, aby sa postavili realite svojich vlastných problémov, i keď sú tieto skratky postavené na lžiach. Tento postup, od nevinných bielych lží k nebezpečným formám manipulácie, sa stal kostrou príbehu. Ďalšou myšlienkou, ktorá formovala film, bolo presvedčenie, že deti a rodičia sa nikdy skutočne a úplne nepoznajú. Plne úprimný vzťah medzi nimi je takmer nemožný. Existuje pre to mnoho dôvodov, vrátane rozdielov vo veku, mocenských dynamikách a roliach, ktoré zastávajú v životoch toho druhého,‟ povedal režisér.

Špecifické žánrové uchopenie

„Film sa pohybuje medzi rôznymi estetikami a kombinuje prvky rôznych žánrov. Baví ma hrať sa s tónovými posunmi, pretože príbehy, ktoré ma zaujímajú, často obsahujú celkom prirodzene drámu premiešanú s momentami komédie, absurdity, nepohodlia a dokonca aj s nádychom trilerového napätia. Film sa nemusí obmedzovať na jeden zakódovaný štýl alebo žáner, aby pôsobil ucelene,“ povedal režisér.

Tvorcovia Nevďačné bytosti charakterizujú ako intímnu drámu so zábleskami čiernej komédie a trileru. „Veľmi sľubným prvkom projektu je jeho špecifické žánrové uchopenie, opísané režisérom ako ,hravo absurdný tónʻ. Napriek tomu, že sa film venuje vážnym otázkam, ktoré v žiadnom prípade nechce zľahčovať, mala by v ňom fungovať nadsázka a jemný humor. Tematicky ho definujeme ako emotívny a naliehavý, ale aj provokatívny a zábavný,“ napísali v producentskej explikácii český producent Jiří Konečný a slovenský producent Ivan Ostrochovský. Jeho spoločnosť Punkchart films je slovenským koproducentom filmu. Nevďačné bytosti vznikli v širokej medzinárodnej koprodukcii Česka, Slovinska, Poľska, Slovenska, Chorvátska a Francúzska.

Medzinárodné je aj obsadenie. Kláru a Tea si zahrali Dexter Franc a Antonín Chmela. Ich rodičov stvárňujú Barry Ward, známy z Jimmyho tančiarne (r. Ken Loach, 2014) či viacerých seriálov a slovenská herečka usadená v Taliansku Barbora Bobuľová. Scenár napísali Olmo Omerzu, Nebojša Pop-Tasić a Kasha Jandáčková. Za kamerou stál Kryštof Melka a hudbu zložila Monika Omerzu Midriaková.

Nevďačné bytosti (r. Olmo Omerzu, Česko/Slovinsko/Poľsko /Slovensko/Chorvátsko/Francúzsko, 2025)
Distribučná premiéra: 9. apríla 2026

Autor:

Barry Ward a Barbora Bobuľová vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články