Nevďačné bytosti Barry Ward a Barbora Bobuľová vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK
Písmo: A- | A+

O ľuďoch, ktorí zlyhávajú, ale tiež o láske, ktorá k zlyhaniam vedie, rozpráva film Nevďačné bytosti. Režisér Olmo Omerzu ho v premiére uviedol v hlavnej súťaži na filmovom festivale v San Sebastiane, od 9. apríla prichádza aj do slovenských kín.

Inšpiráciou pre scenár s názvom Nevďačné bytosti pre mňa bol článok, ktorý popisoval prácu liečiteľa a terapeuta Dragana Dabića, resp. Radovana Karadžića (politický vodca bosnianskych Srbov počas občianskej vojny v Juhoslávii). V čase, keď sa Radovan Karadžić ukrýval pod falošnou identitou , úspešne vyliečil aj dievča, ktoré trpelo mentálnou anorexiou. Prax tohto známeho vojnového zločinca mala preukázateľné pozitívne účinky. Tento fakt ma natoľko fascinoval, že som sa spomenutý paradox pokúsil zachytiť v celkom inom príbehu, ktorý má však niektoré spoločné tematické body,“ napísal Omerzu v režijnej explikácii pre Audiovizuálny fond.

Deti a rodičia sa nikdy úplne nepoznajú

Film Nevďačné bytosti sleduje viacjazyčnú rodinu s dvomi deťmi. Rodičia sa pred časom rozišli, otec sa však rozhodne, že sedemnásťročnú Kláru a jej mladšieho brata Tea vezme k Jadranu a pokúsi sa zlepšiť vzájomné vzťahy. Namiesto idyly na povrch vyplávajú problémy. Najmä s Klárou. Napätie spôsobuje nielen jej nová známosť Denis, ktorý môže byť spojený s vraždou, ale tiež Klárina porucha príjmu potravy. Situácia graduje až Klárinou hospitalizáciou. Tvorcovia si kladú otázku: Ako ďaleko sú rodičia ochotní zájsť, aby zachránili svoje dieťa? Použijú lži, manipuláciu, prekročia morálne hranice?

Ľudia často siahajú po skratkách, namiesto toho, aby sa postavili realite svojich vlastných problémov, i keď sú tieto skratky postavené na lžiach. Tento postup, od nevinných bielych lží k nebezpečným formám manipulácie, sa stal kostrou príbehu. Ďalšou myšlienkou, ktorá formovala film, bolo presvedčenie, že deti a rodičia sa nikdy skutočne a úplne nepoznajú. Plne úprimný vzťah medzi nimi je takmer nemožný. Existuje pre to mnoho dôvodov, vrátane rozdielov vo veku, mocenských dynamikách a roliach, ktoré zastávajú v životoch toho druhého,‟ povedal režisér.

Špecifické žánrové uchopenie

Film sa pohybuje medzi rôznymi estetikami a kombinuje prvky rôznych žánrov. Baví ma hrať sa s tónovými posunmi, pretože príbehy, ktoré ma zaujímajú, často obsahujú celkom prirodzene drámu premiešanú s momentami komédie, absurdity, nepohodlia a dokonca aj s nádychom trilerového napätia. Film sa nemusí obmedzovať na jeden zakódovaný štýl alebo žáner, aby pôsobil ucelene,“ povedal režisér.

Tvorcovia Nevďačné bytosti charakterizujú ako intímnu drámu so zábleskami čiernej komédie a trileru. „Veľmi sľubným prvkom projektu je jeho špecifické žánrové uchopenie, opísané režisérom ako ,hravo absurdný tónʻ. Napriek tomu, že sa film venuje vážnym otázkam, ktoré v žiadnom prípade nechce zľahčovať, mala by v ňom fungovať nadsázka a jemný humor. Tematicky ho definujeme ako emotívny a naliehavý, ale aj provokatívny a zábavný,“ napísali v producentskej explikácii český producent Jiří Konečný a slovenský producent Ivan Ostrochovský. Jeho spoločnosť Punkchart films je slovenským koproducentom filmu. Nevďačné bytosti vznikli v širokej medzinárodnej koprodukcii Česka, Slovinska, Poľska, Slovenska, Chorvátska a Francúzska.

Medzinárodné je aj obsadenie. Kláru a Tea si zahrali Dexter Franc a Antonín Chmela. Ich rodičov stvárňujú Barry Ward, známy z Jimmyho tančiarne (r. Ken Loach, 2014) či viacerých seriálov a slovenská herečka usadená v Taliansku Barbora Bobuľová. Scenár napísali Olmo Omerzu, Nebojša Pop-Tasić a Kasha Jandáčková. Za kamerou stál Kryštof Melka a hudbu zložila Monika Omerzu Midriaková.

Nevďačné bytosti (r. Olmo Omerzu, Česko/Slovinsko/Poľsko /Slovensko/Chorvátsko/Francúzsko, 2025)
Distribučná premiéra: 9. apríla 2026

Autor:

Barry Ward a Barbora Bobuľová vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články