Nevďačné bytosti Barry Ward a Barbora Bobuľová vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK
Písmo: A- | A+

O ľuďoch, ktorí zlyhávajú, ale tiež o láske, ktorá k zlyhaniam vedie, rozpráva film Nevďačné bytosti. Režisér Olmo Omerzu ho v premiére uviedol v hlavnej súťaži na filmovom festivale v San Sebastiane, od 9. apríla prichádza aj do slovenských kín.

Inšpiráciou pre scenár s názvom Nevďačné bytosti pre mňa bol článok, ktorý popisoval prácu liečiteľa a terapeuta Dragana Dabića, resp. Radovana Karadžića (politický vodca bosnianskych Srbov počas občianskej vojny v Juhoslávii). V čase, keď sa Radovan Karadžić ukrýval pod falošnou identitou , úspešne vyliečil aj dievča, ktoré trpelo mentálnou anorexiou. Prax tohto známeho vojnového zločinca mala preukázateľné pozitívne účinky. Tento fakt ma natoľko fascinoval, že som sa spomenutý paradox pokúsil zachytiť v celkom inom príbehu, ktorý má však niektoré spoločné tematické body,“ napísal Omerzu v režijnej explikácii pre Audiovizuálny fond.

Deti a rodičia sa nikdy úplne nepoznajú

Film Nevďačné bytosti sleduje viacjazyčnú rodinu s dvomi deťmi. Rodičia sa pred časom rozišli, otec sa však rozhodne, že sedemnásťročnú Kláru a jej mladšieho brata Tea vezme k Jadranu a pokúsi sa zlepšiť vzájomné vzťahy. Namiesto idyly na povrch vyplávajú problémy. Najmä s Klárou. Napätie spôsobuje nielen jej nová známosť Denis, ktorý môže byť spojený s vraždou, ale tiež Klárina porucha príjmu potravy. Situácia graduje až Klárinou hospitalizáciou. Tvorcovia si kladú otázku: Ako ďaleko sú rodičia ochotní zájsť, aby zachránili svoje dieťa? Použijú lži, manipuláciu, prekročia morálne hranice?

Ľudia často siahajú po skratkách, namiesto toho, aby sa postavili realite svojich vlastných problémov, i keď sú tieto skratky postavené na lžiach. Tento postup, od nevinných bielych lží k nebezpečným formám manipulácie, sa stal kostrou príbehu. Ďalšou myšlienkou, ktorá formovala film, bolo presvedčenie, že deti a rodičia sa nikdy skutočne a úplne nepoznajú. Plne úprimný vzťah medzi nimi je takmer nemožný. Existuje pre to mnoho dôvodov, vrátane rozdielov vo veku, mocenských dynamikách a roliach, ktoré zastávajú v životoch toho druhého,‟ povedal režisér.

Špecifické žánrové uchopenie

Film sa pohybuje medzi rôznymi estetikami a kombinuje prvky rôznych žánrov. Baví ma hrať sa s tónovými posunmi, pretože príbehy, ktoré ma zaujímajú, často obsahujú celkom prirodzene drámu premiešanú s momentami komédie, absurdity, nepohodlia a dokonca aj s nádychom trilerového napätia. Film sa nemusí obmedzovať na jeden zakódovaný štýl alebo žáner, aby pôsobil ucelene,“ povedal režisér.

Tvorcovia Nevďačné bytosti charakterizujú ako intímnu drámu so zábleskami čiernej komédie a trileru. „Veľmi sľubným prvkom projektu je jeho špecifické žánrové uchopenie, opísané režisérom ako ,hravo absurdný tónʻ. Napriek tomu, že sa film venuje vážnym otázkam, ktoré v žiadnom prípade nechce zľahčovať, mala by v ňom fungovať nadsázka a jemný humor. Tematicky ho definujeme ako emotívny a naliehavý, ale aj provokatívny a zábavný,“ napísali v producentskej explikácii český producent Jiří Konečný a slovenský producent Ivan Ostrochovský. Jeho spoločnosť Punkchart films je slovenským koproducentom filmu. Nevďačné bytosti vznikli v širokej medzinárodnej koprodukcii Česka, Slovinska, Poľska, Slovenska, Chorvátska a Francúzska.

Medzinárodné je aj obsadenie. Kláru a Tea si zahrali Dexter Franc a Antonín Chmela. Ich rodičov stvárňujú Barry Ward, známy z Jimmyho tančiarne (r. Ken Loach, 2014) či viacerých seriálov a slovenská herečka usadená v Taliansku Barbora Bobuľová. Scenár napísali Olmo Omerzu, Nebojša Pop-Tasić a Kasha Jandáčková. Za kamerou stál Kryštof Melka a hudbu zložila Monika Omerzu Midriaková.

Nevďačné bytosti (r. Olmo Omerzu, Česko/Slovinsko/Poľsko /Slovensko/Chorvátsko/Francúzsko, 2025)
Distribučná premiéra: 9. apríla 2026

Autor:

Barry Ward a Barbora Bobuľová vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kým hory horia voda stúpa Záber z filmu Pozdravy z Rodosu. Foto: Film Expanded

Kým hory horia, voda stúpa

Pod názvom Kým hory horia, voda stúpa – krátke filmy o klíme prichádzajú do distribúcie dve snímky dvoch renomovaných slovenských dokumentaristov. Pozdravy z Rodosu Viery Čákanyovej a Zakorenení vo vode Tomáša Krupu uvidia diváci v slovenských kinách od 20. augusta. „Kým jeden ostrov horí, druhý mizne pod vodou. Dvojica krátkych dokumentov ponúka kontrastné pohľady na klimatickú krízu – od turistov, ktorí si uprostred ničivých požiarov nerušene užívajú dovolenkový raj (Pozdravy z Rodosu), až po muža, núteného rozlúčiť sa s ostrovom, ktorý bol domovom jeho rodiny takmer dvesto rokov (Zakorenení vo vode). Filmy spája otázka, ako dlho ešte dokážeme prehliadať svet, ktorý sa nenávratne mení,“ uvádza spoločná distribučná synopsa snímok združených pod názvom Kým hory horia, voda stúpa. Pozdravy z Rodosu Pozdravy z Rodosu mali premiéru na MFF v Rotterdame. Čákanyová v nich ironicky a s využitím gýča odhaľuje náš talent ignorovať krízy. „Cez audiovizuálnu skratku vyjadruje angažovaný postoj k téme klimatických zmien, ktoré stále viac ohrozujú náš spôsob života. Film formálne hravým spôsobom ukazuje následky obrovských požiarov na gréckom ostrove Rodos v lete 2023 a ignorovanie alebo zľahčovanie problému dovolenkujúcimi turistami ako aj ziskuchtivými pracovníkmi cestovných kancelárií. Napodobňuje pritom amatérske dovolenkové videá a pohľadnice,“ charakterizovali snímku tvorcovia v projekte pre Audiovizuálny fondu, ktorý ju podporil. Producentami filmu sú Matej...
4 živly 2026 Premietanie v amfiteátri v Banskej Štiavnici. Foto: 4 živly/Daniel Dluhý

ohlasy 28. 4 živly

Koniec prvého augustového týždňa už pravidelne pre mnohých z nás znamená filmový maratón prepojený s diskusiami a koncertmi v pôvabnom prostredí Banskej Štiavnice. Podobne ako pri festivale Pohoda, aj tu si mnohí kupujú akreditáciu, respektíve vstupenku, prakticky hneď, ako je to možné. V tom čase je zvyčajne známa iba ústredná téma festivalu a netuší sa, aké filmy, hostia či inšpirácie sa pod ňou budú skrývať. V poradí už 28. ročník festivalu 4 živly sa tento rok konal od 6. do 9. augusta 2026 a niesol sa v znamení témy Generácie. Festival tento rok poznačilo aj nepriaznivé krátenie finančných prostriedkov. Organizátori boli tak nútení skrátiť program o jeden deň. Našťastie sa to na kvalite podujatia nijako nepodpísalo a 4 živly opäť ponúkli premyslenú dramaturgiu a výnimočnú atmosféru, pre ktorú sa do Banskej Štiavnice každoročne vracajú stovky návštevníkov. Na cestovanie som si vybrala asi ten najhorší možný čas. Aktuálne totiž už neexistuje priame spojenie medzi Bratislavou a Banskou Štiavnicou. Prestupovala som v štyridsaťstupňových teplotách v Žiari nad Hronom okolo obeda. Teplo telo totálne vyšťavilo, a tak som prvý film festivalu vynechala a na amfiteáter som už nedokráčala. Návrat do deväťdesiatych rokov V piatok som začala svoj filmový program zhurta a poriadnou „náložou“. Chorvátsky dokumentárny film Vtedy za mlada (2020) je osobnou výpoveďou režiséra Ivana Ramljaka a jeho...
Zobraziť všetky články