Záber z filmu Kavej.

Pohreb, svadba a „východniarsky“ humor

Písmo: A- | A+

O priazeň divákov sa toto leto bude uchádzať nová, pôvodná slovenská komédia o dvoch kamarátkach z východného Slovenska Kavej režiséra Lukáša Zednikoviča. Zábavné a často bizarné situácie, do ktorých sa hlavné hrdinky dostanú, neponúkajú len prvoplánovú zábavu, ale poukazujú aj na nezmyselnosť predsudkov, skutočnú hodnotu priateľstva a rozbíjajú stereotypy. Premietať sa začne od 18. júla.

Celovečerný film Kavej nadväzuje na divácky úspešný rovnomenný internetový seriál o dvoch priateľkách, východniarkach Kláre a Veronike. V seriáli odišli z domova za prácou a štúdiom do Bratislavy, vo filme sa obe hrdinky vracajú späť na východ, kde sa dostanú do absurdných situácií, ktoré otočia ich život naruby.

Trailer z filmu.

„Pôvodne bol seriál zameraný na príhody Kláry a Veroniky, ktoré z východu prišli na skusy do Bratislavy. Boli to skeče, ktoré na seba nemuseli nijako nadväzovať, spájali ich len hlavné hrdinky a téma,“ opisuje pre Film.sk scenáristka filmu Michaela Zakuťanská, ako vznikol nápad nakrútiť celovečerný film v hlavných úlohách s Annou Jakab-Rakovskou a Janou Kovalčikovou. „Tehotenstvo Aničky Rakovskej nás však ,prinútiloʻ vytvoriť aj príbehovú linku. A tak sa seriál zapĺňal ďalšími postavami, ktoré herci stvárňovali s veľkou chuťou, a s chuťou sme seriál tvorili aj na opačnej strane kamery. Cítili sme, že chceme Kavej posunúť ďalej vo všetkých zložkách, dať postavám širší priestor. Vo filme okrem Kláry a Veroniky rozohrávame aj príbeh Kláriných rodičov. Lukáš Zednikovič si dal veľmi záležať na výklade jednotlivých scén a práci s hercami. Technické, materiálne a výtvarné možnosti boli voči internetovému seriálu neporovnateľné. A film tiež nadväzuje témou, postavy hľadajú svoje miesto vo svete, akurát ho nehľadajú v Bratislave, ale doma.“

Klára a Veronika sa vracajú domov kvôli rodinným a priateľským stretnutiam, jedna cestuje na pohreb starej mamy a druhá na svadby troch kamarátok. Klára je vydatá so Štancim a majú spolu rodinu, Veronika hľadá toho pravého. Keďže ide o komédiu, ktorá čerpá z „východniarskeho“ humoru, nebude pritom núdza o zábavu. Podľa Zakuťanskej východniari majú veľmi radi slovný humor. Ideálna bežná konverzácia, najmä na dedine, by mala byť humorne ladená. Tí, ktorí vedia pobaviť pri platení v potravinách, na ulici či v krčme sú vo všeobecnosti obľúbení. Východniari radi glosujú, tiež majú radi bujarú zábavu, hlasný smiech, istú mieru bizarnosti, nadprirodzenosti, nonsensu a prekročenia hraníc konvencie, ktoré zároveň musí byť konvenčné. Verím, že to všetko vo filme je.“

Spolu s režisérom sa snažili nakrútiť film, ktorý bude vo svojom výsledku autentický. Mnohé zo situácií majú preto reálny základ. „Som toho názoru, že komédia sa má hrať navážno a dobrá komédia musí byť v prvom rade dobrá dráma,“ hovorí pre Film.sk režisér Lukáš Zednikovič, pre ktorého je Kavej filmovým debutom. „Nemám rád, keď herci vo filme prehrávajú, pretože aj to, čo je v skeči často funkčné, film neznesie. Preto sme si hneď na začiatku povedali, že musíme oproti seriálu v prejave scivilnieť, aby situácie, ktoré scenár priniesol, ako sú pohreb a svadby, nevyzneli ako paródie. Preto sme sa snažili o čo najautentickejšie zobrazenie ľudí a prostredia, aby humor vyplynul zo samotných situácií nenútene.“ 

Producent filmu Daniel Dangl zo spoločnosti NOEMO v explikácii pre Audiovizuálny fond o filme Kavej uvádza, že „chceme vsadiť na tradíciu, ktorú divák pozná z úspešných diel, ako je Uhrov film Pásla kone na betóne, a priniesť obecenstvu modernú ságu z východného Slovenska“. S Uhrovým filmom má Kavej spoločné Fintice, obec, kde sa oba filmy nakrúcali. Okrem toho sa Kavej natáčal aj v Petrovanoch a hlavne v Prešove, kde sa odohráva veľká časť svadobnej časti príbehu. Pohrebná časť sa zas odohráva v Kysaku, ktorý je špecifický aj ako vlakový dopravný uzol, no nakrúcalo sa aj na Záhorí v Lozorne. Zednikovič v súvislosti s Uhrovým filmom ešte poznamenáva, že „na Pásla kone na betóne máme vo filme malý odkaz v podobe bábiky na svadbe, ktorá si ,zahralaʻ aj pred vyše štyridsiatimi rokmi v tejto východniarskej klasike.“

Okrem Anny Jakab-Rakovskej a Jany Kovalčikovej v úlohách Kláry a Veroniky vo filme účinkujú aj Eva Pavlíková, Dominika Kavaschová, Dana Droppová, Lýdia Ondrušová, Lenka Barilíková Spišáková, Pavol Šimun, Tomáš Turek, Branislav Matuščin, Domi Haly, ale napríklad aj známy ľudový rozprávač Ander z Košíc. Postavy hovoria aj východniarsky, aj slovensky,“ vysvetľuje Zakuťanská, ako pri písaní scenára pracovala s jazykom. „S dialektom pracujem špecifickým spôsobom. Vrstvím ho. Staršie postavy hovoria východniarsky viac, mladšie miešajú výrazy z nárečia so slovenčinou, často pracujem s melódiou a vetnou skladbou, aby aj slovenská veta znela východniarsky. A tiež viem, že nebude možné uspokojiť všetkých, pretože každá dedina má svoju pravú a nefalšovanú východniarčinu.“

Tvorcovia veria, že sa im „vydarila nielen výborná komédia, ale aj film s presahom, aký tu na Slovensku chýbal. Teším sa, až ho ľudia uvidia, a nielen na východnom Slovensku, pretože nájsť sa v ňom môžu všetci,“ uzatvára Zednikovič. Skôr ako sa film objaví v kinách, sa delegácia Kavej vyberie za svojimi fanúšikmi. Herci, režisér, kameraman, scenáristka, filmový štáb, ale aj ďalší hostia rozbehnú šnúru eventov KAVEJ FEST na slovenských amfiteátroch, kde divákov čaká program plný hudby, zábavy, rozhovorov a stand-upov.

 

KAVEJ
r. Lukáš Zednikovič, Slovensko, 2024
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU:
865 860 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 337 500 eur)

Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Slnko v sieti 2024 - Jiří Mádl a jeho víťazný film Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanous

Slnko v sieti apeluje na hodnoty, i keď Mikiho nominovalo

Bolo to jedno veľké „vlnybitie“, skonštatoval moderátor Bruno Ciberej, a mal pravdu. Národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2024 ovládli česko-slovenské Vlny. Film režiséra Jiřího Mádla v silnej obojstrannej koprodukcii si zaslúžene odniesol vzácne sošky v deviatich kategóriách vrátane najlepšieho filmu, réžie a scenára. Jedna z cien sa spojila s osobným vyznaním pre herca Mariána Bielika, legendárneho Fajola z určujúcej kultovky Slnko v sieti, ktorý vlani zomrel. Svoju sošku mu venovala jeho dcéra Katarína Štrbová Bieliková, keď stála na pódiu ako čerstvá držiteľka ocenenia za najlepšie kostýmy. V súvislosti s príbehom strhujúcej drámy Vlny o boji za slobodu v auguste 1968 vyjadrila vo svojich nástojčivých otázkach pálčivé problémy, ktoré v súčasnosti trápia našu krajinu. Práve filmy, ktoré na Slovensku vznikajú a sú nositeľom hodnotového posolstva o slobode, považuje  za inšpiráciu, ktorá nám v ťažkých časoch môže pomôcť. „Vlny sú o statočnosti ľudí, ktorí sa vzopreli voči mnohonásobne silnejšiemu nepriateľovi, a ktorí ostali konzistentní v postojoch, pretože sloboda bola pre nich najcennejšou hodnotou,“ povedala o odvahe ľudí z redakcie Československého rozhlasu počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy. Katarína Štrbová Bieliková, cena za najlepšie kostýmy vo filme Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanout V hrobovom tichu Paradoxne, 16. apríla 2025 sa ceremoniál odovzdávania cien Slnko v sieti dial v sále Slovenského rozhlasu pod strechou verejnoprávnej STVR, ktorá sa od tohto podujatia alibisticky dištancovala. Napriek...
Herecká suita z filmu Jiřího Mádla Vlny. Foto: Wandal production

Slnko v sieti: 9 cien pre Vlny, 5 pre Emu a smrtihlava

Najlepším celovečerným hraným filmom roka 2024 sa na udeľovaní národných filmových cien Slnko v sieti stala česko-slovenská koprodukčná snímka Vlny (producenti Monika Kristl, Vlasta Kristl a Wanda Adamík Hrycová). Jej režisér Jiří Mádl si odniesol aj Slnko v sieti v kategórii réžia. Vlny celkovo získali 9 cien. Spolu mali 14 nominácií. O dve nominácie menej mala slovensko-česko-maďarská koprodukčná dráma Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Nakoniec získala 5 cien. Dve ceny si odniesol česko-slovensko-francúzsky animovaný film Keď život chutí (réžia Kristina Dufková, producenti Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye), ktorý zvíťazil v kategórii animovaných filmov a získal tiež Slnko v sieti za hudbu (Michal Novinski). Najlepším dokumentom uplynulého roka bola podľa hlasovania členov Slovenskej filmovej a televíznej akadémie snímka Prezidentka (réžia Marek Šulík, producentka Barbara Janišová Feglová). Chýbajúca maskérka Okrem trojice hereckých ocenení pre Alexandru Borbély, Évu Bandor a Milana Ondríka si Ema a smrtihlav odniesla Slnko v sieti za scénografiu (Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová) a najlepšie umelecké masky (Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy). Po vyhlásení kategórie sa producentka Zuzana Mistríková ospravedlnila umeleckej maskérke Alici Dvorskej, že ju pri nahlásení nominovaných maskérov zaviedla uviesť do formulára, ktorý vypĺňala. Poprosila akadémiu, aby jej cenu udelili dodatočne, keďže sa na ocenenej kategórii podieľala rovnako ako ostatní štyria ocenení. Vlny bodovali aj v kategóriách scenár...
Miloslav Luther. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miloslav Luther

„Televízia bola perfídnym nástrojom kultúrnej politiky totalitného štátu. Dnešná, zatiaľ ešte formálne verejnoprávna, ako sa zdá, k tomu zase smeruje,“ hovorí v rozhovore čerstvý držiteľ Slnka v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Z troch bratov bol v detstve asi ten najvzdorovitejší, ale duševnej potravy v kinách a knižniciach našiel vždy dosť. Koncom uvoľnených šesťdesiatych rokov sa mu začal plniť sen stať sa režisérom, medzitým ho však naplno dobehla realita normalizácie. A čo je horšie, táto pachuť sa mu dnes vracia. Režisér Miloslav Luther si vysoko cení jednotlivcov, ktorí sa napriek všetkému vytrvalo usilujú pripomínať morálne princípy spoločnosti a udržiavať európske humanistické tradície. Čo hovoríte na to, že odovzdávanie ocenení Slnko v sieti sa tento rok napokon v STVR vôbec nevysiela?  Dá sa povedať, že televízia si strieľa do vlastnej nohy. Nielenže oberie svojho kultivovaného diváka o autentický zážitok, ale – hoci je tradične koproducentom väčšiny slovenských filmov – ani nevyužije natoľko sledovaný vysielací čas na propagáciu domácej tvorby. Nechcem si domýšľať, čo sa tým hlavne sleduje, ale podľa mňa toto rozhodnutie neprospeje nikomu a ničomu. S akými pocitmi prijímate ocenenie? Rekapitulujete minulosť? Je to pre mňa motivujúce. Hoci som pri uvedení svojho posledného filmu Spiaci účet vyhlásil, že je naozaj posledným a končím ním svoju profesijnú dráhu, teraz som v dileme. Keď som doteraz...
Zobraziť všetky články