Záber z filmu Kavej.

Pohreb, svadba a „východniarsky“ humor

O priazeň divákov sa toto leto bude uchádzať nová, pôvodná slovenská komédia o dvoch kamarátkach z východného Slovenska Kavej režiséra Lukáša Zednikoviča. Zábavné a často bizarné situácie, do ktorých sa hlavné hrdinky dostanú, neponúkajú len prvoplánovú zábavu, ale poukazujú aj na nezmyselnosť predsudkov, skutočnú hodnotu priateľstva a rozbíjajú stereotypy. Premietať sa začne od 18. júla.

Celovečerný film Kavej nadväzuje na divácky úspešný rovnomenný internetový seriál o dvoch priateľkách, východniarkach Kláre a Veronike. V seriáli odišli z domova za prácou a štúdiom do Bratislavy, vo filme sa obe hrdinky vracajú späť na východ, kde sa dostanú do absurdných situácií, ktoré otočia ich život naruby.

Trailer z filmu.

„Pôvodne bol seriál zameraný na príhody Kláry a Veroniky, ktoré z východu prišli na skusy do Bratislavy. Boli to skeče, ktoré na seba nemuseli nijako nadväzovať, spájali ich len hlavné hrdinky a téma,“ opisuje pre Film.sk scenáristka filmu Michaela Zakuťanská, ako vznikol nápad nakrútiť celovečerný film v hlavných úlohách s Annou Jakab-Rakovskou a Janou Kovalčikovou. „Tehotenstvo Aničky Rakovskej nás však ,prinútiloʻ vytvoriť aj príbehovú linku. A tak sa seriál zapĺňal ďalšími postavami, ktoré herci stvárňovali s veľkou chuťou, a s chuťou sme seriál tvorili aj na opačnej strane kamery. Cítili sme, že chceme Kavej posunúť ďalej vo všetkých zložkách, dať postavám širší priestor. Vo filme okrem Kláry a Veroniky rozohrávame aj príbeh Kláriných rodičov. Lukáš Zednikovič si dal veľmi záležať na výklade jednotlivých scén a práci s hercami. Technické, materiálne a výtvarné možnosti boli voči internetovému seriálu neporovnateľné. A film tiež nadväzuje témou, postavy hľadajú svoje miesto vo svete, akurát ho nehľadajú v Bratislave, ale doma.“

Klára a Veronika sa vracajú domov kvôli rodinným a priateľským stretnutiam, jedna cestuje na pohreb starej mamy a druhá na svadby troch kamarátok. Klára je vydatá so Štancim a majú spolu rodinu, Veronika hľadá toho pravého. Keďže ide o komédiu, ktorá čerpá z „východniarskeho“ humoru, nebude pritom núdza o zábavu. Podľa Zakuťanskej východniari majú veľmi radi slovný humor. Ideálna bežná konverzácia, najmä na dedine, by mala byť humorne ladená. Tí, ktorí vedia pobaviť pri platení v potravinách, na ulici či v krčme sú vo všeobecnosti obľúbení. Východniari radi glosujú, tiež majú radi bujarú zábavu, hlasný smiech, istú mieru bizarnosti, nadprirodzenosti, nonsensu a prekročenia hraníc konvencie, ktoré zároveň musí byť konvenčné. Verím, že to všetko vo filme je.“

Spolu s režisérom sa snažili nakrútiť film, ktorý bude vo svojom výsledku autentický. Mnohé zo situácií majú preto reálny základ. „Som toho názoru, že komédia sa má hrať navážno a dobrá komédia musí byť v prvom rade dobrá dráma,“ hovorí pre Film.sk režisér Lukáš Zednikovič, pre ktorého je Kavej filmovým debutom. „Nemám rád, keď herci vo filme prehrávajú, pretože aj to, čo je v skeči často funkčné, film neznesie. Preto sme si hneď na začiatku povedali, že musíme oproti seriálu v prejave scivilnieť, aby situácie, ktoré scenár priniesol, ako sú pohreb a svadby, nevyzneli ako paródie. Preto sme sa snažili o čo najautentickejšie zobrazenie ľudí a prostredia, aby humor vyplynul zo samotných situácií nenútene.“ 

Producent filmu Daniel Dangl zo spoločnosti NOEMO v explikácii pre Audiovizuálny fond o filme Kavej uvádza, že „chceme vsadiť na tradíciu, ktorú divák pozná z úspešných diel, ako je Uhrov film Pásla kone na betóne, a priniesť obecenstvu modernú ságu z východného Slovenska“. S Uhrovým filmom má Kavej spoločné Fintice, obec, kde sa oba filmy nakrúcali. Okrem toho sa Kavej natáčal aj v Petrovanoch a hlavne v Prešove, kde sa odohráva veľká časť svadobnej časti príbehu. Pohrebná časť sa zas odohráva v Kysaku, ktorý je špecifický aj ako vlakový dopravný uzol, no nakrúcalo sa aj na Záhorí v Lozorne. Zednikovič v súvislosti s Uhrovým filmom ešte poznamenáva, že „na Pásla kone na betóne máme vo filme malý odkaz v podobe bábiky na svadbe, ktorá si ,zahralaʻ aj pred vyše štyridsiatimi rokmi v tejto východniarskej klasike.“

Okrem Anny Jakab-Rakovskej a Jany Kovalčikovej v úlohách Kláry a Veroniky vo filme účinkujú aj Eva Pavlíková, Dominika Kavaschová, Dana Droppová, Lýdia Ondrušová, Lenka Barilíková Spišáková, Pavol Šimun, Tomáš Turek, Branislav Matuščin, Domi Haly, ale napríklad aj známy ľudový rozprávač Ander z Košíc. Postavy hovoria aj východniarsky, aj slovensky,“ vysvetľuje Zakuťanská, ako pri písaní scenára pracovala s jazykom. „S dialektom pracujem špecifickým spôsobom. Vrstvím ho. Staršie postavy hovoria východniarsky viac, mladšie miešajú výrazy z nárečia so slovenčinou, často pracujem s melódiou a vetnou skladbou, aby aj slovenská veta znela východniarsky. A tiež viem, že nebude možné uspokojiť všetkých, pretože každá dedina má svoju pravú a nefalšovanú východniarčinu.“

Tvorcovia veria, že sa im „vydarila nielen výborná komédia, ale aj film s presahom, aký tu na Slovensku chýbal. Teším sa, až ho ľudia uvidia, a nielen na východnom Slovensku, pretože nájsť sa v ňom môžu všetci,“ uzatvára Zednikovič. Skôr ako sa film objaví v kinách, sa delegácia Kavej vyberie za svojimi fanúšikmi. Herci, režisér, kameraman, scenáristka, filmový štáb, ale aj ďalší hostia rozbehnú šnúru eventov KAVEJ FEST na slovenských amfiteátroch, kde divákov čaká program plný hudby, zábavy, rozhovorov a stand-upov.

 

KAVEJ
r. Lukáš Zednikovič, Slovensko, 2024
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU:
865 860 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 337 500 eur)

Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agneša Kalinová

V obdobiach väčšieho i menšieho ideologického útlaku Agneša Kalinová spoločne s Pavlom Brankom, Richardom Blechom, Katarínou Hrabovskou a Emilom Lehutom významne formovala filmovú kritiku a recenzistiku na Slovensku. V ideologicky uvoľnených 60. rokoch minulého storočia presvedčivo a jasne vyzdvihovala nové naratívne postupy a tematické štruktúry novovlnných filmov slovenských i českých režisérov. Zároveň aktívne a pohotovo písala aj o zahraničných filmoch, čím slovenskému publiku prinášala potrebnú konfrontáciu s ostatným filmovým svetom. Sama hovorila: „Pre mňa bolo nesmierne dôležité písať o zahraničnej kultúre, o filmoch. Chcela som, aby Slovensko nezostalo zatuchnutou provinciou.“ Agneša Kalinová sa narodila 15. júla 1924 v Košiciach a jej záujem o film sa prejavil už v detstve. „Vyrastala som v Prešove a film bol vtedy jediným oknom do sveta a filmové diela boli jediné umelecké prejavy, ktoré sa k nám dostali v neskreslenej podobe, pretože v Prešove nebolo profesionálne divadlo. Ku knihám sme mali veľmi voľný prístup. Predávala sa nemecká, francúzska česká, slovenská i maďarská literatúra, ale ten film bol naozaj obrovským oknom do sveta, obdivovala som ho,“ spomínala pre Online lexikón slovenských filmových tvorcov na www.ftf.vsmu.sk Kalinová. So svojím budúcim manželom Jánom L. Kalinom (v r. 1949 – 1952  umelecký šéf výroby slovenskej oblasti Československého št. filmu a v roku 1964 zakladateľ a vedúci odboru filmovej dramaturgie na VŠMU...
Eva Krížiková vo filme Čert nespí

Eva Krížiková

Evu Krížikovú charakterizoval úsmev a pozitívne vyžarovanie i takzvaný vnútorný smiech. Tieto umelecké kvality režiséri často zúročovali v komediálnych klasikách. Hoci Krížiková začínala v jednoduchších dievčenských rolách, neskôr jej režiséri začali ponúkať aj záporné či tragické postavy. Postupne sa v jej kariére posilnil príklon k živelným charizmatickým hrdinkám. Rodáčka z bratislavskej Rače (v tých časoch Račisdorf) sa vo filme začala objavovať už v 50. rokoch minulého storočia. Po prvýkrát ako dievča v kantíne vo filme Lazy sa pohli (1952, r. Paľo Bielik), kde však ešte nebola uvedená v titulkovej listine. Nasledujúci rok, ako osemnásťročná, účinkovala v ďalšej Bielikovej snímke V piatok trinásteho (1953). Objavila sa tiež v komédiách, ako Štvorylka (1955, r. Jozef Medveď) či Čert nespí (1956, r. Peter Solan a František Žáček). V roku 1959 si v kultovom diele Kapitán Dabač (r. Paľo Bielik). zahrala Bôrikovu vnučku po boku skvelého Ladislava Chudíka. Následne prišli ďalšie nezabudnuteľné postavy – Filoména v Červenom víne (1975, r. Andrej Lettrich), Štefka v komédii Pozor, ide Jozefína... (1976, r. Jozef Režucha) či Genovéva v Keď jubilant plače (1984, r. Peter Opálený). Filmové remeslo zavesila na klinec postavou Anče vo filme Suzanne (1996) režiséra Dušana Rapoša. Jej poslednou televíznou rolou sa stala Eva Šťastná v seriáli Obchod so šťastím (2008, r. Gejza Dezorz). Filmové úlohy si Eva Krížiková cenila rovnako ako tie...
Magnus von Horn

30. MFF Art Film

Keď sa v roku 2016 festival sťahoval do Košíc, našiel tu vhodnú infraštruktúru na svoje fungovanie. Dnes sa premieta na ôsmich rôznych miestach a všetky sú v pešej dostupnosti od centra. Počas aktuálneho ročníka Art Filmu organizátori oznámili, že festival bude v Košiciach fungovať aj počas nasledujúcich desiatich rokov, čo producent festivalu Ján Kováčik a primátor Košíc Jaroslav Polaček potvrdili podpismi spoločného memoranda. Spomedzi slovenských premiér ponúkol jubilejný Art Film dokument Pavla Korca Akvabely z Prandorfa (nejde o preklep, ale o historický názov dediny pri Leviciach), ktoré zobrazujú päticu žien, čo našli záľubu v plávaní v ľadovej vode. Vo Via Slovakia Víťazoslava Chrappu sa protagonista putovaním po Slovensku ako turista vyrovnáva s démonmi minulosti a film zároveň zachytáva slovenské krásy a atrakcie. Pokiaľ ja žijem Romana Ďuriša je sondou do života mladého Dalibora, ktorý sa po dvoch rokoch vracia z väzenia a musí riešiť situáciu v dysfunkčnej rodine, rozdelenie jeho mladších súrodencov aj problémový vzťah s otcom – alkoholikom. Snímka je zároveň nahliadnutím do zákulisia cirkusového sveta, ktorý je pre Dalibora takisto domovom, kam sa vracia, aby sa priučil remeslu fakíra. Dynamické spracovanie má oporu aj v práci s hudobnou zložkou. Premiérovo pre festivalové publikum sa na Art Filme premietal aj nový film, ktorý tento rok vznikol v Slovenskom filmovom ústave. Návraty k Obrazom starého sveta režiséra Róberta Šuláka sa sústreďujú na dokument Dušana...
Zobraziť všetky články