Letná škola 2001 Záber z filmu Letná škola, 2001. Foto: ASFK

Príbeh jedného návratu, jedného leta a jednej rodiny

Písmo: A- | A+

Ako odlišne vnímajú Vietnamci a Česi rodinu? A aké veľké musí byť odhodlanie rodičov uspieť v novej krajine, ak sú ochotní podstúpiť drastické odlúčenie od svojho dieťaťa, trebárs aj na desať rokov? Aj tieto otázky kladie česko-vietnamský režisér Dužan Duong vo svojom debute Letná škola, 2001.

Prvý český „viet-film“ sa odohráva začiatkom tisícročia a zobrazuje život vietnamskej komunity v Česku. Letná škola, 2001 vznikla v česko-slovenskej koprodukcii.  Po premiére na festivale v Karlových Varoch a uvedení na piešťanskom Cinematiku aj Filmovom festivale inakosti prišiel 27. novembra aj do bežnej distribúcie.

Najsilnejšie spomienky sa mi viažu k detstvu v Chebe na prelome milénia. Bolo to obdobie plné dobrodružných zážitkov a zábavy, ale nieslo so sebou aj niekoľko bolestných momentov. A práve táto zmes pocitov sa stala inšpiráciou pre môj film,“ hovorí režisér Dužan Duong.

Jeho film má niekoľko protagonistov. Jedným z nich je sedemnásťročný Kien, ktorý sa po desiatich rokoch u babičky vo Vietname vracia k rodine do tržnice v Chebe. Musí opäť nájsť cestu k svojej rodine a čelí aj nástraham dospievania. Ďalším hrdinom je Kienov malý brat. A rovnako dôležitú úlohu zohráva otec, ktorý sa v snahe uživiť rodinu nechá vmanipulovať do nezávideniahodnej pozície.

Hlboký rodinný paradox

Tento film je pre mňa hlboko osobný. Kľúčovým impulzom bola moja vlastná skúsenosť z detstva – keď som mal päť alebo šesť rokov, rodičia ma nečakane poslali na výchovu k prarodičom do Vietnamu. Podarilo sa mi vtedy vrátiť, ale tá udalosť vo mne zanechala trvalé otázniky,“ hovorí režisér. „Mojím veľkým prianím je, aby sa naša komunita naučila na okamih spomaliť, vydýchnuť a iba ,byťʻ, namiesto neustáleho zhonu za materiálnym zabezpečením, ktorý nás vnútorne môže stáť oveľa viac. Je to hlboký paradox: rodina je pre nás posvätná, ale v mene jej ,zaisteniaʻ často obetujeme samotné rodinné vzťahy,“ dodáva Dužan Duong.

Za sebou už má niekoľko krátkych filmov. Jeho snímka Bo Hai (2017) získala Zlatého ledňáčka za najlepší študentský film na festivale Finále  Plzeň. Takisto zaň získal nominácie na Českého leva aj Cenu českej filmovej kritiky.

Film Letná škola, 2001 produkoval Lukáš Kokeš. Podpísal sa napríklad pod aktuálneho českého oscarového kandidáta v kategórii medzinárodných filmov – dokumentárnu snímku Kláry Tasovskej Ešte nie som kým chcem byť (2024). Slovenským koproducentom je Jakub Viktorín a jeho spoločnosť nutprodukcia.

Scenár k filmu napísal Dužan Duong spolu s Janom Smutným a Lukášom Kokešom, za kamerou stál Adam Mach. Hudbu k filmu zložil Jonatan Pastirčák. Do hlavných aj vedľajších úloh tvorcovia obsadili najmä vietnamských neprofesionálnych hercov.

Letná škola, 2001 (r. Dužan Duong, Česko/Slovensko, 2025)
Distribučná premiéra: 27. novembra 2025

Autor:

Záber z filmu Letná škola, 2001. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ondrej Nepela Jakubisko Záber z filmu Juraja Jakubiska Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ

návraty Ondrej Nepela

Niektoré filmy nestarnú, iné starnú s gráciou, na ďalších sa zub času podpíše výraznejšie. V novej rubrike Návraty sa vraciame k starším filmom, ktoré buď prichádzajú do kín v obnovenej premiére, alebo si pozornosť zaslúžia z iného dôvodu. Krátky dokumentárny portrét Ondrej Nepela nakrútil Juraj Jakubisko v roku 1973, keď Ondrej Nepela poslednýkrát reprezentoval Československo na majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní a keď už otvorene hovoril o konci svojej vrcholovej športovej kariéry. Juraj Jakubisko sa počas svojej dlhej filmárskej dráhy prejavil ako invenčný a hravý tvorca nielen v celovečerných hraných filmoch, ale aj v niekoľkých krátkych dokumentoch. V prvej fáze normalizácie, v rozpätí necelých dvoch rokov (1972-73), nakrútil v Krátkom filme Bratislava tri dokumentárne filmy. Najznámejším z nich je takmer psychedelicky budovateľská Stavba storočia (1972) o výstavbe slovenskej časti tranzitného plynovodu. Dosť sa popísalo aj o jeho neskoršom štylizovanom sociálnom dokumente Bubeník červeného kríža (1977). Dnes je však ideálny čas vrátiť sa k jeho pôvabnému dokumentárnemu portrétu krasokorčuliara Ondreja Nepelu. Koncom októbra totiž prišiel do kín debut Gregora Valentoviča Nepela s Josefom Trojanom v role Ondreja Nepelu, a hneď v januári sa očakáva premiéra filmu s rovnakým hrdinom, tentoraz od režiséra Jakuba Červenku a s Adamom Kubalom v hlavnej úlohe. Juraj Jakubisko a Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ/archív Juraja Jakubiska Ondrej Nepela a filmová hra Na rozdiel od oboch hraných...
Zobraziť všetky články