Letná škola 2001 Záber z filmu Letná škola, 2001. Foto: ASFK
Písmo: A- | A+

Ako odlišne vnímajú Vietnamci a Česi rodinu? A aké veľké musí byť odhodlanie rodičov uspieť v novej krajine, ak sú ochotní podstúpiť drastické odlúčenie od svojho dieťaťa, trebárs aj na desať rokov? Aj tieto otázky kladie česko-vietnamský režisér Dužan Duong vo svojom debute Letná škola, 2001.

Prvý český „viet-film“ sa odohráva začiatkom tisícročia a zobrazuje život vietnamskej komunity v Česku. Letná škola, 2001 vznikla v česko-slovenskej koprodukcii.  Po premiére na festivale v Karlových Varoch a uvedení na piešťanskom Cinematiku aj Filmovom festivale inakosti prišiel 27. novembra aj do bežnej distribúcie.

„Najsilnejšie spomienky sa mi viažu k detstvu v Chebe na prelome milénia. Bolo to obdobie plné dobrodružných zážitkov a zábavy, ale nieslo so sebou aj niekoľko bolestných momentov. A práve táto zmes pocitov sa stala inšpiráciou pre môj film,“ hovorí režisér Dužan Duong.

Jeho film má niekoľko protagonistov. Jedným z nich je sedemnásťročný Kien, ktorý sa po desiatich rokoch u babičky vo Vietname vracia k rodine do tržnice v Chebe. Musí opäť nájsť cestu k svojej rodine a čelí aj nástraham dospievania. Ďalším hrdinom je Kienov malý brat. A rovnako dôležitú úlohu zohráva otec, ktorý sa v snahe uživiť rodinu nechá vmanipulovať do nezávideniahodnej pozície.

Hlboký rodinný paradox

„Tento film je pre mňa hlboko osobný. Kľúčovým impulzom bola moja vlastná skúsenosť z detstva – keď som mal päť alebo šesť rokov, rodičia ma nečakane poslali na výchovu k prarodičom do Vietnamu. Podarilo sa mi vtedy vrátiť, ale tá udalosť vo mne zanechala trvalé otázniky,“ hovorí režisér. „Mojím veľkým prianím je, aby sa naša komunita naučila na okamih spomaliť, vydýchnuť a iba ,byťʻ, namiesto neustáleho zhonu za materiálnym zabezpečením, ktorý nás vnútorne môže stáť oveľa viac. Je to hlboký paradox: rodina je pre nás posvätná, ale v mene jej ,zaisteniaʻ často obetujeme samotné rodinné vzťahy,“ dodáva Dužan Duong.

Za sebou už má niekoľko krátkych filmov. Jeho snímka Bo Hai (2017) získala Zlatého ledňáčka za najlepší študentský film na festivale Finále  Plzeň. Takisto zaň získal nominácie na Českého leva aj Cenu českej filmovej kritiky.

Film Letná škola, 2001 produkoval Lukáš Kokeš. Podpísal sa napríklad pod aktuálneho českého oscarového kandidáta v kategórii medzinárodných filmov – dokumentárnu snímku Kláry Tasovskej Ešte nie som kým chcem byť (2024). Slovenským koproducentom je Jakub Viktorín a jeho spoločnosť nutprodukcia.

Scenár k filmu napísal Dužan Duong spolu s Janom Smutným a Lukášom Kokešom, za kamerou stál Adam Mach. Hudbu k filmu zložil Jonatan Pastirčák. Do hlavných aj vedľajších úloh tvorcovia obsadili najmä vietnamských neprofesionálnych hercov.

Letná škola, 2001 (r. Dužan Duong, Česko/Slovensko, 2025)
Celkový rozpočet filmu: 834 655 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 101 250 eur)
Distribučná premiéra: 27. novembra 2025

Autor:

Záber z filmu Letná škola, 2001. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články