Letná škola 2001 Záber z filmu Letná škola, 2001. Foto: ASFK
Písmo: A- | A+

Ako odlišne vnímajú Vietnamci a Česi rodinu? A aké veľké musí byť odhodlanie rodičov uspieť v novej krajine, ak sú ochotní podstúpiť drastické odlúčenie od svojho dieťaťa, trebárs aj na desať rokov? Aj tieto otázky kladie česko-vietnamský režisér Dužan Duong vo svojom debute Letná škola, 2001.

Prvý český „viet-film“ sa odohráva začiatkom tisícročia a zobrazuje život vietnamskej komunity v Česku. Letná škola, 2001 vznikla v česko-slovenskej koprodukcii.  Po premiére na festivale v Karlových Varoch a uvedení na piešťanskom Cinematiku aj Filmovom festivale inakosti prišiel 27. novembra aj do bežnej distribúcie.

Najsilnejšie spomienky sa mi viažu k detstvu v Chebe na prelome milénia. Bolo to obdobie plné dobrodružných zážitkov a zábavy, ale nieslo so sebou aj niekoľko bolestných momentov. A práve táto zmes pocitov sa stala inšpiráciou pre môj film,“ hovorí režisér Dužan Duong.

Jeho film má niekoľko protagonistov. Jedným z nich je sedemnásťročný Kien, ktorý sa po desiatich rokoch u babičky vo Vietname vracia k rodine do tržnice v Chebe. Musí opäť nájsť cestu k svojej rodine a čelí aj nástraham dospievania. Ďalším hrdinom je Kienov malý brat. A rovnako dôležitú úlohu zohráva otec, ktorý sa v snahe uživiť rodinu nechá vmanipulovať do nezávideniahodnej pozície.

Hlboký rodinný paradox

Tento film je pre mňa hlboko osobný. Kľúčovým impulzom bola moja vlastná skúsenosť z detstva – keď som mal päť alebo šesť rokov, rodičia ma nečakane poslali na výchovu k prarodičom do Vietnamu. Podarilo sa mi vtedy vrátiť, ale tá udalosť vo mne zanechala trvalé otázniky,“ hovorí režisér. „Mojím veľkým prianím je, aby sa naša komunita naučila na okamih spomaliť, vydýchnuť a iba ,byťʻ, namiesto neustáleho zhonu za materiálnym zabezpečením, ktorý nás vnútorne môže stáť oveľa viac. Je to hlboký paradox: rodina je pre nás posvätná, ale v mene jej ,zaisteniaʻ často obetujeme samotné rodinné vzťahy,“ dodáva Dužan Duong.

Za sebou už má niekoľko krátkych filmov. Jeho snímka Bo Hai (2017) získala Zlatého ledňáčka za najlepší študentský film na festivale Finále  Plzeň. Takisto zaň získal nominácie na Českého leva aj Cenu českej filmovej kritiky.

Film Letná škola, 2001 produkoval Lukáš Kokeš. Podpísal sa napríklad pod aktuálneho českého oscarového kandidáta v kategórii medzinárodných filmov – dokumentárnu snímku Kláry Tasovskej Ešte nie som kým chcem byť (2024). Slovenským koproducentom je Jakub Viktorín a jeho spoločnosť nutprodukcia.

Scenár k filmu napísal Dužan Duong spolu s Janom Smutným a Lukášom Kokešom, za kamerou stál Adam Mach. Hudbu k filmu zložil Jonatan Pastirčák. Do hlavných aj vedľajších úloh tvorcovia obsadili najmä vietnamských neprofesionálnych hercov.

Letná škola, 2001 (r. Dužan Duong, Česko/Slovensko, 2025)
Celkový rozpočet filmu: 834 655 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 101 250 eur)
Distribučná premiéra: 27. novembra 2025

Autor:

Záber z filmu Letná škola, 2001. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Film Potopa režiséra Martina Gondu získal päť sošiek ocenenia Slnko v sieti a šiestou je divácka cena. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Slnko v sieti: Buďme ostražití

Keď som už tu, tak skúsim, zažartoval a skromno-zvodne sa usmial pod fúz Maroš Kramár. Pri vyhlásení laureáta ocenenia Slnko v sieti za najlepší hraný film roku 2025 si vzal bez škrupulí ponúknutý priestor slobodne sa vyjadriť. Vyzretá osobnosť svojej generácie, herec neprávom potopený v komerčnej zábave, typ, ktorý by sa patrilo vidieť v slovenskom filme v krásnej, hlbokej úlohe, si zo samého žartu aj povzdychol, že vlani nič nenatočil. Stojac pred plnou sálou bratislavskej Starej tržnice však nechcel hovoriť o sebe. Rozprával o športovcoch, vedcoch, umelcoch, ktorí reprezentujú našu krajinu vo svete. Predovšetkým však hovoril o filmároch z domácej scény prepojených na celú Európu. Pretože práve im patril štvrtkový večer plný oslavy. Herec Maroš Kramár na odovzdávaní ocenení Slnko v sieti 2026. Foto: SFTA/Zdenko Hanout Slovo, ktorému sa nedalo vyhnúť Maroš Kramár vyzdvihol najväčšie úspechy našej filmárskej obce v blízkom aj ďalekom svete, veď ich stále pribúda. A keďže ide o umeleckú produkciu zákonite reflektujúcu svet, v ktorom žijeme, nevidel najmenší dôvod nebyť angažovaným. Pomaly a iste tak smeroval k slovu, ktorému sa už nedalo vyhnúť: hanba. Adresoval ho presne a priamo: premiérovi Slovenskej republiky, vládnej garnitúre, ministerstvu kultúry a jeho reprezentácii a napokon verejnoprávnej televízii. Tá sa totiž práve unúvala nepodať divákom na Slovensku správu o tom, akí ľudia dnes pôsobia vo filmovej brandži, ako...
recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca Záber z filmu Posledný Hebrej z Hlohovca. Foto: Filmtopia

recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca

Hlohovec. Mesto s bohatou históriou, podľa archeológov osídlené už v paleolite. Prvá písomná zmienka zo začiatku 12. storočia. Traduje sa, že bolo pomenované podľa hlohu, kríka s ostročervenými plodmi a vetvičkami ozbrojenými pichľavými ostňami. A traduje sa, že Kristova tŕňová koruna bola uvitá práve z neho. Mesto, ktoré sa stalo hlavným dejiskom nového filmu dokumentaristu Arnolda Kojnoka Posledný Hebrej z Hlohovca (2026). Pred druhou svetovou vojnou tvorili Židia v Hlohovci približne desatinu obyvateľstva, vyše osemsto duší. Po vojne sa ich vrátilo necelých 40 a dnes tam ich prítomnosť vôbec necítiť. Demografický oblúk, žiaľ, vôbec nie ojedinelý pre „slovákštátne“ mestské osídlenia, no i tak nástojčivo hodný zaznamenania, popísania, zopakovania, poučenia, zaujatia stanoviska. Autorského, ale najmä diváckeho. Vo filme totiž okrem mnohého iného napríklad prebehne takýto rozhovor preživšej pani a režiséra: „Čo chceli, to robili. Došli a si zobrali. Otvorili skriňu, zvesili obraz...“ „A vy ste poznali tých ľudí?“ „Samozrejme.“ „A im to nebolo trápne?“ „Nie.“ A iný pán z tvárí Hlohovčanov po svojom návrate domov vyčítal: „A vy ste sa vrátili? To sklamanie, že sme to prežili...“ Zvykneme takéto správy vyvažovať vyzdvihovaním tých, ktorí Židom počas holokaustu pomáhali. Aj v Kojnokovej snímke sa takí nájdu. Nesporne si zaslúžia našu hlbokú úctu a obdiv, hoci nie morálne, no reálne boli v ringu ľahkou mušou váhou proti superťažkej. Na oficiálnej internetovej stránke...
Zobraziť všetky články