Letná škola 2001 Záber z filmu Letná škola, 2001. Foto: ASFK
Písmo: A- | A+

Ako odlišne vnímajú Vietnamci a Česi rodinu? A aké veľké musí byť odhodlanie rodičov uspieť v novej krajine, ak sú ochotní podstúpiť drastické odlúčenie od svojho dieťaťa, trebárs aj na desať rokov? Aj tieto otázky kladie česko-vietnamský režisér Dužan Duong vo svojom debute Letná škola, 2001.

Prvý český „viet-film“ sa odohráva začiatkom tisícročia a zobrazuje život vietnamskej komunity v Česku. Letná škola, 2001 vznikla v česko-slovenskej koprodukcii.  Po premiére na festivale v Karlových Varoch a uvedení na piešťanskom Cinematiku aj Filmovom festivale inakosti prišiel 27. novembra aj do bežnej distribúcie.

Najsilnejšie spomienky sa mi viažu k detstvu v Chebe na prelome milénia. Bolo to obdobie plné dobrodružných zážitkov a zábavy, ale nieslo so sebou aj niekoľko bolestných momentov. A práve táto zmes pocitov sa stala inšpiráciou pre môj film,“ hovorí režisér Dužan Duong.

Jeho film má niekoľko protagonistov. Jedným z nich je sedemnásťročný Kien, ktorý sa po desiatich rokoch u babičky vo Vietname vracia k rodine do tržnice v Chebe. Musí opäť nájsť cestu k svojej rodine a čelí aj nástraham dospievania. Ďalším hrdinom je Kienov malý brat. A rovnako dôležitú úlohu zohráva otec, ktorý sa v snahe uživiť rodinu nechá vmanipulovať do nezávideniahodnej pozície.

Hlboký rodinný paradox

Tento film je pre mňa hlboko osobný. Kľúčovým impulzom bola moja vlastná skúsenosť z detstva – keď som mal päť alebo šesť rokov, rodičia ma nečakane poslali na výchovu k prarodičom do Vietnamu. Podarilo sa mi vtedy vrátiť, ale tá udalosť vo mne zanechala trvalé otázniky,“ hovorí režisér. „Mojím veľkým prianím je, aby sa naša komunita naučila na okamih spomaliť, vydýchnuť a iba ,byťʻ, namiesto neustáleho zhonu za materiálnym zabezpečením, ktorý nás vnútorne môže stáť oveľa viac. Je to hlboký paradox: rodina je pre nás posvätná, ale v mene jej ,zaisteniaʻ často obetujeme samotné rodinné vzťahy,“ dodáva Dužan Duong.

Za sebou už má niekoľko krátkych filmov. Jeho snímka Bo Hai (2017) získala Zlatého ledňáčka za najlepší študentský film na festivale Finále  Plzeň. Takisto zaň získal nominácie na Českého leva aj Cenu českej filmovej kritiky.

Film Letná škola, 2001 produkoval Lukáš Kokeš. Podpísal sa napríklad pod aktuálneho českého oscarového kandidáta v kategórii medzinárodných filmov – dokumentárnu snímku Kláry Tasovskej Ešte nie som kým chcem byť (2024). Slovenským koproducentom je Jakub Viktorín a jeho spoločnosť nutprodukcia.

Scenár k filmu napísal Dužan Duong spolu s Janom Smutným a Lukášom Kokešom, za kamerou stál Adam Mach. Hudbu k filmu zložil Jonatan Pastirčák. Do hlavných aj vedľajších úloh tvorcovia obsadili najmä vietnamských neprofesionálnych hercov.

Letná škola, 2001 (r. Dužan Duong, Česko/Slovensko, 2025)
Celkový rozpočet filmu: 834 655 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 101 250 eur)
Distribučná premiéra: 27. novembra 2025

Autor:

Záber z filmu Letná škola, 2001. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

amatérsky film Ilustračné foto. Foto: Cineama/Vanda Mesiariková

téma Z lásky k pohyblivým obrázkom – slovenský amatérsky film

Slovo amatér má v bežnom jazyku viac či menej pejoratívny význam. Označuje „diletanta“ alebo „neprofesionála“, postaveného do protikladu k odborníkovi či profesionálovi. Ale pri definícii pojmu amatérsky film, o ktorom bude aj tento text, je dobré sa pozrieť na pôvodný význam tohto slova. Vychádza z latinského amator („milovník“, „ten, kto miluje“), odvodeného od slovesa amare – milovať. Do francúzštiny prešlo ako amateur, odkiaľ sa rozšírilo do väčšiny európskych jazykov vrátane slovenčiny. Z tohto pohľadu je amatér  človek, ktorý niečo robí z lásky. Napríklad film. Krásne o tom píše avantgardná filmárka a filmová teoretička Maya Deren. Nejde o „rodinné“ videá Hoci viem, že neexistuje jediná vždy platná definícia amatérskeho filmu, ktorá by uspokojivo zastrešila všetky súvislosti jeho existencie v dejinách a sociokultúrnych súvislostiach, pre potreby tohto textu budem amatérsky film chápať ako jeden zo spôsobov umeleckej komunikácie, ktorý sa vymedzuje nielen voči profesionálnemu filmu, ale aj voči rodinným videám a iným dokumentačným záznamom. Od profesionálneho filmu ho odlišuje predovšetkým absencia ekonomického tlaku. Amatér netvorí preto, aby uživil seba či štáb, ani preto, aby uspokojil diváka, distribútora či producenta. Spoločné majú remeslo, filmový jazyk a často aj ambície... Od rodinného videa ho zas odlišuje zámer komunikovať prostredníctvom obrazu. Teda vedomá tvorivá, estetická či výrazová ambícia presahujúca čisto dokumentačnú funkciu. Hoci môžu...
Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články