Letná škola 2001 Záber z filmu Letná škola, 2001. Foto: ASFK
Písmo: A- | A+

Ako odlišne vnímajú Vietnamci a Česi rodinu? A aké veľké musí byť odhodlanie rodičov uspieť v novej krajine, ak sú ochotní podstúpiť drastické odlúčenie od svojho dieťaťa, trebárs aj na desať rokov? Aj tieto otázky kladie česko-vietnamský režisér Dužan Duong vo svojom debute Letná škola, 2001.

Prvý český „viet-film“ sa odohráva začiatkom tisícročia a zobrazuje život vietnamskej komunity v Česku. Letná škola, 2001 vznikla v česko-slovenskej koprodukcii.  Po premiére na festivale v Karlových Varoch a uvedení na piešťanskom Cinematiku aj Filmovom festivale inakosti prišiel 27. novembra aj do bežnej distribúcie.

Najsilnejšie spomienky sa mi viažu k detstvu v Chebe na prelome milénia. Bolo to obdobie plné dobrodružných zážitkov a zábavy, ale nieslo so sebou aj niekoľko bolestných momentov. A práve táto zmes pocitov sa stala inšpiráciou pre môj film,“ hovorí režisér Dužan Duong.

Jeho film má niekoľko protagonistov. Jedným z nich je sedemnásťročný Kien, ktorý sa po desiatich rokoch u babičky vo Vietname vracia k rodine do tržnice v Chebe. Musí opäť nájsť cestu k svojej rodine a čelí aj nástraham dospievania. Ďalším hrdinom je Kienov malý brat. A rovnako dôležitú úlohu zohráva otec, ktorý sa v snahe uživiť rodinu nechá vmanipulovať do nezávideniahodnej pozície.

Hlboký rodinný paradox

Tento film je pre mňa hlboko osobný. Kľúčovým impulzom bola moja vlastná skúsenosť z detstva – keď som mal päť alebo šesť rokov, rodičia ma nečakane poslali na výchovu k prarodičom do Vietnamu. Podarilo sa mi vtedy vrátiť, ale tá udalosť vo mne zanechala trvalé otázniky,“ hovorí režisér. „Mojím veľkým prianím je, aby sa naša komunita naučila na okamih spomaliť, vydýchnuť a iba ,byťʻ, namiesto neustáleho zhonu za materiálnym zabezpečením, ktorý nás vnútorne môže stáť oveľa viac. Je to hlboký paradox: rodina je pre nás posvätná, ale v mene jej ,zaisteniaʻ často obetujeme samotné rodinné vzťahy,“ dodáva Dužan Duong.

Za sebou už má niekoľko krátkych filmov. Jeho snímka Bo Hai (2017) získala Zlatého ledňáčka za najlepší študentský film na festivale Finále  Plzeň. Takisto zaň získal nominácie na Českého leva aj Cenu českej filmovej kritiky.

Film Letná škola, 2001 produkoval Lukáš Kokeš. Podpísal sa napríklad pod aktuálneho českého oscarového kandidáta v kategórii medzinárodných filmov – dokumentárnu snímku Kláry Tasovskej Ešte nie som kým chcem byť (2024). Slovenským koproducentom je Jakub Viktorín a jeho spoločnosť nutprodukcia.

Scenár k filmu napísal Dužan Duong spolu s Janom Smutným a Lukášom Kokešom, za kamerou stál Adam Mach. Hudbu k filmu zložil Jonatan Pastirčák. Do hlavných aj vedľajších úloh tvorcovia obsadili najmä vietnamských neprofesionálnych hercov.

Letná škola, 2001 (r. Dužan Duong, Česko/Slovensko, 2025)
Celkový rozpočet filmu: 834 655 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 101 250 eur)
Distribučná premiéra: 27. novembra 2025

Autor:

Záber z filmu Letná škola, 2001. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články