Záber z filmu Černák: zľava Dušan Cinkota, Gregor Hološka, Milan Ondrík. Foto: CinemArt

Príbeh mafiánskeho bosa sa preklápa do druhej polovice. Nastupuje ČERNÁK

Písmo: A- | A+

Je už rešpektovaným šéfom zločineckej skupiny, to mu však nestačí.

Film MIKI o Mikulášovi Černákovi sprevádzalo mnoho predsudkov a pochybností. Tvorcovia snímky o banskobystrickom mafiánskom bosovi ju rozdelili na dve časti. Prvá vlani pritiahla do kín takmer 380-tisíc divákov. Druhá polovica filmového príbehu podľa skutočných udalostí prichádza do kín 30. januára pod názvom ČERNÁK.

Od začiatku sme plánovali nakrútiť celý projekt naraz. Je to ekonomicky efektívnejšie, i keď nesmierne náročné na prefinancovanie. Akoby ste naraz nakrúcali dva a pol celovečerného dobového filmu. Mali sme 600-tisícový úver a niekoľko ,menšíchʻ pôžičiek. Do projektu sme zohnali súkromných investorov. Pomohol, samozrejme, aj pôvodne 300-tisícový grant na film a 200-tisícový na štvordielnu minisériu. Veľmi sa tešíme z diváckeho úspechu filmu MIKI, treba však povedať, že my sme ešte stále ,v mínuseʻ. Ale už vidíme svetlo na konci tunela,“ povedala producentka filmu Zuzana Mistríková zo spoločnosti PubRes.

Nenakrútiť takýto projekt naraz považuje Mistríková za obrovské riziko. Mali obsadenú celú plejádu hereckých osobností, tie však majú rôzne záväzky, často naviazané aj na výzor, ktorý sa nesmie meniť.

Je možné, že by sme ich už nikdy neboli schopní dať dohromady a že by nám v projekte ich vizáž ,skákalaʻ. Zmenám môžu podliehať aj lokácie filmu a časový odstup má mnoho ďalších nástrah,“ vysvetlila.

Milan Ondrík ako Černák. Foto: CinemArt
Milan Ondrík ako Černák. Foto: CinemArt

Cesta antihrdinu 

V súvislosti s rozporuplným prijatím filmu MIKI sa kritika vo viacerých prípadoch zhodla, že z reálneho chladnokrvného vraha, ktorý si odpykáva doživotný trest a v súčasnosti sa po 26 rokoch vďaka spolupráci s políciou pokúša dokonca dosiahnuť prepustenie z väzby, tvorcovia spravili obraz inteligentného, psychicky nenarušeného človeka, ku ktorému možno prechovávať sympatie. 

Pre Milana Ondríka, ktorý obávaného mafiána stvárňuje, bola postava v prvej časti akýmsi rozbehom, sám pre seba si ho dokonca nazval slovenským Jánošíkom a jeho družinu ako chalanov z dediny, ktorí cítia krivdu, neprávosť, idú bojovať za pravdu a za svoje práva.

Nie je to možno s tým Jánošíkom až také porovnateľné, ale ja som si to tak pomenoval. Keď sa ocitáme v druhom diele, v ČERNÁKovi, ideme do hĺbky slovenskej mafie prepojenej s politikou 90. rokov. Budú tu nekompromisné situácie. Veľmi sa na to teším. Keď som čítal scenár prvýkrát, doslova som ho zhltol, nevedel som dýchať. Sám som sa divil, kam sme až dospeli,“ povedal Milan Ondrík o pokračovaní príbehu.

V druhej časti mafiánskeho príbehu je protagonista už rešpektovaným šéfom zločineckej skupiny. To mu však nestačí, chce ovládnuť celé Slovensko, stať sa bosom všetkých bosov. Ako inak, cesta na vrchol je lemovaná zradcami a mŕtvolami. Černák s tým počíta, no podceňuje najsilnejšiu mafiu, aká kedy Slovensku vládla: politikov a ich tajnú službu. 

Až v tomto filme sa roztáča kolotoč úzkej spolupráce slovenského podsvetia s politikmi. Naplno sa kšeftuje s rozkradnutým (pardon, privatizovaným) Slovenskom, tajná služba sa správa ako mafia a v plnej kráse sa obnažuje, ako vie na Slovensku ,ruka ruku myťʻ – bez akýchkoľvek morálnych zábran či škrupúľ. Tak ako dnes,“ podotýka producentka Zuzana Mistríková. 

Postavu, z ktorej sa na konci predchádzajúcej časti stáva antihrdina, v druhej časti dobehnú dôsledky a napokon musí svoj vymyslený svet a jeho pravidlá opustiť. Začne spolupracovať s políciou a odpykáva si doživotný trest za mrežami. Tak odhaľuje prepojenia mafie na tajné služby a na vládu Slovenskej republiky. 

Ignorovanie zla

Kým MIKI je skôr príbehom o vzťahu rodiča a dieťaťa, z ktorého sa len postupne stáva najobávanejší zločinec celej jednej dekády disponujúci dostatočnou charizmou, ČERNÁK má podľa explikácie pre AVF, naopak, budovať v divákovi väčší odstup a reflektovať slovenskú spoločnosť deväťdesiatych rokov. 

Príbeh už nie je len o Mikulášovi Černákovi, po boku Jaroslava Svěchotu a Róberta Holuba sa z neho stáva jedna z troch hlavných postáv charakterizujúcich vzostup a pád jednej mafiánskej éry na Slovensku.

Ako sa zrodil a prečo sa mu darí

Scenárista Miro Šifra sa rozhodol tento príbeh vyrozprávať, lebo je presvedčený, že sa cezeň dá ukázať, ako zlo vyrástlo vnútri typickej slovenskej dediny, v obyčajnej chudobnej rodine, v akej vyrástla väčšina ľudí na Slovensku. „Cieľom takéhoto rozprávania nie je ospravedlniť činy vraha, ale prinútiť diváka, aby sa zamyslel, v akých podmienkach sa vrah zrodil a darí sa mu,“ hovorí. 

Bol by rád, keby divák cez počiatočné podceňovanie váhy vrahových rozhodnutí dospel až k precitnutiu a uvedomeniu si reality, pred ktorou sa zodpovedajú všetci, počnúc matkou a policajtmi, sudcami, politikmi či predstaviteľmi cirkvi končiac. 

Samozrejme, dá sa o Mikulášovi Černákovi nehovoriť a tváriť sa, že to je ten psychopat, ktorý medzi nás nepatrí, ktorého sme nestvorili my sami. Dostal doživotie, už sa oňho nemusíme starať. Môžeme si ďalej budovať mytológiu holubičieho národa, ktorému je večne ubližované a zlo je dielom náhody či importom zvonka. No keď o našom vlastnom, domácom zle nebudeme hovoriť, neznamená to, že zmizne.

ČERNÁK (r. Jakub Kroner, Česko/Slovensko, 2025)

Celkový rozpočet filmu: 1 580 000 eur

Distribučná premiéra: 30. januára 2025

Autor:

Foto: CinemArt

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stratené v Prešove (r. Slavomír Capek, Tomáš Telepák). Foto My Street Films SK / DAFilms.sk

Natoč si svoj film! Spustili súťaž námetov My Street Films SK

Do My Street Films SK sa môžete prihlásiť s krátkym námetom a videovizitkou prostredníctvom online formulára do 3. marca 2025. Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum. „Zmyslom projektu My Street Films SK je vzdelávanie v oblasti tvorby dokumentárneho filmu. Je určený záujemcom a záujemkyniam bez formálneho filmového vzdelania a pokojne aj bez predošlých skúseností s nakrúcaním – teda pre všetkých tých, ktorých lákajú možnosti filmového média na vyjadrenie vlastného pohľadu na svet a svoj bezprostredný životný priestor,“ uviedli organizátori projektu. Z prihlásených námetov vyberú autorky a autorov 9 najlepších. Ponúknu im možnosť zúčastniť sa série workshopov, kde svoj námet môžu rozvinúť a realizovať ho do podoby krátkeho dokumentárneho filmu. Workshopy lektorsky povedú dokumentaristi Barbora Sliepková, Adama Hanuljak a Dominik Jursa. Účastníkom poskytnú dramaturgické usmernenie aj technické rady. Každý z trojice workshopov sa zameria na inú fázu vzniku filmu – literárnu, režijnú  a strihovú prípravu. Téma námetov môže byť ľubovoľná. Podľa organizátorov je však plusom, ak má autorka či autor k téme bližší vzťah založený na osobnej skúsenosti. „Vždy ma zaujmú introspektívne námety. Myslím, že ľudí láka reflektovať svoj vnútorný svet za pomoci filmových vyjadrovacích prostriedkov. Rovnako oceňujem spoločensky kritické a angažované témy,” povedala dokumentaristka a lektorka Barbora Sliepková. „Dôležitá je aj schopnosť uvažovať o...
Záber z filmu Pachová stopa. Foto: Filmtopia

recenzia Pachová stopa

Nový film Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá jednou z dlhodobých praktík českého justičného systému, ktorá je však rozšírená aj na Slovensku: dokazovaním viny na základe pachovej stopy identifikovanej špeciálne vycvičenými psami. Hoci ide o metódu, ktorá sa vo väčšine krajín už nevyužíva, keďže nemá žiadne vedecké opodstatnenie a môže byť ľahko manipulovateľná, ukazuje sa, že v našich končinách ide o vítaný spôsob, ako zvýšiť tzv. objasnenosť – svätý grál policajných zborov a súdnictva v čase kapitalizmu, keď nie je dôležité poznať pravdu, ale vykazovať čo najlepšie čísla a, samozrejme, aj vytvárať si podmienky na individuálne odmeny. Pachová stopa je skrátka trvalá, ale na verejnosti skoro neviditeľná súčasť systému, funkčná paradoxne práve v časoch, keď sa napríklad domáce násilie vedome prehliada, kým nedôjde k tragédiám, a tiež keď sa na základe pár gramov marihuany ničia životy. Keďže Piussi na filme spolupracovala s aktivistami dlhodobo sa angažujúcimi za nápravu škôd priamo napáchaných titulnou metódou, nemusí tápať, ale má úderné príbehy aj presné informácie, ktoré vie dávkovať a z ktorých už od prvých minút filmu mrazí. Zimomriavky podporuje aj hudba jej sestry Lucie Piussi. Podprahovo zdôrazňuje dunivú temnotu, v ktorej celý systém vedome žije a doslova bez mihnutia oka sa jej odmieta vzdať. Napriek jasnej reči vedcov aj skúsených kynológov a odorológov sudkyne a sudcovia odmietajú nanovo otvoriť prípady,...
Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Zobraziť všetky články