MFF Cinematik 2026 Producentka Michaela Kaliská a herci František Beleš a Adam Kubala na slovenskej premiére filmu Milovník, nie bojovník. Foto: MFF Cinematik/Ester Šmídová
Písmo: A- | A+

Dvadsiatyprvý ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik predstavil v septembri v Piešťanoch silný program. Popri oceňovaných tituloch z Cannes, Berlína, Sundance či Karlových Varov predstavil tento rok opäť aj mimoriadne silnú kolekciu domácich titulov. Mnohé z nich sa tu premietali v slovenskej alebo dokonca vo svetovej premiére. Práve vďaka bohatému zastúpeniu slovenských noviniek v programe ponúkol 21. MFF Cinematik (8. – 13. septembra 2026) aj obraz o súčasnej domácej kinematografii. Aká je?

Extrémne talentovaná generácia

„Sledujte mladú slovenskú filmovú tvorbu, pretože si myslím, že nám vyrastá extrémne talentovaná generácia filmárov a filmárok,“ povedala pred prvým slovenským premietaním filmu Milovník, nie bojovník jedna z jeho producentiek Michaela Kaliská.

Milovník, nie bojovník získal na festivale v Karlových Varoch hlavnú cenu súťaže Proxima. Pred uvedením na Cinematiku ho predchádzala povesť akéhosi „Slnka v sieti pre generáciu Z“. Celovečerný hraný debut Martiny Buchelovej je naozaj bytostne mladý film pre mladé publikum. Mladé sa tu však myslí v tom najširšom zmysle slova ako také, ktoré dokáže prijať a oceniť svieži pohľad tvorkýň a tvorcov. Pretože Milovník, nie bojovník je originálny, vtipný aj dojímavý film. Zostane vám po ňom pocit, že to dobré v nás ešte existuje aj vo svete, v ktorom sa niektorí už pomaly sťahujú do protiatómových krytov.

Hoci snímka tematizuje hneď niekoľko ťaživejších a komplikovaných problémov (alkoholizmus, manipulácia, osamelosť,…), v prvom rade je sviežo podanou love story. A na každú tieseň je tu pieseň.

MFF Cinematik 2026 Tvorcovia filmu Milovník, nie bojovník na jeho slovenskej premiére. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský
Tvorcovia filmu Milovník, nie bojovník na jeho slovenskej premiére. Foto: MFF Cinematik/Daniel Dvorský

Milovník, nie bojovník zaujme tiež mimoriadnou autenticitou. Obsadenie filmu, ale najmä protagonisti v podaní Adama Kubalu, Františka Beleša či Adama Burčíka (slizáň stvárnený Jarom Vojtekom si zaslúži samostatné uznanie) zaujmú absolútnou prirodzenosťou.

Adam Kubala počas diskusie s divákmi prezradil, že uvažoval o tom, ako sa podarí filmu dosiahnuť takáto miera prirodzenosti a do akej miery ide o improvizáciu. „Potvrdilo sa mi, že je to naozaj o poctivej príprave. Naše texty sú nacvičené,“ povedal Kubala. Príprava pred nakrúcaním bola podľa neho pre všetkých hercov a herečky extrémnym zážitkom. „Herecké skúšky trvali v priemere tri-štyri mesiace. Naozaj sme si každú jednu scénu, celý scenár prešli a na nakrúcanie sme boli veľmi pripravení. Všetko sme mali nacvičené. Pre herca je to utópia. Naozaj sme vedeli, čo máme robiť, a to nám dávalo možnosť cítiť sa v tom materiáli slobodne,“ dodal Kubala. Počas nakrúcania sa vraj už ani nepotreboval pozerať do scenára.

Život alebo film

Autenticita je kľúčovým prvkom aj v dielach režiséra Dušana Hanáka. Svetovú premiéru dokumentárneho portrétu tohto filmára v réžii Juraja Johanidesa a Mareka Šulíka Život alebo film zaradil Cinematik hneď po projekcii Buchelovej filmu a človek sa tak nevyhol istým úvahám, či sú Buchelová a jej mladí kolegovia a kolegyne rovnakými nádejami slovenského filmu ako generácia, ktorá sa presadila v 60. rokoch.

Hanák vo filme hovorí, že svoj hraný debut 322 nakrúcal so zámerom vytvoriť súčasný film. Tak, ako sa to vtedy podarilo jemu, podarilo sa to teraz aj Buchelovej bez toho, aby v snímke zazneli nejaké „falošné tóny“, alebo z nej čnela akási kašírovaná súčasnosť.

Názov Život alebo film, ktorý odkazuje k Hanákovmu rozhodnutiu po jeho poslednej snímke Papierové hlavy (1995), sa v tomto prípade dá chápať aj ako otázka. Dušan Hanák na ňu v snímke odpovedá, keď rozpráva o tom, ako videl film všade, kam sa pozrel  a svoje filmy nemusel vymýšľať, pretože ich žil.

MFF Cinematik 2026 Barbara Janišová Feglová, Robert Kirchhoff, Dušan Hanák a Marek Šulík na premiére snímky Život alebo film. Foto: MFF Cinematik/Marek Szold
Barbara Janišová Feglová, Robert Kirchhoff, Dušan Hanák a Marek Šulík na premiére snímky Život alebo film.
Foto: MFF Cinematik/Marek Szold

Schopnosť pamätať si

„Pre mňa je to dôležitý film, pretože je o pamäti, o tom, ako sme schopní na niečo myslieť, niečo si pamätať a hlavne, ako sme schopní o tom hovoriť. To je krajina Dušana Hanáka. Pre mňa je podivuhodne prepojená s postavami jeho filmov či už dokumentárnych alebo hraných. V podstate je to taký nádherný sad, ktorý hovorí o niečom, čo bolo a čo si zároveň môžeme neustále sprítomňovať,“ povedal dramaturg snímky Robert Kirchhoff.

„Som veľmi vďačná Dušanovi Hanákovi, že nám dovolil vstúpiť do jeho sveta a podeliť sa oň s vami,“ poďakovala na premiére producentka filmu Barbara Janišová Feglová. „Škoda, že ten film nemôže byť dlhší, lebo o Dušanovi Hanákovi by sa dalo rozprávať oveľa viac. Uvedomil som si to, keď som minule pozeral niekde na Netflixe sériu dokumentov o Martinovi Scorsesem. Žiaľbohu, museli sme mať nejakú minutáž,“ povedal režisér Juraj Johanides. Spolu s Marekom Šulíkom a Dušanom Hanákom po projekcii diskutovali s publikom.

Diskusia o filme i Golianovi samotnom

Práve možnosť stretnúť sa bezprostredne po projekcii s tvorcami filmu patrí k pridaným hodnotám festivalov. V súvislosti so Cinematikom sa pred jeho otvorením z domácich filmov skloňovala najmä otváracia historická dráma Generál Golian režiséra Juraja Štepku, resp. psychologická dráma Láska režiséra Marka Škopa, ktorá festival uzatvárala. V prípade Generála Goliana, Lásky, ale aj ďalších filmov dali organizátori ich tvorcom aj veľkolepejší priestor na samostatných diskusiách.

MFF Cinematik 2026 Juraj Štepka a delegácia k filmu Generál Golian. Foto: MFF Cinematik/Marek Szold
Juraj Štepka a delegácia k filmu Generál Golian. Foto: MFF Cinematik/Marek Szold

Juraj Štepka hovoril o Generálovi Golianovi počas masterclassu moderovaného Petrom Konečným. Reagoval tu napríklad na debaty ohľadom autorskej licencie v rámci historických látok. Podľa neho je dôležité, že vďaka filmu Generál Golian vznikla spoločenská debata aj o Golianovi samotnom a ľudia ho potom možno budú chcieť spoznať. Pri filme je pre neho dôležitým referenčným bodom divák. „Myslím si, že najdôležitejší je divák. Čo povie divák svojim kamarátom, keď vyjde z toho kina. Aby sa medzi ľuďmi šírilo: videli sme dobrý film, choďte si ho pozrieť, tie dve hodiny v kine za to naozaj stoja,“ povedal Štepka. Zároveň prezradil napríklad aj to, že pôvodný zostrih filmu mal 2,5 hodiny.

Čo je to láska?

Marko Škop spolu s protagonistkou Lásky Janou Kovalčikovou zase vystúpili v diskusii portálu Aktuality.sk. „Čo je to láska je jedna z otázok, ktoré si kladie ľudstvo odkedy je tu. Odpoveď asi nebudeme vedieť nikdy, ale náš film sa pýta aj na to, čo môže byť skutočná láska. Ponúkame taký autorský pohľad, že skutočná láska je láska, ktorá neobsahuje sebalásku, že nemilujem toho druhého preto, že tu on alebo ona sú pre mňa,“ povedal Škop. Prezradil tiež, že vyvíja nový film, ktorý by sa mal odohrávať v Dalmácii a chce sa v ňom žánrovo posunúť k trileru. „Opäť to bude psychologická dráma, ale trošku taká napínavejšia.“

MFF Cinematik 2026 Delegácia k filmu Láska Marka Škopa. Foto: MFF Cinematik/Ester Šmídová
Delegácia k filmu Láska Marka Škopa. Foto: MFF Cinematik/Ester Šmídová

Okrem filmu Láska diskutovali spolu s moderátorom a kultúrnou publicistkou Michaelou Hučko Paštékovou aj o aktuálnom stave slovenskej kultúry. Diskusný priestor Cinematik Lounge má „logistickú“ výhodu, že sa nachádza priamo pri najväčšej festivalovej sále v Dome umenia. Človek sa tu tak môže zastaviť rovno cestou z projekcie, prípadne tu počkať na ďalšie premietanie.

Diskusie, zábava aj zmeny v Audiovizuálnom fonde

Okrem diskusií s tvorcami, ale aj zábavných formátov ako Piatoček či Zomri naživo, ponúkol Cinematik Lounge napríklad viaceré tematické odborné diskusie. Medzi nimi stretnutie s riaditeľom Audiovizuálneho fondu Vladimírom Buriankom, ktorý predstavil návrh zmien v štruktúre podpornej činnosti fondu nielen na rok 2027, ale rovno na tri roky 2027 – 2029. „Poviem na rovinu, že je to nielen pragmatické rozhodnutie, ale tiež inšpirácia Státním fondom audiovize v Českej republike, kde takisto majú strednodobý plán podpory a rozvoja na tri roky. Dôvody sú praktické, aby sme sa nemuseli každý rok vracať k tomu istému,“ povedal Burianek, ktorý detailnejšie predstavil jednotlivé zmeny. Zároveň hovoril o prínosoch predloženej novely zákona, ktorú neskôr parlament schválil. Okrem iného rozšíri povinnosť poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie odvádzať príspevok do Audiovizuálneho fondu aj na zahraničné subjekty. Zvýši sa tiež príspevok na podporu audiovizuálnej kultúry. V roku 2027 to bude najmenej 11 200 000 eur.

MFF Cinematik 2026 Riaditeľ Audioviyuálneho fondu Vladimír Burianek počas diskusie. Foto: MFF Cinematik/Ester Šmídová
Riaditeľ Audiovizuálneho fondu Vladimír Burianek počas diskusie. Foto: MFF Cinematik/Ester Šmídová

Cinematik.doc

Domácim dokumentárnym filmom je v Piešťanoch určená sekcia Cinematik.doc. Hlavnú Cenu Literárneho fondu Cinematik.doc si odniesol dokumentárny portrét Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Snímka si kladie otázku: Kto bol tento muž a kameraman? Aký bol? „Chcel som ísť na doraz. To je zmysel života, pohyb,“ hovorí vo filme Luther. Film vnímal ako možnosť „zbaviť sa“ reality, ktorá ho tlačila. „Kamera, ktorá mi prirástla na rameno, to je môj svet a čo vidím cez tú kameru, to je pre mňa život.“

Chvála bláznovstva





Producentka Michaela Kaliská a herci František Beleš a Adam Kubala na slovenskej premiére filmu Milovník, nie bojovník. Foto: MFF Cinematik/Ester Šmídová

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Cinematik 2026 Producentka Michaela Kaliská a herci František Beleš a Adam Kubala na slovenskej premiére filmu Milovník, nie bojovník. Foto: MFF Cinematik/Ester Šmídová

ohlasy 21. MFF Cinematik

Dvadsiatyprvý ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik predstavil v septembri v Piešťanoch silný program. Popri oceňovaných tituloch z Cannes, Berlína, Sundance či Karlových Varov predstavil tento rok opäť aj mimoriadne silnú kolekciu domácich titulov. Mnohé z nich sa tu premietali v slovenskej alebo dokonca vo svetovej premiére. Práve vďaka bohatému zastúpeniu slovenských noviniek v programe ponúkol 21. MFF Cinematik (8. – 13. septembra 2026) aj obraz o súčasnej domácej kinematografii. Aká je? Extrémne talentovaná generácia „Sledujte mladú slovenskú filmovú tvorbu, pretože si myslím, že nám vyrastá extrémne talentovaná generácia filmárov a filmárok,“ povedala pred prvým slovenským premietaním filmu Milovník, nie bojovník jedna z jeho producentiek Michaela Kaliská. Milovník, nie bojovník získal na festivale v Karlových Varoch hlavnú cenu súťaže Proxima. Pred uvedením na Cinematiku ho predchádzala povesť akéhosi „Slnka v sieti pre generáciu Z“. Celovečerný hraný debut Martiny Buchelovej je naozaj bytostne mladý film pre mladé publikum. Mladé sa tu však myslí v tom najširšom zmysle slova ako také, ktoré dokáže prijať a oceniť svieži pohľad tvorkýň a tvorcov. Pretože Milovník, nie bojovník je originálny, vtipný aj dojímavý film. Zostane vám po ňom pocit, že to dobré v nás ešte existuje aj vo svete, v ktorom sa niektorí už pomaly sťahujú do protiatómových krytov. Hoci snímka tematizuje hneď niekoľko ťaživejších a komplikovaných problémov (alkoholizmus, manipulácia, osamelosť,...),...
recenzia Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

recenzia Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť

„Je to predzvesť konca, ale zatiaľ moja dlhovekosť toto podozrenie vyvracia.“ Stručnou odpoveďou smečuje Emil Horváth na otázku mladej kolegyne, ako sa cíti v úlohe hrdinu dokumentárneho filmu. Životopisný portrét, v ktorom odznie aj toto „mikrointerview“, odvysielala Dvojka v deň hercových osemdesiatych prvých narodenín. Režisérka Iveta Grófová ho nazvala Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Aby ostala verná názvu aj vo vizuále, často vidíme renomovaného divadelného, televízneho i filmového herca za volantom. Večne na cestách – na domovskú scénu Slovenského národného divadla, do televízneho štúdia, s kolegami na cestách za divákmi v iných mestách alebo do Martina – divadla, na ktorého doskách znamenajúcich svet svoju umeleckú kariéru začínal. „Rekriminovať dozadu je svojím spôsobom dosť ťažké, ale určite sa dá rekriminovať to, čo človek robil v divadle, televízii, vo filme a spätne sa pozrieť na to, čomu obetoval a venoval život,“ hovorí. V zozname svojich divadelných a televíznych postáv, ktorým za viac ako polstoročie vdýchol na javisku, obrazovke či filmovom plátne život, sa pokúša vymenovať tie najvýznamnejšie, aby uľahčil filmárom hľadanie v archívoch. Listovanie v papieroch i vlastnej pamäti zakončí lakonicky: „Je toho strašne veľa, je to nezmysel.“ Ale nie je. Ukážky z divadelných predstavení, televíznych inscenácií i seriálov aj filmov sa prelínajú so spomienkami a osvetľujú umelcove zásadné životné a tvorivé situácie, zážitky i rozhodnutia. Režisérka Iveta Grófová sa...
Zobraziť všetky články