Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded
Písmo: A- | A+

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami.

Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka.

Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej boku v milujúcej rodine a viem, že situácia nebola jednoduchá pre nikoho. Viem, že všetci robili to najlepšie, čo mohli. Ale tiež viem, aké to je túžiť po pozornosti preťažených rodičov a pritom chápať, že ju moja sestra potrebuje omnoho viac,“rozvinula režisérka.

Z výskumov, ktoré potvrdzuje aj jej vlastná skúsenosť, vyplýva, že títo súrodenci si svoje úzkosti, osamelosť a tlak očakávaní nechávajú spravidla pre seba, aby ešte viac nezaťažovali svoje okolie. „Dlho mi trvalo, než som si sama uvedomila, že moje sny, ciele a priania sú rovnako dôležité ako láska a zodpovednosť voči mojej sestre a rodičom. Keď som stretla Johanu, uvedomila som si, ako jej život zrkadlí ten môj. Cez ňu som sa rozhodla zachytiť krehké obdobie medzi detstvom a dospelosťou a vypovedať intímny príbeh o dospievaní, hľadaní slobody a zodpovednosti za druhých, ale i za samu seba.

Film Tá druhá je tak citlivým portrétom dospievania, ktorý má však vďaka tabuizovanej téme potenciál otvoriť spoločenskú debatu. Faktom je, že v podobnej situácii a bez dostatočnej pomoci sa ocitajú tisíce rodín a detí. „Moje rozhodovanie, či ísť do toho, veľmi ovplyvnilo to, že režisérka má tiež sestru s hendikepom. Magda nie je len tak niekto, kto si povedal, že natočí film na túto tému. Dúfala som, že mi bude rozumieť a prišlo mi aj fajn, že sa budem mať s kým o svojej vlastnej skúsenosti porozprávať,“prezradila protagonistka filmu. Dokument vznikal časozbernou a observačnou metódou takmer päť rokov vrátane vývoja. „Magdin režisérsky prístup je mimoriadne precízny. Jasnej a presnej autorskej vízii predchádza vrstevnatá rešerš. A hlboký osobný záujem o témy filmu a najmä o svojich protagonistov. Pristupuje ku nim nesmierne citlivo,“ povedal pre Film.sk slovenský koproducent Matej Sotník.

„Som presvedčený, že Marie-Magdalena Kochová je novým a pozoruhodným talentom súčasného stredoeurópskeho kina. Najprv s úspešným krátkym hraným filmom 3 MWh, ktorý od minuloročnej premiéry v krátkometrážnej súťaži na MFF Rotterdam úspešne obieha svetové festivaly, a najnovšie aj s naším filmom Tá druhá, ktorý svoju cestu začal v Karlových Varoch a pokračoval na najprestížnejšom ázijskom festivale MFF Busan, neskôr DOK Leipzig a najnovšie na FIPADOC či MFDF Thessaloniki,“ dodal Sotník.

Tá druhá (Ta druhá, r. Marie-Magdalena Kochová, Česko/Slovensko, 2024)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 200 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 34 875 eur)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 27. marca 2025

Autor:

Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ľubica Hustá, kunsthistorička. Foto: Archív Ľ. H.

Obľúbené filmy Ľubice Hustej

Asi je zvláštne, že ako organizátorka festivalu Bratislava Design Week nevyberám medzi obľúbené filmy niektorý z vizuálne nádherných, opulentných, extravagantných, priekopníckych filmov plných „high class“ dizajnérskych riešení a ikon dizajnu.  Áno, spôsobujú mi slasť a výpravu a výtvarnú koncepciu filmu vnímam ako mimoriadne podstatnú a rovnocennú, ale filmov, ktoré mám rada, ktoré milujem z rôznych dôvodov, je fakt veľa.  Samozrejme, počas života sa to nejako vyvíja aj mení, film za filmom, oceán filmov, príbehov, prístupov, okúzlenia, zásahov, nádhery, smútku, krutosti, ľahkosti, geniality naprieč žánrami. Veľa slov, pardon. Vybrala som však film Čudnejší než raj (1984), ktorý som videla niekedy v roku 1992. Keď sa skončil, ostali sme ešte dosť dlhú chvíľu sedieť na tých tvrdých drevených sedadlách filmového klubu Nostalgia na STU v Bratislave.  Jim Jarmush: Čudnejší než raj (1984). Foto: Kino Lumiére Šťavnaté nadávky Je to špinavý, čudný, pomalý film, zároveň neuveriteľne vtipný, existenciálny, objavný, postavený na komornom príbehu Willyho (predtým Bélu Molnára, ktorý pred 10 rokmi emigroval z Maďarska) a jeho kamoša, dvoch mladých newyorských lúzrov, a nečakanej návštevy sesternice z východnej Európy, z Budapešti.  Už úvodná scéna s pesničkou I Put a Spell on You od Screaming Jaya Hawkinsa z lacného prenosného kazeťáku (hudbu robil majster John Lurie, zároveň si zahral hlavného hrdinu) ma odpálila do bezútešných vedľajších ulíc New Yorku...
Viktor Kubal: Krvavá pani . Foto: SFÚ

Krvavá pani Viktora Kubala má novú hudbu

Druhý celovečerný film Viktora Kubala Krvavá pani (1980), inšpirovaný známou legendou o Čachtickej panej, dostal novú hudobnú podobu, ktorú pre film skomponovala losangelská umelkyňa claire rousay. Jedinečná projekcia filmu spolu s koncertom claire rousay sa uskutoční v Kine Lumière vo štvrtok 3. apríla o 20.00 hod. Po úspešnej premiére v Belgicku to bude prvé a jediné uvedenie filmu s novou hudbou naživo na Slovensku. Krvavá pani je animovaný film o zločine a láske, na pozadí romantického ľúbostného príbehu s prvkami komiky i tragiky zachytáva večný boj dobra so zlom. Kreslené spracovanie legendy z Čachtického hradu patrilo v čase svojho vzniku k divácky najúspešnejším slovenským filmom v kinách. „Ide o autorský film, v ktorom prínosy tvorcu sú neodškriepiteľné a zasluhujú si úctu. Napriek redukovanej kresbe a limitovanej animácii dokáže Kubal gradovať napätie a zahrať aj na emocionálne struny diváka. Dobre odpozorované prvky hororu spojené s prirodzeným Kubalovým vzťahom k paródii, vytvorili z filmu Krvavá pani svojráznu syntézu oboch žánrov,“ hovorí o filme publicista a dramaturg Rudolf Urc, autor publikácie Viktor Kubal. Filmár, výtvarník, humorista (ASFK, SFÚ, 2010). Podľa neho je „Kubalovo dielo ukážkou dobrého vkusu a kultivovanej rozprávkovej arabesky, priebežne korenenej inteligentným humorom“. Film Viktora Kubala Krvavá pani zarezonoval aj v zahraničí. V roku 2017 mala jeho digitálne reštaurovaná podoba svetovú premiéru na prestížnom festivale...
Zobraziť všetky články