Hlas lesa, réžia Zuzana Piussi. Foto: Filmtopia

Záujem o lesy jej do života priniesol environmentálny žiaľ

Písmo: A- | A+

Les sa vychováva pílou a sekerou, tak to odjakživa učili lesníkov v škole. Prízvukujú to viacerí respondenti dokumentárneho filmu Hlas lesa, ktorý v týchto dňoch prichádza do slovenských kín.

Formulka o tvrdej lesníckej výchove sa stala prvotným impulzom, ktorý vyprovokoval režisérku Zuzanu Piussi, aby sa venovala téme lesov – ich výrubu a v nich žijúcej zveri. Vo svojom najnovšom dokumente zároveň oslovuje ľudí, ktorí tejto poučke protirečia. Okrem problému množstva holorubov, o ktorých prichádza čoraz viac desivých správ, sa snažila zachytiť aj stav medvedej populácie v našich lesoch – z nej sa medzi ľuďmi zároveň stal problém číslo jedna vďaka straníckym nominantom, ktorí ju využili ako vstupenku do vysokej politiky.

„Film sme začali natáčať asi pred deviatimi rokmi. Záujem o túto tému mi do života priniesol environmentálny žiaľ. Je prirodzenou reakciou na to, že ľudia, ktorí majú radi prírodu a divoké zvieratá, vidia, ako sa naše lesy doslova strácajú,“ hovorí pre Film.sk režisérka Zuzana Piussi.

Jej film vznikol v koprodukcii STVR a v centre záujmu stojí subkultúra slovenských lesníkov. Cez ich spôsob života, prácu a myslenie vykresľuje jednu stranu pohľadu na riešenie situácie, načrtávajúc nezhody s vedúcimi orgánmi a inými kompetentnými z oblasti ochrany životného prostredia.

V paralelnej linke predstavuje slovenských ochranárov, ktorí presadzujú bezzásahové územia. Niekoľko dní strávila z Jurajom Lukáčom a Erikom Balážom a spoločne hľadali cestu, ako ďalej. „Bohužiaľ, aj teraz existuje na les iba zjednodušená pravda, že sa v ňom dá buď ťažiť, alebo neťažiť,“ hovorí.

Situácia v slovenských lesoch je podľa jej scenára dramatická a kalamita nezastaviteľná. „Po hlbokých lesoch zostávajú holiny, rúbaniská nemajú konca a my, verejnosť, si kladieme otázku, kto za to môže. Hľadanie vinníka rozdelilo spoločnosť na nezmieriteľné tábory. Les sa tak stal bojiskom, ale aj zástupným problémom oveľa hlbšieho sociálneho konfliktu, než sa spočiatku zdalo,“ píše režisérka v charakteristike projektu pre AVF.

Cieľom filmu je ponúknuť divákovi pohľad na rôzne podoby neustále sa meniacej krajiny a pokúsiť sa o analýzu, ktorá pomáha pochopiť iný pohľad na svet.

Hlas lesa (r. Zuzana Piussi, Slovensko/Česko, 2025)

Celkový rozpočet filmu 100 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 30 000 eur)

Distribučná premiéra 29. mája 2025

Autor:

Záber z filmu Hlas lesa. Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kino Lumière august 2026 Záber z filmu Odysea. Foto CinemArt SK

tipy z Kina Lumière 35 mm Odysea, Orlando aj Povstanie v kraťasoch

Kino Lumière aj v auguste ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza osem až dvanásť projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy z Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Najlepšie filmy za tri eurá V auguste končí tradičný cyklus kina Leto v Lumièri za 3 eurá, ktorý ponúka pomerne nové snímky za výhodnú cenu. Počas dvoch predchádzajúcich mesiacov sa do rebríčka jeho najnavštevovanejších filmov dostalo päť titulov, ktoré si pripomenieme aj v auguste. Premieta sa francúzska komediálna dráma Thierryho Klifu Najbohatšia žena na svete (2025) s Isabelle Huppert v hlavnej úlohe. Takisto film Joachima Triera Najhorší človek na svete (2021), ktorý preslávil nórsku herečku Renate Reinsve. V programe je aj psychologická dráma Asghara Farhadiho Všetci to vedia (2018) s Penélope Cruz a Javierom Bardemom v úlohe manželov. A výborné ohlasy majú poetický film Wima Wendersa Dokonalé dni (2023) i slovenský film Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja (2025). Záber z filmu Sirat. Foto: Filmtopia Premietať budeme aj výnimočný apokalyptický film Sirat (2025) Olivera Laxeho. Vďaka elektronickej hudbe a sugestívnemu spôsobu rozprávania pribije divákov a diváčky do sedadiel. V programe sú aj erotická dráma Benedetta (2021) Paula Verhoevena,...
Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Zobraziť všetky články