Hlas lesa, réžia Zuzana Piussi. Foto: Filmtopia

Záujem o lesy jej do života priniesol environmentálny žiaľ

Písmo: A- | A+

Les sa vychováva pílou a sekerou, tak to odjakživa učili lesníkov v škole. Prízvukujú to viacerí respondenti dokumentárneho filmu Hlas lesa, ktorý v týchto dňoch prichádza do slovenských kín.

Formulka o tvrdej lesníckej výchove sa stala prvotným impulzom, ktorý vyprovokoval režisérku Zuzanu Piussi, aby sa venovala téme lesov – ich výrubu a v nich žijúcej zveri. Vo svojom najnovšom dokumente zároveň oslovuje ľudí, ktorí tejto poučke protirečia. Okrem problému množstva holorubov, o ktorých prichádza čoraz viac desivých správ, sa snažila zachytiť aj stav medvedej populácie v našich lesoch – z nej sa medzi ľuďmi zároveň stal problém číslo jedna vďaka straníckym nominantom, ktorí ju využili ako vstupenku do vysokej politiky.

„Film sme začali natáčať asi pred deviatimi rokmi. Záujem o túto tému mi do života priniesol environmentálny žiaľ. Je prirodzenou reakciou na to, že ľudia, ktorí majú radi prírodu a divoké zvieratá, vidia, ako sa naše lesy doslova strácajú,“ hovorí pre Film.sk režisérka Zuzana Piussi.

Jej film vznikol v koprodukcii STVR a v centre záujmu stojí subkultúra slovenských lesníkov. Cez ich spôsob života, prácu a myslenie vykresľuje jednu stranu pohľadu na riešenie situácie, načrtávajúc nezhody s vedúcimi orgánmi a inými kompetentnými z oblasti ochrany životného prostredia.

V paralelnej linke predstavuje slovenských ochranárov, ktorí presadzujú bezzásahové územia. Niekoľko dní strávila z Jurajom Lukáčom a Erikom Balážom a spoločne hľadali cestu, ako ďalej. „Bohužiaľ, aj teraz existuje na les iba zjednodušená pravda, že sa v ňom dá buď ťažiť, alebo neťažiť,“ hovorí.

Situácia v slovenských lesoch je podľa jej scenára dramatická a kalamita nezastaviteľná. „Po hlbokých lesoch zostávajú holiny, rúbaniská nemajú konca a my, verejnosť, si kladieme otázku, kto za to môže. Hľadanie vinníka rozdelilo spoločnosť na nezmieriteľné tábory. Les sa tak stal bojiskom, ale aj zástupným problémom oveľa hlbšieho sociálneho konfliktu, než sa spočiatku zdalo,“ píše režisérka v charakteristike projektu pre AVF.

Cieľom filmu je ponúknuť divákovi pohľad na rôzne podoby neustále sa meniacej krajiny a pokúsiť sa o analýzu, ktorá pomáha pochopiť iný pohľad na svet.

Hlas lesa (r. Zuzana Piussi, Slovensko/Česko, 2025)

Celkový rozpočet filmu 100 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 30 000 eur)

Distribučná premiéra 29. mája 2025

Autor:

Záber z filmu Hlas lesa. Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. Foto CinemArt

Česká kinematografia v roku 2025

„Neustále som nútený brániť sa proti mylnému zdôrazňovaniu toho, ako covid a následné rozšírenie VOD platforiem znižuje hodnotu aj perspektívu návštev kín,“ píše Aleš Danielis v Správe o stave českej kinematografie v roku 2025. „Záverečné hodnotenie roku 2025 vychádza zo skutočnosti, že išlo o rok veľmi zásadných zmien v oblasti vedenia štátu, kultúry aj kinematografie.“ Pravý opak stabilného roku 2024 Rok 2025 bol pravým opakom pomerne stabilného roku 2024. Došlo k miernemu, ale badateľnému poklesu návštevnosti a veľmi výrazne sa zmenila štátna správa aj spôsob začlenenia kinematografie. Štátny fond kinematografie zanikol a s účinnosťou od 1. januára 2025 ho na základe zákona č. 480/2024 Sb., ktorý výrazne upravil pôvodné znenie zákona č. 496/2012 Sb., nahradil Štátny fond audiovízie (SFA). Do decembra 2025 zastával funkciu ministra kultúry Martin Baxa, jeho námestníkom pre oblasť audiovízie bol Michal Šašek. Od 15. decembra 2025 nastúpil do funkcie ministra kultúry Oto Klempíř. Následne 2. januára 2026 do funkcie námestníka ministra kultúry nastúpil Adam Gody Kocián. Helena Bezděk Fraňková pokračovala vo funkcii riaditeľky SFA, avšak v júni 2025 oznámila rezignáciu a na jej pozíciu vypísali výberové konanie. V októbri 2025 vybrali Veroniku Slámovú, ktorú menovali do funkcie riaditeľky s účinnosťou od 18. 11. 2025. V rámci SFA zriadili po...
slovenský film 2025 návštevnosť slovenských kín 2025 Záber z filmu ČERNÁK. FOTO: Peter W. Haas/PubRes

Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2025

Rok 2025 priniesol niekoľko negatívnych, ale i niekoľko pozitívnych správ. Medzi negatívne rozhodne patrí výrazne nižší počet premiérových slovenských filmov. Vyrobených bolo 36 slovenských filmov, čo je oproti 46 filmom, vyrobených v rokoch 2023 a 2024 , o 21 % menej. Stabilne vysoký podiel majú debuty (12 filmov, 33,3 %), 28 filmov podporil Audiovizuálny fond (77,77 %), ale napríklad 23 filmov (63,89 %) podporil aj Státní fond kinematografie, 11 filmov (30,56 %) vzniklo v koprodukcii s STVR, ale až 16 (44,44 %) v koprodukcii s Českou televíziou. Všetky tieto štatistiky dokazujú dôležitosť podpory národnými fondami a veľkú previazanosť s českou audiovíziou. Vladimír Štric, vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovensko Kancelária Creative Europe Desk Slovensko od roku 2004 pripravuje pravidelnú a podrobnú správu o stave slovenského audiovizuálneho prostredia. V spolupráci so Slovenským filmovým ústavom ju tento rok vydala už po dvadsiaty tretí raz. Jej zostavovateľom je renomovaný filmový publicista Miroslav Ulman, redakčne sa na nej podieľali Vladimír Štric a Veronika Paštéková. V spolupráci s Creative Europe Desk Slovensko vám prinášame skrátený výber z tejto správy. LEGISLATÍVA V roku 2025 nadobudli účinnosť nasledujúce legislatívne zmeny: 1.   Implementácia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný...
Zobraziť všetky články