Hlas lesa, réžia Zuzana Piussi. Foto: Filmtopia

Záujem o lesy jej do života priniesol environmentálny žiaľ

Písmo: A- | A+

Les sa vychováva pílou a sekerou, tak to odjakživa učili lesníkov v škole. Prízvukujú to viacerí respondenti dokumentárneho filmu Hlas lesa, ktorý v týchto dňoch prichádza do slovenských kín.

Formulka o tvrdej lesníckej výchove sa stala prvotným impulzom, ktorý vyprovokoval režisérku Zuzanu Piussi, aby sa venovala téme lesov – ich výrubu a v nich žijúcej zveri. Vo svojom najnovšom dokumente zároveň oslovuje ľudí, ktorí tejto poučke protirečia. Okrem problému množstva holorubov, o ktorých prichádza čoraz viac desivých správ, sa snažila zachytiť aj stav medvedej populácie v našich lesoch – z nej sa medzi ľuďmi zároveň stal problém číslo jedna vďaka straníckym nominantom, ktorí ju využili ako vstupenku do vysokej politiky.

„Film sme začali natáčať asi pred deviatimi rokmi. Záujem o túto tému mi do života priniesol environmentálny žiaľ. Je prirodzenou reakciou na to, že ľudia, ktorí majú radi prírodu a divoké zvieratá, vidia, ako sa naše lesy doslova strácajú,“ hovorí pre Film.sk režisérka Zuzana Piussi.

Jej film vznikol v koprodukcii STVR a v centre záujmu stojí subkultúra slovenských lesníkov. Cez ich spôsob života, prácu a myslenie vykresľuje jednu stranu pohľadu na riešenie situácie, načrtávajúc nezhody s vedúcimi orgánmi a inými kompetentnými z oblasti ochrany životného prostredia.

V paralelnej linke predstavuje slovenských ochranárov, ktorí presadzujú bezzásahové územia. Niekoľko dní strávila z Jurajom Lukáčom a Erikom Balážom a spoločne hľadali cestu, ako ďalej. „Bohužiaľ, aj teraz existuje na les iba zjednodušená pravda, že sa v ňom dá buď ťažiť, alebo neťažiť,“ hovorí.

Situácia v slovenských lesoch je podľa jej scenára dramatická a kalamita nezastaviteľná. „Po hlbokých lesoch zostávajú holiny, rúbaniská nemajú konca a my, verejnosť, si kladieme otázku, kto za to môže. Hľadanie vinníka rozdelilo spoločnosť na nezmieriteľné tábory. Les sa tak stal bojiskom, ale aj zástupným problémom oveľa hlbšieho sociálneho konfliktu, než sa spočiatku zdalo,“ píše režisérka v charakteristike projektu pre AVF.

Cieľom filmu je ponúknuť divákovi pohľad na rôzne podoby neustále sa meniacej krajiny a pokúsiť sa o analýzu, ktorá pomáha pochopiť iný pohľad na svet.

Hlas lesa (r. Zuzana Piussi, Slovensko/Česko, 2025)

Celkový rozpočet filmu 100 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 30 000 eur)

Distribučná premiéra 29. mája 2025

Autor:

Záber z filmu Hlas lesa. Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kým hory horia voda stúpa Záber z filmu Pozdravy z Rodosu. Foto: Film Expanded

Kým hory horia, voda stúpa

Pod názvom Kým hory horia, voda stúpa – krátke filmy o klíme prichádzajú do distribúcie dve snímky dvoch renomovaných slovenských dokumentaristov. Pozdravy z Rodosu Viery Čákanyovej a Zakorenení vo vode Tomáša Krupu uvidia diváci v slovenských kinách od 20. augusta. „Kým jeden ostrov horí, druhý mizne pod vodou. Dvojica krátkych dokumentov ponúka kontrastné pohľady na klimatickú krízu – od turistov, ktorí si uprostred ničivých požiarov nerušene užívajú dovolenkový raj (Pozdravy z Rodosu), až po muža, núteného rozlúčiť sa s ostrovom, ktorý bol domovom jeho rodiny takmer dvesto rokov (Zakorenení vo vode). Filmy spája otázka, ako dlho ešte dokážeme prehliadať svet, ktorý sa nenávratne mení,“ uvádza spoločná distribučná synopsa snímok združených pod názvom Kým hory horia, voda stúpa. Pozdravy z Rodosu Pozdravy z Rodosu mali premiéru na MFF v Rotterdame. Čákanyová v nich ironicky a s využitím gýča odhaľuje náš talent ignorovať krízy. „Cez audiovizuálnu skratku vyjadruje angažovaný postoj k téme klimatických zmien, ktoré stále viac ohrozujú náš spôsob života. Film formálne hravým spôsobom ukazuje následky obrovských požiarov na gréckom ostrove Rodos v lete 2023 a ignorovanie alebo zľahčovanie problému dovolenkujúcimi turistami ako aj ziskuchtivými pracovníkmi cestovných kancelárií. Napodobňuje pritom amatérske dovolenkové videá a pohľadnice,“ charakterizovali snímku tvorcovia v projekte pre Audiovizuálny fondu, ktorý ju podporil. Producentami filmu sú Matej...
4 živly 2026 Premietanie v amfiteátri v Banskej Štiavnici. Foto: 4 živly/Daniel Dluhý

ohlasy 28. 4 živly

Koniec prvého augustového týždňa už pravidelne pre mnohých z nás znamená filmový maratón prepojený s diskusiami a koncertmi v pôvabnom prostredí Banskej Štiavnice. Podobne ako pri festivale Pohoda, aj tu si mnohí kupujú akreditáciu, respektíve vstupenku, prakticky hneď, ako je to možné. V tom čase je zvyčajne známa iba ústredná téma festivalu a netuší sa, aké filmy, hostia či inšpirácie sa pod ňou budú skrývať. V poradí už 28. ročník festivalu 4 živly sa tento rok konal od 6. do 9. augusta 2026 a niesol sa v znamení témy Generácie. Festival tento rok poznačilo aj nepriaznivé krátenie finančných prostriedkov. Organizátori boli tak nútení skrátiť program o jeden deň. Našťastie sa to na kvalite podujatia nijako nepodpísalo a 4 živly opäť ponúkli premyslenú dramaturgiu a výnimočnú atmosféru, pre ktorú sa do Banskej Štiavnice každoročne vracajú stovky návštevníkov. Na cestovanie som si vybrala asi ten najhorší možný čas. Aktuálne totiž už neexistuje priame spojenie medzi Bratislavou a Banskou Štiavnicou. Prestupovala som v štyridsaťstupňových teplotách v Žiari nad Hronom okolo obeda. Teplo telo totálne vyšťavilo, a tak som prvý film festivalu vynechala a na amfiteáter som už nedokráčala. Návrat do deväťdesiatych rokov V piatok som začala svoj filmový program zhurta a poriadnou „náložou“. Chorvátsky dokumentárny film Vtedy za mlada (2020) je osobnou výpoveďou režiséra Ivana Ramljaka a jeho...
Zobraziť všetky články