Kateřina Falbrová vo filme Zbormajster.
Písmo: A- | A+

Reálnym prípadom zbormajstra Bambini di Praga, ktorého v roku 2004 obvinili a neskôr odsúdili za zneužívanie a ohrozovanie výchovy 49 zboristiek, sa inšpiroval film Zbormajster režiséra a scenáristu Ondřeja Provazníka. Po premiére na festivale v Karlových Varoch, kde ho uviedli v Hlavnej súťaži, prichádza Zbormajster od štvrtku 10. júla do slovenských kín.

Keď sa začala riešiť otázka ,MeTooʻ, spomenul som si na taký český predvoj, čo bola kauza Bambini di Praga, ktorá sa prevalila v roku 2004. Bolo to vtedy dosť kontroverzné a ešte v trochu inej dobe a zdalo sa mi, že je to príbeh, ktorý sa ponúka na spracovanie. Zároveň som mal taký zvláštny zážitok z doby, keď tá kauza vrcholila, ktorý vo mne strašne dlho zostal. Bola v ňom obsiahnutá rozporuplnosť, s ktorou sa bývalé zboristky na svojho zbormajstra pozerali. Chcel som ten pocit nejako spracovať, a tak som v kontexte zosilnenej spoločenskej debaty o tejto téme začal uvažovať o filme,“ povedal režisér Ondřej Provazník.

Príbeh je podľa Provazníka fiktívny. Postavy, vrátane samotného zbormajstra, sú vymyslené. Majú iba veľkú inšpiráciu v niektorých figúrach. Okrem Bambini di Praga sa režisér a scenárista inšpiroval aj ďalšími podobnými prípadmi.

Provazník na seba upozornil už v roku 2019, keď spolu s Martinom Dušekom nakrútili film Staříci. Zbormajster, ktorého dej zasadil na začiatok 90. rokov, je jeho samostatným režijným hraným debutom.

Outsiderka, ktorá chce vyniknúť

Nakrúcalo sa v Brne, Prahe, Mladej Boleslavi, Jizerských horách, Orlických horách, v Krkonošiach, Hořoviciach, ale tiež v New Yorku. „Nakrúcanie dobového filmu z 90. rokov v súčasnom americkom veľkomeste bola skutočná výzva, kreatívna aj produkčná. Ale dnes už môžeme povedať. že sme jej čelili so cťou. Výhodou New Yorku je, že tam nájdete množstvo ikonických miest, ktoré sa za posledných 30 rokov nijako zvlášť nezmenili,“ vysvetlil Provazník.

Hrdinkou príbehu je trinásťročná Karolína. Samotárska tichá outsiderka. Chce sa priblížiť svojej staršej sestre, ktorá už spieva so zborom na koncertoch. Keď Karolínu vyberú na sústredenie zboru, chce sa zapáčiť zbormajstrovi. „Chce byť krajšia, lepšie sa oblieka a začne sa z nej stávať taký motýľ,“ povedala predstaviteľka Karolíny Kateřina Falbrová. Je to jej prvá filmová úloha. Viaceré ohlasy po projekciách v Karlových Varoch ju už označujú za vychádzajúcu hviezdu českého filmu.

Dirigovanie trénoval 5 mesiacov

Príbeh vidíme cez oči trinásťročného dievčaťa, cez jej poznanie. Chcel som sa dostať do kože niekoho, koho poháňa nejaká príťažlivá situácia, nejaký cieľ, sen, kto chce niečo dokázať a zároveň nemôže tušiť dôsledky toho, čo také usilovanie sa prinesie,“ vysvetlil režisér svoj zámer.

Juraj Loj vo filme Zbormajster. Foto: Punkchart films
Juraj Loj vo filme Zbormajster. Foto: CinemArt SK

Do úlohy zbormajstra obsadil Provazník slovenského herca Juraja Loja. „S Ondřejom sme si na začiatku povedali, že sa to musím naozaj naučiť, že to moje dirigovanie nemôže byť hrané. Samozrejme, do istej miery to bude vždy hrané, ale mal som do začiatku natáčania päť mesiacov na to, aby som sa naučil dirigovať na Slovensku u Tóna Popoviča a potom si ma vzal pod svoje krídla Petr Louženský, za ktorým som cestoval do Prahy. Tam už sme pracovali na konkrétnych skladbách,“ povedal Juraj Loj. Spolu s ním vo filme účinkuje aj slovenská herečka Zuzana Šulajová. Stvárnila matku Karolíny a jej staršej sestry Lucie.

Zbormajster vznikol v česko-slovenskej koprodukcii. Slovcenským koproducentom je spoločnosť Punkchart films a Ivan Ostrochovský.

Zbormajster (Sbormistr), r. Ondřej Provazník, Česko/Slovensko, 2025

Celkový rozpočet filmu: 1 804 052* eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 303 750* eur)

*údaje z registračného systému Audiovizuálneho fondu a centrálneho registra zmlúv

Autor:

Kateřina Falbrová vo filme Zbormajster. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Alžbeta Domastová Foto: archív SFÚ

Alžbeta Domastová

Slovenskú kinematografiu tvoria nielen všeobecne známe mená režisérov a hercov, ale i práca ľudí, ktorí zostávajú mimo svetiel reflektorov. Jednou z takýchto osobností bola aj Alžbeta Domastová, filmová profesionálka, ktorá výrazne prispela k vzniku viacerých významných diel československej kinematografie. Narodila sa v Nitre 19. apríla pred 90 rokmi. Alžbeta Domastová prešla na Kolibe rôznymi profesiami. Začínala ako skriptka a asistentka réžie (Čert nespí; Čo nezažil Kolumbus; Muž, ktorý sa nevrátil; Ivan). A pokračovala ako pomocná režisérka (Zvony pre bosých; Sedem svedkov; Veľká noc a veľký deň). Hoci sa jej meno neobjavovalo na plagátoch medzi poprednými tvorcami, jej práca bola neoddeliteľnou súčasťou filmového procesu. Vypracovala sa a zaradila k odborníkom zabezpečujúcim kontinuitu, organizáciu a kvalitu výslednej filmovej produkcie. Počas svojej vyše tridsaťročnej kolibskej kariéry sa Domastová podieľala na viac než dvoch desiatkach kinematografických projektov. Medzi najvýznamnejšie patria dráma z prostredia nacistického koncentračného tábora Boxer a smrť (r. Peter Solan, 1962), poetická persifláž Panna zázračnica (r. Štefan Uher, 1966), poviedkový experiment Dialóg 20 40 60 (r. Peter Solan, Zbyněk Brynych, Jerzy Skolimowski, 1968) či baladická feéria Javor a Juliana (r. Štefan Uher, 1972). So Štefanom Uhrom ďalej spolupracovala aj na snímkach Organ (1964), Keby som mal pušku (1971), Dolina (1973), Veľká noc a veľký deň (1974)...
recenzia Tanec s medveďom Záber z filmu Tanec s medveďom. Foto: Bontonfilm

recenzia Tanec s medveďom

„Dnes je to presne rok, odkedy som sa o tebe prvýkrát dozvedela. Dala som ti meno Bea. Nositeľka šťastia,“ spomína Linda, protagonistka filmu Tanec s medveďom. Snímka otvára témy duševného zdravia žien a prijatia zodpovednosti za rozhodnutie, ktoré ovplyvní nejeden život. Linda a jej manžel Marek štartujú novú životnú etapu. Na začiatku tehotenstva sa však Linda dozvie, že ich dieťa môže mať vývojovú poruchu. Ako je to možné? Náhoda. Videá a obrázky, ktoré mali zakaždým nálepku „iní ľudia“, sú odrazu prítomné v každom okamihu. Tlak okolia núti Lindu premýšľať nad blízkou budúcnosťou. Dieťa so špeciálnymi potrebami bude potrebovať špeciálnu opateru, a tak hrozí, že Lindina sľubná kariéra sólovej huslistky skončí. Mladí manželia sa začnú ponárať do potenciálneho  komplikovaného života s dcérkou s Downovým syndrómom. Oboch pohltí jediná emócia – strach. Postupne je dôležitá aj otázka, či je Lindin vzťah s Marekom dostatočne pevný a pružný na to, aby zvládol túto ťažkú životnú skúšku. Duševné zdravie verzus stereotypy spoločnosti Tanec s medveďom je česko-slovenská vzťahová dráma o zodpovednosti za iný život. Česká režisérka Jitka Rudolfová natočila tento film podľa scenára Lucie Bokšteflovej. V hlavnej úlohe sa predstavila Pavla Gajdošíková a jej filmovým manželom sa stal Kryštof Hádek. Na plátne sa mihla aj slovenská herečka Zuzana Kronerová a ďalší, a o atmosférickú hudbu sa postarali Jonatan Pastirčák a Martin...
recenzia Nevďačné bytosti Dexter Franc a Barry Ward vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK

recenzia Nevďačné bytosti

Nový film slovinského režiséra Olma Omerzu Nevďačné bytosti prenáša diváka do dôverne známeho kempu na pobreží Jadranu, aby mu ukázal, ako osamelé môžu byť naše najbližšie vzťahy. Čerstvo rozvedený otec (Barry Ward) berie deti na spoločnú dovolenku pri mori, aby utužil natrhnuté puto a nestratil svoje krehké postavenie hlavy rodiny. Potom čo sa sedemnásťročná Klára (Dexter Franc) zamiluje do miestneho mladíka Denisa (Timon Šturbej), sa dej vyostruje a prostredníctvom rozprávania s kompaktnou atmosférou divákovi predostiera medzigeneračný príbeh o láske a o tom, čo všetko je človek schopný spraviť, aby ju ochránil. Čo keď je láska práve o tom, aby sme druhým dovolili bezpečne zlyhať? V poradí piaty celovečerný film Olma Omerzu nadväzuje na režisérovu predošlú tvorbu, ktorú sofistikovane posúva do novej, artovej podoby. Snímka uvedená na medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne potvrdzuje režisérovo silné postavenie na nezávislej filmovej scéne. Omerzu rezignuje na divácke očakávania a svojským štýlom predkladá tému rodičovstva, záväzku a slobody, ktorú rodinné vzťahy často obmedzujú. Komunikácia je základ Príbeh dvojjazyčnej rodiny aktuálnym a mnohovrstevnatým spôsobom spracúva myšlienku neschopnosti komunikovať a odcudzenia, ktoré vo vzťahoch vytvára. Otec nevie po česky, mama je zo Slovenska a deti spolu napriek spoločnému jazyku sotva prehovoria. Mladší brat Theo je v zásade bezproblémový, ale vďaka tomu, žiaľ, aj neviditeľný, zatiaľ čo staršia Klára trpí poruchou...
Zobraziť všetky články