Záber z filmu Nočný pokoj / Zdroj: CinemArt SK

Zhubná špirála vlastnej paranoje

Písmo: A- | A+

Zahryzne sa do človeka a postupne nahlodáva jeho vnútorný pokoj. Berie si kúsok po kúsku a búra osobnosť. Aj keď zdanlivo človek žije obyčajný naplnený život, pod povrchom to v ňom vrie. Nový česko-slovenský film Nočný pokoj režiséra Michala Hogenauera ukazuje postupný rozklad osobnosti pod náporom strachu a neustáleho napätia.

M. je dobre situovaný muž stredného veku, ktorý počas pracovnej cesty na letisku spozoruje podozrivo vyzerajúceho mladíka tmavej pleti. Zdanlivo bezvýznamná výmena pohľadov a niekoľkých slov však roztočí špirálu nečakaných udalostí. Hrdinu sa postupne začnú zmocňovať strach a paranoja. Vylomené dvere jeho domova sú ďalším jasným dôkazom hroziaceho nebezpečenstva. M. sa snaží vo víre veľkomesta odhaliť svojho prenasledovateľa a zároveň sa pripraviť na možný útok. Jeho plány na obranu ho však vedú do čoraz temnejších situácií.

„Nočný pokoj sa snaží zachytiť a vypestovať neurčitý pocit nebezpečenstva. Strach a patologické obavy z neidentifikovaných, neznámych či dokonca iluzórnych hrozieb prenikajúcich do západnej kultúry a spoločnosti, ktorá sa v skutočnosti obáva straty svojho privilegovaného životného štýlu. Naším cieľom je vykresliť portrét osamelého muža, ktorý podľahne hrôzam, ktoré si sám vykonštruoval. Obraz muža, ktorý sa z obav o budúcnosť spoločnosti sám odcudzí ľudskému spoločenstvu,“ uviedol režisér filmu Michal Hogenauer.

Podľa slovenskej koproducentky Kataríny Krnáčovej hovorí film o tom najhoršom strachu, ktorý môže byť, a to strachu z neznámeho. „Považujem ho za najhorší preto, že takýto strach nepozná limity, nemá žiadne hranice, lebo nemá konkrétnu tvár. Je aplikovateľný na čokoľvek a taktiež môže vzniknúť z čohokoľvek. Má však obrovskú silu, a ako aj náš film ukazuje, dokáže človeka dostať do zhubnej špirály vlastnej paranoje, odkiaľ niekedy už niet návratu,“ hovorí pre Film.sk.

Situácia, v ktorej sa M. ocitá na začiatku filmu, sa v skutočnosti prihodila scenáristovi Václavovi Kadrnkovi, ktorý ju v scenári rozvíja do sugestívnej paranoje. V hlavnej postave, ktorú stvárňuje Pavel Gajdoš, sa po tomto náhodnom incidente stupňuje nedôvera k okoliu. Začína sa to posadnutosťou bezpečnosťou, pokračuje plánom odísť z mesta a končí nákupom veľmi špecifického tovaru. Nič nie je jednoznačné, nepriateľ nemá tvár a pomaly ju stráca aj M.

Ten scenár sme vždy vnímali ako ponornú sondu do duše človeka súčasnosti. Takže skôr než o triler ide o psychologický portrét,“ vysvetlil pre Český rozhlas Václav Kadrnka. „Ale zároveň sme sa s tými žánrami aspoň trochu hrali. Dôležité však je, ako film pôsobí na divákov ako celok,“doplnil ho Hogenauer.Priestor tak dostáva samotný divák a jeho vlastné pocity.

Atmosféru filmu pomáhajú vykresľovať aj lokácie – filmári sa vybrali nakrúcať do menej príjemných oblastí Prahy. „Chceli sme mesto ukázať z jeho temnejšej, špinavšej stránky,“uviedol režisér. Ďalším prvkom v prospech atmosféry je ambientná, elektronická hudba Jakuba Kudláča. „Nočný pokoj je minimalistický slow-burn triler s detektívnymi prvkami a psychologickým pozadím. Oceňujem filmy, ktoré nie sú jasne zakotvené v žánri, ale prestupujú hranice a majú vyššie ambície. Aj ako diváčka vyhľadávam spôsob rozprávania, ktorý ma dokáže prekvapiť, a témy, ktoré priamo ukazujú na neduhy súčasnej spoločnosti a pritom diváka nepoučujú, ale bavia. Verím, že práve toto bude na našom novom koprodukčnom filme to vzácne a atraktívne pre divákov v kinách,“ dodáva Krnáčová.

Okrem Pavla Gajdoša v hlavnej úlohe sa vo vedľajších rolách predstavia Judit Pecháček a Michal Isteník. Nočný pokoj mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Pching-jao v Číne.

Nočný pokoj (Noční klid, r. Michal Hogenauer, Česko/Slovensko, 2023)
Celkový rozpočet filmu: cca 540 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 90 000 eur)
Distribučná premiéra: 5. 12. 2024

Autor:

Záber z filmu Nočný pokoj / Zdroj: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fotografia z filmu Parthenope

CED Slovensko informuje: Minifestival európskeho filmu 2025

V dňoch 12. – 14. mája sa v sieti kín CINEMAX uskutoční ďalší ročník Minifestivalu európskeho filmu 5x5. Päť oceňovaných európskych filmov, podporených z programu Kreatívna Európa – MEDIA a uvedených na festivaloch ako Cannes či Karlove Vary, premietneme v piatich slovenských mestách: v Bratislave, Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici a v Žiline. Hlavným organizátorom prehliadky je Creative Europe Desk Slovensko, spoluorganizátormi Európsky parlament – Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku a CINEMAX. Vstup na všetky predstavenia je zadarmo Minifestival európskeho filmu 5x5 – filmy:    Emilia Pérez (r. Jacques Audiard, Francúzsko/Belgicko, 2024, 130 min.)Rita je právnička, ktorá vie, ako ohýbať zákon v prospech tých najmocnejších – aj keď ju to stojí vlastné svedomie. No práve v okamihu, keď už sama nevie, na akej strane stojí, prichádza ponuka, aká sa neodmieta. Nebezpečný narkobarón Manitas ju poverí misiou, akú nečakala: pomôcť mu definitívne zmiznúť z podsvetia a zároveň sa konečne stať sebou samým. Ženou. Prečítajte si recenziu na film Emilia Pérez. Vlny (r. Jiří Mádl, Česko/Slovensko, 2024, 130 min,)Kompromitujúca nahrávka, ktorá môže zmeniť dejiny. Mladý redaktor Tomáš prichádza do legendárnej redakcie Československého rozhlasu, kde sa slovo ešte stále vysiela slobodne – aj za cenu veľkého rizika. V čase, keď štátna moc sleduje každý krok novinárov a tlak tajných služieb silnie, stojí Tomáš...
Ivan Puťora. Foto: Miro Nôta

Ivan Puťora

V čase svojho vzniku rozčeril dokumentárny film Jánošík ’21 (r. Ivan Rumanovský, 1971) hladinu vôd prinajmenšom slovenskej kinematografie. Normalizácia sa už presadzovala plnou parou a unikátny televízny dokument rozprával príbeh o nájdení a záchrane prvého kompletného slovenského celovečerného – ešte nemého – filmu Jánošík (r. Jaroslav Siakeľ, 1921), ktorý bratia Siakeľovci nakrútili za americké (!) peniaze. Pod dokument sa ako kameraman podpísal Ivan Puťora. Bývalý kolibský kameraman a autor niekoľkých vynálezov oslávil 22. apríla okrúhle jubileum – deväťdesiate narodeniny. V toku času sa v našich zemepisných šírkach na meno Ivan Puťora pozabudlo. Nezabudla však Asociácia slovenských kameramanov, ktorá mu udelila za celoživotné dielo a cenný prínos do technologického rozvoja kameramanskej profesie cenu Kamera 2017. Na jeho tvorivosť nezabudla ani výtvarná scéna, na prelome rokov 2022/2023 mal výstavu veľkoplošných akrylov v piešťanskej Galérii Domu umenia. „Detstvo som prežil na východnom Slovensku, ale chcel som sa dostať k filmu,“ spomínal v rozhovore pre Film.sk. Koníčky rodáka z Užhorodu – vtedy súčasti Československa –, ktorý vyrastal v Trebišove, boli z trochu iného súdka: odmalička rád maľoval a fotografoval. Mimochodom, už ako chlapec prispieval ilustráciami do miestnych trebišovských novín. Mal osemnásť, keď ho prijali ako adepta strihu do Štúdia populárno-vedeckého a náučného filmu v Bratislave, o rok neskôr už pracoval v Štúdiu umeleckých filmov ako asistent kamery a ostrič. „Jedného dňa ma pridelili k výrobe...
Viliam Ptáček za kamerou pri nakrúcaní filmu Chlapi z Gaderskej doliny (1963), za ním režisér Ladislav Kudelka. Foto: archív SFÚ/Pavol Havran

Viliam Ptáček

Kameraman Viliam Ptáček sa narodil pred 100 rokmi, 20. apríla 1925, v Pezinku. Ako kameraman začínal v Spravodajskom filme v polovici minulého storočia, pracoval na rôznorodých dokumentačných šotoch, spracúval témy pre Poľnohospodársky mesačník či kinožurnál Týždeň vo filme. „S Vilkom (tak sme ho všetci familiárne nazývali) sme nastúpili do Spravodajského filmu v približne rovnakom čase, na začiatku päťdesiatych rokov. V našich začiatkoch sme sa veľmi pracovne nestýkali. Vtedy totiž platila (dobrá) prax, že začínajúci kameraman nakrúcal so skúseným režisérom a režisér začiatočník s ostrieľaným kameramanom,“ spomína pre Film.sk režisér a Ptáčkov spolupracovník Milan Černák. Ptáček spolupracoval napríklad s režisérmi ako Ján Lacko (Krompachy, Pionieri, oba 1951) či Martin Hollý (Odmäk, 1964). Aj v týchto počinoch sa sústredil na dokumentáciu krásnej domácej prírody. S Ladislavom Kudelkom nakrútil snímky Hostia najmilší... (1955), Spomienka na Rysy (1961), Dnešok slovenského filmu (1962), Chlapi z Gaderskej doliny (1963), Kam nechodil inšpektor (1964), či Vody podzemia (1966), s Otakarom Krivánkom filmy Tma a ticho (1960) alebo Do nových škôl (1961), so Štefanom Uhrom Stredoeurópsky pohár 1955 (1955) a s Ctiborom Kováčom spolupracoval na dlhometrážnom filme Nikdy viac (1958). S Milanom Černákom nakrútil Ptáček krátkometrážne snímky ako Majstri zimných športov (1955), Pohár národov (1960), Cyklistický maratón (1964) či Ostrov pod vodou (1965). Zaznamenával aj významné športové podujatia ako cyklistické maratóny...
Zobraziť všetky články