Záber z filmu Zlatovsláska

Zlatovlásku prispôsobili vkusu súčasného diváka

Písmo: A- | A+

Rozprávka o Zlatovláske dostala novú, modernú filmovú tvár. Vznikla v česko-slovenskej koprodukcii a do českých kín pritiahla od premiéry koncom januára takmer 115-tisíc divákov. 6. marca vstupuje aj do slovenských kín.

Kde bolo, tam bolo, žil raz páža Jurko. Porušil príkaz kráľa a ochutnal čarovného hada, aby rovnako ako on začal rozumieť reči zvierat. Najprísnejšiemu trestu za porušenie kráľovského príkazu sa môže vyhnúť. Musí sa však vydať do sveta a z tajomnej ostrovnej ríše v mori priviesť princeznú Zlatovlásku. A tak Jurko, spolu s kamarátom Štefanom a oddaným psíkom Šťastkom, vyrazí na dobrodružnú cestu. Počas nej sa ukáže, že Štefan nie je tým najspoľahlivejším kamarátom. Našťastie, sú tu však ešte Jurkovi spojenci z ríše zvierat.

Pre široké publikum

„Verím tomu, že po dlhej dobe pôjde o filmovú udalosť pre naozaj široké publikum. Deti bude baviť pes Šťastko, dobrodružnejšie povahy ocenia súboje s mečmi a preteky na koňoch a citlivejšie duše podľahnú romantickému príbehu lásky Jurka a samotnej Zlatovlásky,“ myslí si režisér Jan Těšitel.

Staršie generácie divákov si zrejme pamätajú televíznu Zlatovlásku, ktorú v roku 1973 režírovala Vlasta Janečková. Do hlavných úloh obsadila Petra Štěpánka a Jorgu Kotrbovú. Štěpánek, ktorý vtedy stvárnil Jurka, si v novej verzii pre kiná zahral Zlatovláskinho otca. „Táto nová verzia je veľkorysá v mnohých ohľadoch. My sme boli oveľa skromnejší, čo sa týka scénografie, kostýmov, masiek, lokácií…,“ myslí si Štěpánek. Film sa nakrúcal na mnohých miestach v Česku, na Slovensku aj v Taliansku.

Do postavy Jurka tvorcovia tentoraz obsadili Tomáša Webera. Zlatovlásku hrá Jasmína Houf a v ďalších úlohách sa predstavia Marek Lambora, Ján Jackuliak či Marián Mitaš. V slovenskom znení budú diváci okrem Jackuliaka a Mitaša počuť Daniela Žulčáka, Dáriusa Kočiho, Juraja Kemku, Adelu Mojžišovú, Mateja Landla, Zuzanu Šebovú či Henricha Pláteka.

Pôvodne mal Zlatovlásku točiť Vorlíček

Pôvodne, keď sa pred rokmi začalo uvažovať o novej filmovej verzii Zlatovlásky, počítalo sa, že by ju mohol nakrútiť Václav Vorlíček. „Keď zomrel Václav Vorlíček, riešili sme dve kľúčové otázky: kto bude režisér projektu a akú producentsko-dramaturgickú koncepciu zvolíme. Pri oslovovaní potenciálnych partnerov sme museli vziať do úvahy aj fakt, že v distribúcii, najmä v zahraničí, sa už pojem rozprávka vyskytuje zriedkavo. Často ide o ,family contentʻ alebo ,animationʻ. To však neznamená, že rozprávka zmizla z našej fantázie či kultúry. Považujeme ju za neoddeliteľnú súčasť nášho aj európskeho kultúrneho bohatstva,“ vysvetľuje v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond slovenský producent filmu Marian Urban.

Potom ako projekt opäť ožil, tvorcovia oslovili scenáristku Luciu Konášovú (Anjel pána). Pripravovaný scenár zrevidovala a postarala sa o jeho novú verziu. „Kinematografia je veľmi živá, mení sa a my sme chceli scenár prispôsobiť vkusu súčasného diváka,“ povedal český producent filmu Viktor Krištof zo spoločnosti Three Brothers.

Rozprávka pre veľké plátno

„Keď klasickú rozprávku o Zlatovláske adaptovala do podoby filmového scenára Lucie Konášová, rozhodla sa príbeh kreatívne obohatiť o niekoľko nových postáv a motívov. Hrdina Jurko tak na svoju cestu za zlatovlasou princeznou získal nielen kamaráta Štefana, ale aj zvieracieho spolupútnika, psa Šťastka. Dynamika tejto trojice potom prechádza celým príbehom a to rozprávke, samozrejme, dáva novú energiu,“ povedal v presskite režisér Jan Těšitel. Podľa jeho slov bolo ambíciou tvorcov nakrútiť rozprávku pre veľké plátno, v ktorej sa bude na čo pozerať.

Těšitel má za sebou viacero projektov. Jeho celovečerným debutom je dráma David (2015) o dvadsaťročnom mladíkovi s mentálnym znevýhodnením. Nakrútil aj niekoľko televíznych bedekrov, podieľal sa na epizóde zo seriálu Čapkovy kapsy (2011) a spolu s Karlom Smyczekom režíroval aj televízny cyklus Agent v kapse (2017). „S tvorbou pre deti mám skúsenosti z televízneho seriálu Agent v kapse. Na množstve epizód sme si mohli vyskúšať prácu s filmovými trikmi, humorom, ktorému deti rozumejú, a prácu s detskými predstaviteľmi. Zlatovlásku beriem v tomto ohľade ako prirodzené rozšírenie poľa záberu. Ako posun v škále, vo veľkosti aj v ambíciách,“ napísal Těšitel v explikácii pre Audiovizuálny fond.

Zlatovláska (r. Jan Těšitel, Česko/Slovensko, 2025)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 2 332 060 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 100 000 eur + 193 429 eur v rámci programu 5 – Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 6. marca 2025

Autor:

Foto: Magic Box

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články