Záber z filmu Zlatovsláska

Zlatovlásku prispôsobili vkusu súčasného diváka

Písmo: A- | A+

Rozprávka o Zlatovláske dostala novú, modernú filmovú tvár. Vznikla v česko-slovenskej koprodukcii a do českých kín pritiahla od premiéry koncom januára takmer 115-tisíc divákov. 6. marca vstupuje aj do slovenských kín.

Kde bolo, tam bolo, žil raz páža Jurko. Porušil príkaz kráľa a ochutnal čarovného hada, aby rovnako ako on začal rozumieť reči zvierat. Najprísnejšiemu trestu za porušenie kráľovského príkazu sa môže vyhnúť. Musí sa však vydať do sveta a z tajomnej ostrovnej ríše v mori priviesť princeznú Zlatovlásku. A tak Jurko, spolu s kamarátom Štefanom a oddaným psíkom Šťastkom, vyrazí na dobrodružnú cestu. Počas nej sa ukáže, že Štefan nie je tým najspoľahlivejším kamarátom. Našťastie, sú tu však ešte Jurkovi spojenci z ríše zvierat.

Pre široké publikum

Verím tomu, že po dlhej dobe pôjde o filmovú udalosť pre naozaj široké publikum. Deti bude baviť pes Šťastko, dobrodružnejšie povahy ocenia súboje s mečmi a preteky na koňoch a citlivejšie duše podľahnú romantickému príbehu lásky Jurka a samotnej Zlatovlásky,“ myslí si režisér Jan Těšitel.

Staršie generácie divákov si zrejme pamätajú televíznu Zlatovlásku, ktorú v roku 1973 režírovala Vlasta Janečková. Do hlavných úloh obsadila Petra Štěpánka a Jorgu Kotrbovú. Štěpánek, ktorý vtedy stvárnil Jurka, si v novej verzii pre kiná zahral Zlatovláskinho otca. „Táto nová verzia je veľkorysá v mnohých ohľadoch. My sme boli oveľa skromnejší, čo sa týka scénografie, kostýmov, masiek, lokácií…,“ myslí si Štěpánek. Film sa nakrúcal na mnohých miestach v Česku, na Slovensku aj v Taliansku.

Do postavy Jurka tvorcovia tentoraz obsadili Tomáša Webera. Zlatovlásku hrá Jasmína Houf a v ďalších úlohách sa predstavia Marek Lambora, Ján Jackuliak či Marián Mitaš. V slovenskom znení budú diváci okrem Jackuliaka a Mitaša počuť Daniela Žulčáka, Dáriusa Kočiho, Juraja Kemku, Adelu Mojžišovú, Mateja Landla, Zuzanu Šebovú či Henricha Pláteka.

Pôvodne mal Zlatovlásku točiť Vorlíček

Pôvodne, keď sa pred rokmi začalo uvažovať o novej filmovej verzii Zlatovlásky, počítalo sa, že by ju mohol nakrútiť Václav Vorlíček. „Keď zomrel Václav Vorlíček, riešili sme dve kľúčové otázky: kto bude režisér projektu a akú producentsko-dramaturgickú koncepciu zvolíme. Pri oslovovaní potenciálnych partnerov sme museli vziať do úvahy aj fakt, že v distribúcii, najmä v zahraničí, sa už pojem rozprávka vyskytuje zriedkavo. Často ide o ,family contentʻ alebo ,animationʻ. To však neznamená, že rozprávka zmizla z našej fantázie či kultúry. Považujeme ju za neoddeliteľnú súčasť nášho aj európskeho kultúrneho bohatstva,“ vysvetľuje v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond slovenský producent filmu Marian Urban.

Potom ako projekt opäť ožil, tvorcovia oslovili scenáristku Luciu Konášovú (Anjel pána). Pripravovaný scenár zrevidovala a postarala sa o jeho novú verziu. „Kinematografia je veľmi živá, mení sa a my sme chceli scenár prispôsobiť vkusu súčasného diváka,“ povedal český producent filmu Viktor Krištof zo spoločnosti Three Brothers.

Rozprávka pre veľké plátno

Keď klasickú rozprávku o Zlatovláske adaptovala do podoby filmového scenára Lucie Konášová, rozhodla sa príbeh kreatívne obohatiť o niekoľko nových postáv a motívov. Hrdina Jurko tak na svoju cestu za zlatovlasou princeznou získal nielen kamaráta Štefana, ale aj zvieracieho spolupútnika, psa Šťastka. Dynamika tejto trojice potom prechádza celým príbehom a to rozprávke, samozrejme, dáva novú energiu,“ povedal v presskite režisér Jan Těšitel. Podľa jeho slov bolo ambíciou tvorcov nakrútiť rozprávku pre veľké plátno, v ktorej sa bude na čo pozerať.

Těšitel má za sebou viacero projektov. Jeho celovečerným debutom je dráma David (2015) o dvadsaťročnom mladíkovi s mentálnym znevýhodnením. Nakrútil aj niekoľko televíznych bedekrov, podieľal sa na epizóde zo seriálu Čapkovy kapsy (2011) a spolu s Karlom Smyczekom režíroval aj televízny cyklus Agent v kapse (2017). „S tvorbou pre deti mám skúsenosti z televízneho seriálu Agent v kapse. Na množstve epizód sme si mohli vyskúšať prácu s filmovými trikmi, humorom, ktorému deti rozumejú, a prácu s detskými predstaviteľmi. Zlatovlásku beriem v tomto ohľade ako prirodzené rozšírenie poľa záberu. Ako posun v škále, vo veľkosti aj v ambíciách,“ napísal Těšitel v explikácii pre Audiovizuálny fond.

Zlatovláska (r. Jan Těšitel, Česko/Slovensko, 2025)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 2 332 060 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 100 000 eur + 193 429 eur v rámci programu 5 – Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 6. marca 2025

Autor:

Foto: Magic Box

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

amatérsky film Ilustračné foto. Foto: Cineama/Vanda Mesiariková

téma Z lásky k pohyblivým obrázkom – slovenský amatérsky film

Slovo amatér má v bežnom jazyku viac či menej pejoratívny význam. Označuje „diletanta“ alebo „neprofesionála“, postaveného do protikladu k odborníkovi či profesionálovi. Ale pri definícii pojmu amatérsky film, o ktorom bude aj tento text, je dobré sa pozrieť na pôvodný význam tohto slova. Vychádza z latinského amator („milovník“, „ten, kto miluje“), odvodeného od slovesa amare – milovať. Do francúzštiny prešlo ako amateur, odkiaľ sa rozšírilo do väčšiny európskych jazykov vrátane slovenčiny. Z tohto pohľadu je amatér  človek, ktorý niečo robí z lásky. Napríklad film. Krásne o tom píše avantgardná filmárka a filmová teoretička Maya Deren. Nejde o „rodinné“ videá Hoci viem, že neexistuje jediná vždy platná definícia amatérskeho filmu, ktorá by uspokojivo zastrešila všetky súvislosti jeho existencie v dejinách a sociokultúrnych súvislostiach, pre potreby tohto textu budem amatérsky film chápať ako jeden zo spôsobov umeleckej komunikácie, ktorý sa vymedzuje nielen voči profesionálnemu filmu, ale aj voči rodinným videám a iným dokumentačným záznamom. Od profesionálneho filmu ho odlišuje predovšetkým absencia ekonomického tlaku. Amatér netvorí preto, aby uživil seba či štáb, ani preto, aby uspokojil diváka, distribútora či producenta. Spoločné majú remeslo, filmový jazyk a často aj ambície... Od rodinného videa ho zas odlišuje zámer komunikovať prostredníctvom obrazu. Teda vedomá tvorivá, estetická či výrazová ambícia presahujúca čisto dokumentačnú funkciu. Hoci môžu...
Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články