Záber z filmu Zlatovsláska

Zlatovlásku prispôsobili vkusu súčasného diváka

Písmo: A- | A+

Rozprávka o Zlatovláske dostala novú, modernú filmovú tvár. Vznikla v česko-slovenskej koprodukcii a do českých kín pritiahla od premiéry koncom januára takmer 115-tisíc divákov. 6. marca vstupuje aj do slovenských kín.

Kde bolo, tam bolo, žil raz páža Jurko. Porušil príkaz kráľa a ochutnal čarovného hada, aby rovnako ako on začal rozumieť reči zvierat. Najprísnejšiemu trestu za porušenie kráľovského príkazu sa môže vyhnúť. Musí sa však vydať do sveta a z tajomnej ostrovnej ríše v mori priviesť princeznú Zlatovlásku. A tak Jurko, spolu s kamarátom Štefanom a oddaným psíkom Šťastkom, vyrazí na dobrodružnú cestu. Počas nej sa ukáže, že Štefan nie je tým najspoľahlivejším kamarátom. Našťastie, sú tu však ešte Jurkovi spojenci z ríše zvierat.

Pre široké publikum

Verím tomu, že po dlhej dobe pôjde o filmovú udalosť pre naozaj široké publikum. Deti bude baviť pes Šťastko, dobrodružnejšie povahy ocenia súboje s mečmi a preteky na koňoch a citlivejšie duše podľahnú romantickému príbehu lásky Jurka a samotnej Zlatovlásky,“ myslí si režisér Jan Těšitel.

Staršie generácie divákov si zrejme pamätajú televíznu Zlatovlásku, ktorú v roku 1973 režírovala Vlasta Janečková. Do hlavných úloh obsadila Petra Štěpánka a Jorgu Kotrbovú. Štěpánek, ktorý vtedy stvárnil Jurka, si v novej verzii pre kiná zahral Zlatovláskinho otca. „Táto nová verzia je veľkorysá v mnohých ohľadoch. My sme boli oveľa skromnejší, čo sa týka scénografie, kostýmov, masiek, lokácií…,“ myslí si Štěpánek. Film sa nakrúcal na mnohých miestach v Česku, na Slovensku aj v Taliansku.

Do postavy Jurka tvorcovia tentoraz obsadili Tomáša Webera. Zlatovlásku hrá Jasmína Houf a v ďalších úlohách sa predstavia Marek Lambora, Ján Jackuliak či Marián Mitaš. V slovenskom znení budú diváci okrem Jackuliaka a Mitaša počuť Daniela Žulčáka, Dáriusa Kočiho, Juraja Kemku, Adelu Mojžišovú, Mateja Landla, Zuzanu Šebovú či Henricha Pláteka.

Pôvodne mal Zlatovlásku točiť Vorlíček

Pôvodne, keď sa pred rokmi začalo uvažovať o novej filmovej verzii Zlatovlásky, počítalo sa, že by ju mohol nakrútiť Václav Vorlíček. „Keď zomrel Václav Vorlíček, riešili sme dve kľúčové otázky: kto bude režisér projektu a akú producentsko-dramaturgickú koncepciu zvolíme. Pri oslovovaní potenciálnych partnerov sme museli vziať do úvahy aj fakt, že v distribúcii, najmä v zahraničí, sa už pojem rozprávka vyskytuje zriedkavo. Často ide o ,family contentʻ alebo ,animationʻ. To však neznamená, že rozprávka zmizla z našej fantázie či kultúry. Považujeme ju za neoddeliteľnú súčasť nášho aj európskeho kultúrneho bohatstva,“ vysvetľuje v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond slovenský producent filmu Marian Urban.

Potom ako projekt opäť ožil, tvorcovia oslovili scenáristku Luciu Konášovú (Anjel pána). Pripravovaný scenár zrevidovala a postarala sa o jeho novú verziu. „Kinematografia je veľmi živá, mení sa a my sme chceli scenár prispôsobiť vkusu súčasného diváka,“ povedal český producent filmu Viktor Krištof zo spoločnosti Three Brothers.

Rozprávka pre veľké plátno

Keď klasickú rozprávku o Zlatovláske adaptovala do podoby filmového scenára Lucie Konášová, rozhodla sa príbeh kreatívne obohatiť o niekoľko nových postáv a motívov. Hrdina Jurko tak na svoju cestu za zlatovlasou princeznou získal nielen kamaráta Štefana, ale aj zvieracieho spolupútnika, psa Šťastka. Dynamika tejto trojice potom prechádza celým príbehom a to rozprávke, samozrejme, dáva novú energiu,“ povedal v presskite režisér Jan Těšitel. Podľa jeho slov bolo ambíciou tvorcov nakrútiť rozprávku pre veľké plátno, v ktorej sa bude na čo pozerať.

Těšitel má za sebou viacero projektov. Jeho celovečerným debutom je dráma David (2015) o dvadsaťročnom mladíkovi s mentálnym znevýhodnením. Nakrútil aj niekoľko televíznych bedekrov, podieľal sa na epizóde zo seriálu Čapkovy kapsy (2011) a spolu s Karlom Smyczekom režíroval aj televízny cyklus Agent v kapse (2017). „S tvorbou pre deti mám skúsenosti z televízneho seriálu Agent v kapse. Na množstve epizód sme si mohli vyskúšať prácu s filmovými trikmi, humorom, ktorému deti rozumejú, a prácu s detskými predstaviteľmi. Zlatovlásku beriem v tomto ohľade ako prirodzené rozšírenie poľa záberu. Ako posun v škále, vo veľkosti aj v ambíciách,“ napísal Těšitel v explikácii pre Audiovizuálny fond.

Zlatovláska (r. Jan Těšitel, Česko/Slovensko, 2025)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 2 332 060 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 100 000 eur + 193 429 eur v rámci programu 5 – Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 6. marca 2025

Autor:

Foto: Magic Box

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

slovenský hraný film 2025 Zuzana Mauréry a Josef Trojan vo filme Nepela. Foto: CinemArt SK

téma Hodnotenie slovenského hraného filmu 2025

Ak by som si mala minuloročnú slovenskú filmovú produkciu predstaviť ako filmovú scénu, vybavil by sa mi obraz rodiny von Essenbeckovcov z Viscontiho Súmraku bohov. Viaceré generácie a názorové prúdy spojené nielen rodinným putom, ale najmä prosperujúcim rodinným podnikom, ponorené do vlastného sveta počas počúvania hudby. Tento kultúrny rituál je však vyprázdnený. Rodina sa javí byť na vrchole síl, ale nevyhnutne speje k úpadku v dôsledku vnútorných rozporov a kolaborácie s totalitnou mocou, ktorú chce ovládnuť, tá ju však už vnútorne pretvára. Podobne aj slovenská filmárska obec zbiera plody relatívne stabilizovaného audiovizuálneho prostredia posledných 15 rokov, pod vplyvom zmien kultúrnej politiky presadených v mene proklamovaného národného záujmu jej však hrozí štiepenie a oslabenie. Divácka úspešnosť aj viditeľnosť na festivaloch Táto pochmúrna paralela by možno nebola namieste, keby sme porovnávali len hraný film roku 2025 s rokom predchádzajúcim. Keď som vlani hodnotila hranú produkciu roku 2024, videlo sa mi, že prešľapuje v bezpečných vodách stredného prúdu a chýba jej formálna diverzita. Napriek prelomovým výsledkom návštevnosti domácich titulov som preto len ťažko mohla hovoriť o silnom roku. Pohľad na rok 2025 je o poznanie iný – v celku filmovej produkcie i v oblasti hranej tvorby. Počet majoritných alebo paritných titulov sa za posledných päť rokov stabilizoval okolo dvoch desiatok. Rok 2025 priniesol vyvážené zastúpenie filmových rodov: deväť hraných,...
Najlepšie roky majstra Ľuptáka Záber z filmu Najlepšie roky majstra Ľuptáka.

digitálne kino Chlap na svojom mieste

Filmársky talent Ľubomíra Štecka – pristúpiť k protagonistom s kamerou tak blízko, ako sa len dá a získať si ich dôveru – sa vo filme Najlepšie roky života majstra Ľuptáka snúbi s bezprostrednosťou a otvorenou náturou hlavného hrdinu, štyridsiatnika Jána Ľuptáka. Štecko tentoraz nemusel prácne režírovať súkromný život svojho protagonistu ako v prípade introvertného technológa jadrovej elektrárne (SASO, 1985), ani nahrávať osobnú výpoveď vyhorenej mladučkej zdravotnej sestry oddelene od obrazu (Sestrička, 1989) či trpezlivo čakať, kým sa odsúdený socialistický podnikateľ z Oravy vo svojej cele rozrozpráva o kontexte a ďalších zúčastnených svojho trestného činu (Stanislav Babinský – Život je nekompromisný bumerang, 1990). Stavebný majster Ľupták totiž rozpráva hneď, sám od seba a veľa, dokonca o prekot, celkom bez zábran, a práve v tom spočíva autentické čaro tohto Šteckovho profesijného portrétu. Škôlka za 9 mesiacov Ján Ľupták a jeho stavebná „družina“ majú na banskobystrickom sídlisku Radvaň postaviť veľkú škôlku pre 200 detí. Za deväť mesiacov. „Zmontovať“ podobné stavby z prefabrikovaných panelových dielov bežne trvalo rok a pol, no Ján Ľupták a jeho partia to dokážu zvládnuť za menej. Hyperaktívny majster, ktorému úprimne leží na srdci to, aby na jeseň deti mohli nastúpiť do škôlok a 200 matiek sa mohlo vrátiť do pracovného procesu, však neustále naráža na dysfunkčné dodávateľsko-odberateľské vzťahy socialistického stavebníctva. Raz nie sú typizované panely,...
Milan Ondrík FIPRESCI Otec recenzia Otec Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Milan Ondrík získal Cenu FIPRESCI v oscarovej konkurencii

Herec Milan Ondrík zvíťazil v silnej konkurencii oscarových kandidátov na 37. ročníku MFF v Palm Springs. Porota Medzinárodnej federácie filmových kritikov (FIPRESCI) tu posudzovala 44 oscarových kandidátov z kategórie zahraničných filmov. Ondríka ocenila Cenou FIPRESCI za mužský herecký výkon vo filme Otec Terezy Nvotovej. „Jeho výkon v úlohe oddaného otca upútal našu pozornosť hneď od prvého záberu. Obyčajný deň začne tým, že privedie svoju dcéru do škôlky. Keď však príde k zdrvujúcemu zisteniu, svojím výkonom dá život hmatateľnému pocitu smútku. Ondrík dojímavo zachytáva dôsledky súčasnej workoholickej kultúry a otázky vyhorenia a duševného zdravia, pričom citlivo upriamuje pozornosť na realitu syndrómu zabudnutého dieťaťa a mnohých rodín rozorvaných tragickou stratou, ktorú Otec presvedčivo sprostredkúva,“ napísala v zdôvodnení porota. Hereckú cenu FIPRESCI v ženskej kategórii získala trojica protagonistiek taiwanského filmu Ľaváčka (r. Shih-Ching Tsou) Janel Tsai, Nina Ye a Shi-yuan Ma. V snímke stvárnili matku a dcéry, ktoré odídu do Thaj-peja za novým životom. Cenu FIPRESCI pre najlepší film si z Palm Springs odniesol španielsky oscarový kandidát Sirat (r. Oliver Laxe), za scenár ocenili nórsku oscarovú nádej Citová hodnota režiséra Joachima Triera. Scenár napísal s dvorným spolupracovníkom Eskilom Vogtom. Snímka Otec bola slovenským národným kandidátom na Oscara, do užšej nominácie sa však nedostala. Festival v Palm Springs sa konal od 2. do 12. januára. Porotu FIPRESCI tvorili...
Zobraziť všetky články