Záber z rozprávky Zlatovláska. Foto: Magic Box

Zlatovlásku prispôsobili vkusu súčasného diváka

Písmo: A- | A+

Rozprávka o Zlatovláske dostala novú, modernú filmovú tvár. Vznikla v česko-slovenskej koprodukcii a do českých kín pritiahla od premiéry koncom januára takmer 115-tisíc divákov. 6. marca vstupuje aj do slovenských kín.

Kde bolo, tam bolo, žil raz páža Jurko. Porušil príkaz kráľa a ochutnal čarovného hada, aby rovnako ako on začal rozumieť reči zvierat. Najprísnejšiemu trestu za porušenie kráľovského príkazu sa môže vyhnúť. Musí sa však vydať do sveta a z tajomnej ostrovnej ríše v mori priviesť princeznú Zlatovlásku. A tak Jurko, spolu s kamarátom Štefanom a oddaným psíkom Šťastkom, vyrazí na dobrodružnú cestu. Počas nej sa ukáže, že Štefan nie je tým najspoľahlivejším kamarátom. Našťastie, sú tu však ešte Jurkovi spojenci z ríše zvierat.

Pre široké publikum

Verím tomu, že po dlhej dobe pôjde o filmovú udalosť pre naozaj široké publikum. Deti bude baviť pes Šťastko, dobrodružnejšie povahy ocenia súboje s mečmi a preteky na koňoch a citlivejšie duše podľahnú romantickému príbehu lásky Jurka a samotnej Zlatovlásky,“ myslí si režisér Jan Těšitel.

Staršie generácie divákov si zrejme pamätajú televíznu Zlatovlásku, ktorú v roku 1973 režírovala Vlasta Janečková. Do hlavných úloh obsadila Petra Štěpánka a Jorgu Kotrbovú. Štěpánek, ktorý vtedy stvárnil Jurka, si v novej verzii pre kiná zahral Zlatovláskinho otca. „Táto nová verzia je veľkorysá v mnohých ohľadoch. My sme boli oveľa skromnejší, čo sa týka scénografie, kostýmov, masiek, lokácií…,“ myslí si Štěpánek. Film sa nakrúcal na mnohých miestach v Česku, na Slovensku aj v Taliansku.

Do postavy Jurka tvorcovia tentoraz obsadili Tomáša Webera. Zlatovlásku hrá Jasmína Houf a v ďalších úlohách sa predstavia Marek Lambora, Ján Jackuliak či Marián Mitaš. V slovenskom znení budú diváci okrem Jackuliaka a Mitaša počuť Daniela Žulčáka, Dáriusa Kočiho, Juraja Kemku, Adelu Mojžišovú, Mateja Landla, Zuzanu Šebovú či Henricha Pláteka.

Pôvodne mal Zlatovlásku točiť Vorlíček

Pôvodne, keď sa pred rokmi začalo uvažovať o novej filmovej verzii Zlatovlásky, počítalo sa, že by ju mohol nakrútiť Václav Vorlíček. „Keď zomrel Václav Vorlíček, riešili sme dve kľúčové otázky: kto bude režisér projektu a akú producentsko-dramaturgickú koncepciu zvolíme. Pri oslovovaní potenciálnych partnerov sme museli vziať do úvahy aj fakt, že v distribúcii, najmä v zahraničí, sa už pojem rozprávka vyskytuje zriedkavo. Často ide o ,family contentʻ alebo ,animationʻ. To však neznamená, že rozprávka zmizla z našej fantázie či kultúry. Považujeme ju za neoddeliteľnú súčasť nášho aj európskeho kultúrneho bohatstva,“ vysvetľuje v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond slovenský producent filmu Marian Urban.

Potom ako projekt opäť ožil, tvorcovia oslovili scenáristku Luciu Konášovú (Anjel pána). Pripravovaný scenár zrevidovala a postarala sa o jeho novú verziu. „Kinematografia je veľmi živá, mení sa a my sme chceli scenár prispôsobiť vkusu súčasného diváka,“ povedal český producent filmu Viktor Krištof zo spoločnosti Three Brothers.

Rozprávka pre veľké plátno

Keď klasickú rozprávku o Zlatovláske adaptovala do podoby filmového scenára Lucie Konášová, rozhodla sa príbeh kreatívne obohatiť o niekoľko nových postáv a motívov. Hrdina Jurko tak na svoju cestu za zlatovlasou princeznou získal nielen kamaráta Štefana, ale aj zvieracieho spolupútnika, psa Šťastka. Dynamika tejto trojice potom prechádza celým príbehom a to rozprávke, samozrejme, dáva novú energiu,“ povedal v presskite režisér Jan Těšitel. Podľa jeho slov bolo ambíciou tvorcov nakrútiť rozprávku pre veľké plátno, v ktorej sa bude na čo pozerať.

Těšitel má za sebou viacero projektov. Jeho celovečerným debutom je dráma David (2015) o dvadsaťročnom mladíkovi s mentálnym znevýhodnením. Nakrútil aj niekoľko televíznych bedekrov, podieľal sa na epizóde zo seriálu Čapkovy kapsy (2011) a spolu s Karlom Smyczekom režíroval aj televízny cyklus Agent v kapse (2017). „S tvorbou pre deti mám skúsenosti z televízneho seriálu Agent v kapse. Na množstve epizód sme si mohli vyskúšať prácu s filmovými trikmi, humorom, ktorému deti rozumejú, a prácu s detskými predstaviteľmi. Zlatovlásku beriem v tomto ohľade ako prirodzené rozšírenie poľa záberu. Ako posun v škále, vo veľkosti aj v ambíciách,“ napísal Těšitel v explikácii pre Audiovizuálny fond.

Zlatovláska (r. Jan Těšitel, Česko/Slovensko, 2025)

CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 2 332 060 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 100 000 eur + 193 429 eur v rámci programu 5 – Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR)

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 6. marca 2025

Autor:

Foto: Magic Box

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Štefan Kvietik a Emília Vášáryová vo filme Medená veža. Foto: Archív SFÚ / Václav Polák

nový pohľad Medená veža

Dá sa o filme populárnom už viac ako päťdesiat rokov povedať ešte niečo nové? Podstatné je, že stále rezonuje a nezapadol do zabudnutia ako mnohé iné diela jeho éry. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme Medenou vežou (réžia: Martin Hollý, 1970). Monument odolný zubu času Horský film Martina Hollého ml. Medená veža (1970) je priam notoricky známym čriepkom slovenskej kinematografie sedemdesiatych rokov minulého storočia. Hollý, debutujúci snímkou z „veľkej trojky roku 1962“ Havrania cesta, už vtedy ukázal, že v jeho záujme nie je držať sa schém skupinového hrdinstva ani vytvárať nevýrazné, plocho napísané postavy. Zaujali ho autentické ľudské charaktery – komplexné bytosti vymykajúce sa tradičným budovateľským ideálom. Občas pijú alkohol, bijú sa, nelegálne prekračujú štátne hranice, kradnú... A napriek tomu ich v žiadnom prípade nemožno nazvať antagonistami. Hollého pohľad na príbehy postáv je empatický a ľudský. Prečítajte si archívny rozhovor so Štefanom Kvietikom Bez agitácie Vznik režisérových snímok zo začiatku sedemdesiatych rokov, teda „tatranské filmy“ Medená veža a Orlie pierko (1971), motivovala dobová potreba preorientovať slovenskú tvorbu z inovatívnych pokusov novej vlny späť k jednoduchšie uchopiteľnej narácii a zábave. Divák sa chce zabávať. Hollý tento dopyt naplnil – avšak svojsky....
Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

V tieni súrodenca

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami. Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka. „Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej...
Zobraziť všetky články