Fentasy

Písmo: A- | A+

Drogy vedú iba do pekla

Chce upozorniť na smrteľný svet tvrdých drog, no robí to formou filmového zážitku. Krimi triler Fentasy je celovečerný debut Samuela Vičana a Anastasie Hoppanovej, ktorí sa nechali inšpirovať skutočnými udalosťami. Film o fentanyle, závislosti, túžbe po peniazoch aj ľudskej ľahostajnosti príde do slovenských kín v marci.

Triler rozpráva príbeh podnikavej Sofie (Kristína Kanátová), ktorá miluje divoké párty, najmä tie, kde tempo večera určujú drogy silnejšie než alkohol. So svojím priateľom Pellerom (Noël Czuczor), amatérskym chemikom, rozbieha lukratívny biznis – keď akúkoľvek drogu zmiešajú s fentanylom, jej účinky sa znásobia. A tým aj zisk. Nezaujíma ich, že nová droga sa pre mnohých stáva smrtiacim koktejlom, oni teraz vládnu pouličnej scéne. Eufóriu z rýchlo rastúceho bohatstva vystrieda kruté vytriezvenie. Ich úspech priláka pozornosť polície aj ruskej mafie, ktorá konkurenciu netoleruje. Sofia sa rozhodne hrať vabank a nezáleží, koľko životov to bude stáť. 

Fentasy je inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktoré sa udiali pred viac ako desiatimi rokmi v srdci východnej Európy, v Bratislave na Slovensku, avizujú tvorcovia, ktorí divákov v rýchlom slede udalostí dostávajú na miesto, kde sa s drogou žije, kde sa varí, no aj kde sa za ňu pyká. Životom alebo slobodou. 

Film dáva do pozornosti alarmujúci nárast užívania tvrdých drog a opioidov v spoločnosti a vrhá svetlo na naliehavosť riešenia tohto znepokojujúceho trendu, ozrejmujú autori. „Čím menej sa o drogách v spoločnosti rozpráva, tým viac rastie počet ich užívateľov. Takmer všetky filmy o drogách pochádzajú spoza našich hraníc a pritom tu ročne na závislosť trpí a zomiera množstvo ľudí. Filmom chceme ukázať odstrašujúci príklad, aké veľké smrteľné riziko je spojené nielen s fentanylom, ale aj celkovo s tvrdými drogami,“ uviedol režisér a producent Samuel Vičan. Námet na film k nemu „prišiel sám, a to v osobe spisovateľa Michala Čierneho, ktorý ho oslovil na spoluprácu. V tom čase aktívny policajt, píšuci pod pseudonymom, vybral niekoľko námetov. Vičana z nich najviac zaujala práve téma fentanylu – syntetickej drogy 50-krát silnejšej než heroín. Scenár písali v trojici s Anastasiou Hoppanovou.

Pre Vičana je Fentasy (predtým mal projekt názov Na prach) hraným debutom, aj keď sa vo filmovej a reklamnej oblasti pohybuje roky. Aj vďaka tomu sa mu podarilo pre film získať viacero známych hercov. Okrem Kanátovej a Czuczora napríklad českého herca Davida Švehlíka v role policajného vyšetrovateľa. „Napriek tomu, že väčšina z nás boli začínajúci filmári, ktorí sa snažia urobiť svoje prvé celovečerné dielo, tak záujem o casting a samotný projekt bol veľký. No mali sme aj náročnejšie situácie, napríklad získavanie českého herca Davida Švehlíka,” prezradil Vičan pre Film.sk. Osloviť mladšie ročníky by mala aj vizuálna stránka filmu, na ktorej sa výrazne podieľal kameraman Maroš Žilinčan. „Jeho prístup nie je silný len po kameramanskej, vizuálnej stránke, ale aj tej režisérskej. Dokáže si hercov korigovať a hľadať s nimi najlepšie pozície. Film vznikal na pľaci vlastne v takom tvorivom trojuholníku so mnou, Anastastiou Hoppanovou a Marošom Žilinčanom, vysvetľuje režisér a pokračuje: „Dôraz sme kládli hlavne na to, aby z filmu bolo cítiť to, čím má byť, a to intenzívnym trilerom, ktorý ide pod kožu, ktorý zaujme na prvý pohľad. Tiež sme sa snažili dostať vizualitu mimo čas. Aj keď sme začali nakrúcať pred štyrmi, piatimi rokmi, tak aj dnes film vyzerá nadčasovo, čo nám hovoria aj tí, ktorí film už videli. Podľa Vičana však temnú a ťaživú tému podávajú pestrými a farebnými obrazmi. 

Film vznikal niekoľko rokov, avšak natáčací plán sa musel zmestiť do 30 dní. Nakrúcanie prebiehalo v Bratislave na viacerých lokalitách. „Nebudem menovať všetky lokácie, no cez všetky tie miesta, architektúru a štruktúry je výrazne cítiť Bratislavu. Zaujímavou lokáciou bol napríklad Kostol klarisiek, kde sme vytvorili scénu párty pre smotánku, veľa sme nakrúcali napríklad v prístave,“ priblížil Vičan. Do vzniku projektu zasiahla aj pandémia a obmedzenia, no filmári toto „hluché obdobie“ dokázali využiť vo svoj prospech. „Mali sme viac priestoru v strižni, aby sme dokončili film do podoby, ktorá bude pre nás čo najlepšia. Film prešiel aj viacerými zmenami názvov. Ako sme menili samotnú dramaturgiu filmu, tak nám z toho vychádzali aj nové inšpirácie na názvy.“ Fentasy je podľa režiséra varovaním, že tvrdé drogy a závislosť na nich nevedie nikam inam, len do pekla, no film je podľa neho aj ukážkou toho, čo dokážu naši filmári. „Chcem divákov pozvať do kina aj preto, aby videli, že tu máme úžasné talenty, tvorcov, ktorí, keď sa spoja, tak dokážu vytvoriť filmy schopnékonkurovať aj zahraničnej produkcii.

Fentasy (r. Samuel Vičan, Anastasia Hoppanová, Slovensko 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 497 480 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu 120 000 eur v programe Minimal, 74 253 eur v rámci podpory z programu vratiek)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP

zs
foto: BeOnMind

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

recenzia Milota

Okuliare s výrazným čiernym rámom kontrastujú s farbou rovných plavých vlasov. Stačilo jediné stretnutie hoci na vernisáži, aby ste si navždy zapamätali jej tvár. Aj meno – Milota Havránková. Vždy bola a dodnes je neprehliadnuteľná, rovnako ako jej tvorba. Dokument Milota je portrétom jednej z najvýraznejších osobností československej a slovenskej fotografickej scény druhej polovice 20. storočia. Jej prvú bustu vytvoril kamarát, ktorý študoval sochárstvo. Ako model mu sedela len jediný raz. Len tak sedieť a nič nerobiť považovala za zbytočné mrhanie času, doniesla mu teda svoju fotografiu. Trápil sa, hneval, až hodil hlavu o zem. Rozbitú sadrovú bustu ale znova poskladal. Ten príbeh pretavila do cyklu šiestich fotografií s názvom Oživenie, ktorý ju už v roku 1975 preslávil. Posledná snímka, na ktorej hlava ožíva, je úvodným akordnom dokumentárneho filmu Milota. V troch kapitolách v ňom ožíva životný a tvorivý príbeh ženy, ktorá považovala fotoaparát za zbraň namierenú na seba. Kto je Milota? „Kto je Milota? Neviem. Je ťažko dešifrovateľná,“ hovorí jej syn architekt Igor Marko. Milota Havránková totiž vo svojej tvorbe prekračovala hranice výtvarných médií, kombinovala ich možnosti, jej diela presahovali do architektúry, módy, dizajnu aj reklamy. „Baví ma ničiť, prerábať a inovovať veci aj samu seba,“ vysvetľuje Milota. Obrazy fotografií deformuje, rozostruje, záber prekrýva hrubým zrnom alebo ďalšími zábermi, improvizuje, inscenuje, skladá....
Dni archívneho filmu 2026 Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

ohlasy Dni archívneho filmu 2026 v Banskej Bystrici

Tretí ročník medzinárodného vzdelávacieho semináru Dni archívneho filmu sa uskutočnil od 13. do 16. apríla 2026 v Banskej Bystrici. Organizuje ich Bratislava Film Academy v spolupráci s Akadémiou umení v Banskej Bystrici a Slovenským filmovým ústavom. Tohtoročná téma semináru Myslenie filmom o fenoménoch filmu sústredila podujatie na filmy o filmoch, prácu s archívnym filmovým materiálom, ale aj na žánrový film, a to predovšetkým horor. Seminár, ktorý je organizovaný každý druhý rok, bol tentokrát výnimočný v tom, že ho sprevádzalo nakrúcanie medzinárodného štábu švajčiarsko-amerického režiséra Alexandra O. Philippa, hlavného hosťa festivalu. Ten je v súčasnosti jedným z najvýraznejších svetových autorov filmov o filme. V roku 2024 získal s dokumentom Chain Reactions (o filme Texaský masaker motorovou pílou) cenu na festivale v Benátkach. Príťažlivosť strachu Alexander O. Philippe uviedol v Banskej Bystrici dva masterclassy. V rámci nich porozprával najmä o filmoch, ktoré sa tu premietali. Okrem Chain Reactions to boli aj snímky 78/52 (o filme Psycho), Leap of Faith: William Friedkin on The Exorcist a The Origins of Alien. Priblížil však aj svoj najnovší projekt, na ktorom spolupracuje s filmovou archivárkou a špecialistkou na reštaurovanie filmu Lauren Newport-Quinn. Práve na Slovensku nakrúcali časť filmu In Search of Nosferatu. Mapujú ním filmové kópie a verzie...
návštevnosť slovenských kín 2025 Záber z filmu ČERNÁK. FOTO: Peter W. Haas/PubRes

Návštevnosť kín a filmov na Slovensku v roku 2025

V roku 2025 prišlo do slovenských kín na všetky premietané filmy 5 124 620 divákov, teda o 5,72 % menej než v roku 2024. Je to šiesta najvyššia návštevnosť v slovenských kinách v ére samostatnosti. Prvých desať divácky najúspešnejších filmov sa podieľalo na celkovej návštevnosti 42,90 percentami a prvých dvadsať malo podiel na celkovej návštevnosti 56,11 %. Celkové hrubé tržby medziročne klesli o 1,05 % na 38 258 994 eur. Je to druhá najvyššia suma v ére samostatnosti. Počet predstavení vzrástol o 1,83 % na 228  297. Vzrástla aj priemerná cena vstupenky (o 4,96 %) na 7,47 eura, čo je najvyššie priemerné vstupné v ére samostatnosti. Priemerná návštevnosť na predstavenie však klesla z 24,24 diváka v roku 2024 na 22,45 diváka v roku 2025. Priemerná návštevnosť na obyvateľa bola 0,95 predstavení za rok. Tri slovenské filmy v top 10 Slovenské kiná vlani uviedli 1 035 filmov, z toho 363 premiér z ponuky 26 distribučných spoločností. Tento nárast bol v posledných rokoch spôsobený tým, že medzi distribútorov a premiéry sú započítané i české spoločnosti a ich tituly, na ktoré mali práva na premietanie v Čechách aj na Slovensku – napr. Aerofilms (10 premiér) a Pannonia Entertainment CZ (39 premiér). Desať premiérových filmov (o štyri viac ako v roku 2025) bolo v distribúcii aj vo formáte 3D. Divácky najúspešnejším z nich bol Avatar: Oheň a popol (r. James Cameron), ktorého 3D verziu videlo 76 246 divákov. Divácky najúspešnejším titulom roku...
Zobraziť všetky články