„Túžil som robiť hudbu k filmu, a keď som prešiel do Československého rozhlasu v Bratislave, tak sa mi to aj pošťastilo,“ spomína Ali Brezovský. Hudobný skladateľ, autor populárnych piesní, rozhlasový dramaturg a redaktor 26. februára oslavuje osemdesiate piate narodeniny.
Na hudobnej scéne v tom čase už nebol žiadnym nováčikom. Mal za sebou nielen osem rokov pôsobenia v košickom štúdiu Československého rozhlasu, ale aj niekoľkoročnú spoluprácu s košickým Divadielkom pod kupolou, pre ktoré k takmer každej inscenácii skladal pesničky. Keď v roku 1970 dostal ponuku od Pavla Zelenaya, aby vymenil košické štúdio za Bratislavu, neváhal. Po niekoľkých televíznych projektoch sa konečne ozval aj film, psychologickú drámu Milosrdný čas (r. Otakar Krivánek, 1975) dotvoril filmovou hudbou aj pesničkou Milosrdný čas lásky, ktorú naspieval Karol Duchoň.
Ten istý režisér ho prizval k spolupráci aj na trojdielnom seriáli Štipku soli (1977). Hrdinom svojho času divácky úspešnej komédie (nedávno ju reprízovala Dvojka) bol mladý vynálezca z Čiech, ktorý sa vo Vysokých Tatrách zaľúbi do slovenskej učiteľky. Hlavnú úlohu hral Josef Abrhám. Ústrednú pesničku mal naspievať Karel Gott. Skladateľ a režisér sa za populárnym spevákom vybrali do Prahy. Keď sa Gott dozvedel, že svoj hlas má „len prepožičať“ predstaviteľovi hlavného hrdinu, oznámil jednoznačné nie. Pieseň Mávnutí tak naspieval Emil Frátrik so skupinou Prognóza.
Ali Brezovský sa narodil 26. februára 1940 v malej dedinke Suchohrad na Záhorí. Po maturite vyštudoval hudobnú výchovu a slovenčinu na Vyššej pedagogickej škole v Bratislave. Do učiteľovania však veľa chuti nemal, lákala ho hudba, takže keď sa dozvedel, že košické rozhlasové štúdio hľadá hudobného redaktora, bolo jasné, akým smerom povedie jeho životná dráha. Košickú etapu (1962 – 1970) vystriedali rôzne posty v hudobnej redakcii Československého rozhlasu v Bratislave (1970 – 2004).
Začínal ako dramaturg Tanečného orchestra Československého rozhlasu, s ktorým nahrávali piesne populárni speváci tých čias – Karol Duchoň, Eva Kostolányiová, Dušan Grúň či Jana Kocianová. V rozhlasových štúdiách sa vtedy vlastne nahrávali všetky pesničky, keďže vydavateľstvo OPUS sa ešte len malo zrodiť. V polovici 70. rokov už spolupracoval aj s Miroslavom Žbirkom, pre ktorého zložil pesničku Ó, rodný kraj. Keď mu o čosi neskôr ponúkal pieseň Kreslím si ružu, už nepochodil. Žbirka totiž vymenil Orchester Gustáva Offermanna za kapelu Modus a pustil sa cestou vlastnej tvorby. Napokon sa pesničky ujala skupina Prognóza. „Kreslím si ružu je jeden z mojich najväčších hitov,“ s úsmevom spomína pre Film.sk Ali Brezovský.
Na rozdiel od veľkého majstra Gotta však Miro Žbirka a Marika Gombitová pokojne „prepožičali“ svoje hlasy Alene Michalidesovej a Ivanovi Gajdošovi, predstaviteľom ústredných hrdinov hudobnej komédie Smoliari (r. Dušan Kodaj, 1978). Film o mladých ľuďoch a prvých láskach, ktorý bol poznamenaný dobovou normalizáciou, upadol do zabudnutia, no pesničky ako Správne dievča, Keby sa len trochu o mňa bál či Keby si ma rada mala odolali nánosom desaťročí a žijú ďalej. V čase svojho vzniku mali Smoliari aj smolu. O hudobnú zložku filmu sa totiž postarala aj skupina Taktici. Tí však koncom 70. rokov minulého storočia emigrovali do USA, takže už nahratá platňa s pesničkami z filmu musela do šrotu.
Brezovského filmové konto sa rozrástlo aj o ďalšie tituly. Ako skladateľ sa podpísal napríklad pod film Dievča z jazera (r. Ján Lacko, 1978) či rodinné komédie Pomsta mŕtvych rýb (r. Dušan Kodaj, 1980) a Otec ma zderie tak, či tak (r. Otakar Krivánek, 1980). Začali pribúdať televízne filmy, skladateľ rád spomína na nakrúcanie hudobnej rozprávky Zázračný autobus (r. Georgis Skalenakis, 1982) podľa scenára Tomáša Janovica. V tom období vraj objavil pre hudobnú scénu talent malej Darinky Rolincovej. Počas prípravy filmu prišla za ním ako malá školáčka so svojou staršou sestrou a zaujala ho interpretáciou náročnej skladby Mariky Gombitovej. Tak sa Darinka ocitla nielen v príbehu o pestrofarebnom autobuse, ktorý vyzeral ako človek, ale aj v ďalších televíznych projektoch. A neskôr nahrali aj jej debutový album Keby som bola princezná Arabela.
Ali Brezovský spolupracoval aj s tvorcami populárnych televíznych večerníčkov. Jeho hudba dotvárala veršované rozprávkové príbehy z cyklu Bol raz jeden tato (r. František Jurišič, 1981) o vzornom otcovi a jeho dvoch dcérach. Alebo seriál o zvieratkách z cirkusu Príbehy z belasej maringotky (r. Rudolf Urc, 1985), či Rozprávky z nočnej košieľky (r. Rudolf Urc, 1994).
Svoj sen robiť hudbu k filmu si Ali Brezovský naplnil. Jeho tvorivý záber bol však oveľa širší. Komponoval aj hudbu k televíznym hudobným programom (napr. Zlatá brána), k rozhlasovým či divadelným inscenáciám, no hlavne sa venoval skladaniu piesní. Pre Evu Kostolányiovú zložil pesničku Dobré ráno želám, ktorá v roku 1974 získala bronzovú Bratislavskú lýru. Ďalšiu bronzovú lýru mu o jedenásť rokov neskôr vyniesla skladba Od piesne k piesni, ktorú zložil pre svoju dcéru Mirku Brezovskú a jej skupinu Mona Lisa.
