Terézia Kronerová

Terézia Kronerová-Hurbanová

Terézia Kronerová-Hurbanová bola herečka a manželka Jozefa Kronera. Narodila sa pred 100 rokmi v Gajaroch.

„Škála jej realistického hereckého prejavu osciluje medzi hrdinsko-lyrickými a komediálnymi polohami,“ charakterizovala ju Encyklopédia dramatických umení Slovenska. V roku 1943 absolvovala herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Po škole strávila jednu sezónu v Nitre, odkiaľ v roku 1945 prešla do martinského divadla, kde pôsobila až do roku 1956. Práve tu spoznala tu Jozefa Kronera, za ktorého sa počas pôsobenia v Martine vydala. Vraj sa do nej zaľúbil, keď spolu účinkovali v Kubovi. V roku 1956 obaja odišli z Martina do činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. 

„V Martine hrala také veľké postavy, ako napríklad Candidu, Mašu v Troch sestrách, Vojnarku, ale i Desdemonu a nezabudnuteľnú Aničku v Kubovi. Mrzí ma, že v Bratislave už tak nezažiarila ako v martinskom divadle, kde sme istého času boli obaja hviezdami,“ spomínal Kroner v knihe Jozefa Leikerta a Márie Mackovej Osud tak chcel. „Terka naozaj stratila viacero hlavných úloh, ktoré hrala v Martine. V SND bola iná rivalita, väčší boj o každú postavu, nieto ešte o hlavnú. Nehovoriac o tom, že v divadelných hrách je obvykle viac mužských postáv a menej príležitostí pre ženy… Chybu sme asi urobili hneď na začiatku, keď sme súhlasili, že Terka bude v SND hrávať menšie postavy a robiť záskoky, čo mala aj v zmluve. S tým som nemal súhlasiť predovšetkým ja, pretože v Martine bola pani herečka. Možno sme nemuseli trvať ani na tom, aby aj ona hrala v SND, dobrým divadlom už vtedy bola i Nová scéna. Do SND nás oboch prehovoril vtedajší riaditeľ Ivan Turzo, ktorý bol predtým riaditeľom divadla v Martine,“ vysvetlil Kroner. 

V SND herečka pôsobila až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1990. Okrem divadelných dosiek dostala tiež viacero príležitostí v televízii a vo filme. Objavila sa v snímkach Dáždnik svätého Petra (r. Vladislav Pavlovič, Frigyes Bán, 1958), Ivanov (r. Jozef Budský, 1963), Výhybka (r. Ján Lack,o, 1963), Oko za oko (r. Jozef Zachar, 1965), Živý bič (r. Martin Ťapák, 1966), Stopy na sitne (r. Vladimír Bahna, 1968), Očovské pastorále (r. Jozef Zachar, 1973), Červené víno (r. Andrej Lettrich, 1976). Objavila sa aj vo viacerých filmoch Martina Hollého Medená veža (1970), Hriech Kataríny Padychovej (1973), Kto odchádza v daždi (1974), Právo na minulosť (1989).

Účinkovala aj v televízii – Dvorné dámy (r. Tibor Rakovský, 1967), Hernani (r. Pavol Haspra, 1967), Slávna chvíľa tichého života (r. Peter Mikulík, 1973) Páva (r. Ľubomír Fifik, 1976), Druhá láska (r. Pavol Haspra, 1977), Bičianka z doliny (r. Jozef Zachar, 1981), Pád hore (r. Cyril Valšík, 1982), Pred sviatkami (r. Ľubomír Vajdička, 1985), seriál Slovácko sa nesúdi (r. Petr Tuček, 1975 – 1984). Účinkovala aj v televíznom dokumentárnom portréte Trate života Jozefa Kronera (1987), ktorý o jej mužovi nakrútil režisér Fero Fenič. Okrem toho pomáhala manželovi s organizovaním jeho programu. „Terka na svoj post ženy v úzadí nikdy nepovedala ani slovo, aj keď viem, že jej to nebolo vždy jedno. Práve preto som svoje úspechy vždy pokladal aj za jej úspechy,“ vravel Jozef Kroner v knihe Osud tak chcel. Terézia Kronerová-Hurbanová zomrela 15. 6. 1999 po ťažkej chorobe. „Činohra SND a kultúrna verejnosť stráca v Terézii Kronerovej-Hurbanovej skromného človeka s úprimným srdcom umelca,“ lúčilo sa s herečkou vtedy divadlo.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Karlove Vary

Ako sme sa mohli presvedčiť, ani taký renomovaný tvorca nie je zárukou objektivity. Porota hlavnej súťaže totiž udelila Krištáľový glóbus dokumentu Náhly záblesk hlbších vecí (A Sudden Glimpse to Deeper Things). Pri všetkej úcte k britskému dokumentaristovi Marcovi Cousinsovi to nebolo najmúdrejšie rozhodnutie – esejistický portrét o maliarke Wilhelmine Barns-Graham, vraj najvýznamnejšej žene britského moderného umenia, nie je ani vo svojej kategórii najvydarenejšie dielo, skôr nudné, neprináša nič nové. Hlbšie veci sa ani náhodou nezableskli. O to zaujímavejší bol favorit súťaže nórsky film Až na veky (Elskling) režisérky Lilje Ingolfsdottir. Odniesol si päť cien, z toho tri neštatutárne. Zo začiatku sa zdá, že ide o manželskú drámu, ktorá sa však nenápadne zvrtne iným smerom. Témou je totiž sebareflexia v celej svojej zložitosti afilm prináša psychologickú štúdiu ženy, ktorá najprv musí spoznať samu seba, aby vedela posúdiť situáciu, do ktorej sa aj vlastným pričinením dostala. Režisérka s nadhľadom analyzuje komplikované vzťahy na prípade manželov, ktorí majú obaja podiel viny na rozpade sľubne sa rozvíjajúceho vzťahu. Sústreďuje sa však najmä na ženu – tá musí dospieť k poznaniu, že veľa chybila a že aj manželské spolužitie prechádza určitým vývojom a zmenami, romantický prístup je prežitok. Musí si uvedomiť svoje možnosti, silu a podľa toho pristupovať k životu a novovzniknutej situácii. Hlavnú hrdinku Mariu vynikajúco stvárnila...
Záber z filmu Wishing on a Star.

Film Petra Kerekesa Wishing on a Star bude mať premiéru v Benátkach

Snímka Petra Kerekesa Wishing on a Star, ktorá vznikla v taliansko-rakúsko-česko-chorvátsko-taiwansko-slovenskej koprodukcii, bude mať premiéru na festivale v Benátkach (28. 8. – 7. 9.). Film bude súťažiť v sekcii Orizzonti. Protagonistami dokumentárnej komédie o hľadaní ľudského šťastia sú veštica a pätica ľudí, ktorí sa podľa jej pokynov vyberú na rôzne miesta sveta aby zmenili svoj život. Astrologička Lucciana posiela ľudí v deň ich narodenín na také miesta vo svete, kde je ideálna konštelácia planét, aby sa mohli znovuzrodiť a zmeniť svoju povahu. Okrem toho, že Kerekes snímku režíroval, so spoločnosťou Peter Kerekes je tiež jej koproducentom. Kameru mal na starosti Martin Kollar, strih Marek Šulík a zvuk Michal Gábor. Pre Kerekesa to nie je prvá účasť v Benátkach. Už v roku 2021 tam v rovnakej sekcii súťažila jeho Cenzorka, za ktorú Kerekes spolu s Ivanom Ostrochovským získalina festivale cenu za najlepší scenár. O víťazoch v sekcii Orizzonty bude tento rok rozhodovať porota pod vedením americkej režisérky a scenáristky Debry Granik. Jej členmi budú aj iránsky režisér a producent Ali Asgari, sýrsky režisér a scenárista Soudade Kaadan, grécky režisér, scenárista a producent Christos Nikou, švédska herečka a režisérka Tuva Novotny, maďarský filmár Gábor Reisz a talianska scenáristka a režisérka Valia Santella....
Zobraziť všetky články