Milan Jablonský a Eduard Bindas (vpravo) vo filme Paľa Bielika Jánošík (1963). Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš, Karol Skoumal
Písmo: A- | A+

Významný slovenský herec Eduard Bindas známy z divadla, filmu, televízie i dabingu sa narodil pred 100 rokmi 3. januára 1926. Nakrúcal Paľom Bielikom aj Andrejom Lettrichom.

Rodák zo Strážskeho získal herecké vzdelanie na bratislavskom konzervatóriu. Už počas štúdia vystupoval na doskách Slovenského národného divadla. Herecké začiatky Eduarda Bindasa sú však spojené s ochotníckym divadlom. Pochádzal z učiteľskej rodiny. Jeho otec sa popri pedagogickej práci aktívne venoval divadlu a pôsobil v miestnom ochotníckom súbore, ktorý každú sezónu uvádzal až päť premiér. Práve od neho zdedil syn silný vzťah k divadelnému umeniu. Úzky kontakt s ochotníckym divadlom udržiaval Eduard Bindas aj potom, ako sa z neho stal profesionálny herec. V Spišskej Novej Vsi aj v kúpeľoch Štós spolupracoval s miestnymi súbormi v pozícii režiséra.

Desiatky rokov na divadelných doskách

Počas svojej bohatej kariéry účinkoval Eduard Bindas v zájazdovom Dedinskom divadle, ktoré so svojimi hrami cestovalo po slovenských dedinách, v Armádnom divadle v Martine a v Divadle Petra Jilemnického v Žiline. Niekoľko sezón strávil aj v Štátnom divadle v Košiciach, kam ho angažoval nestor slovenského profesionálneho divadla Janko Borodáč. Od roku 1957 pôsobil na pôde bratislavskej Novej scény, kde zotrval až do odchodu na dôchodok. Počas 34 sezón svoje charakterové herectvo nielen prehĺbil, ale naplno rozvinul tiež svoj nevšedný komediálny talent.

Medzi Bindasove najvýznamnejšie divadelné úlohy patrí postava Chlestakova v dráme Revízor v košickom divadle, za ktorú bol ocenený na Československej žatve v roku 1953. Populárnou postavou v jeho podaní sa stal aj Lauko v Statkoch – zmätkoch z produkcie Novej scény (1972). Ešte v osemdesiatke sa postavil na scénu ako sudca v broadwayskom muzikáli Hello, Dolly!, v titulnej roli s Helenou Vondráčkovou a pod režisérskou taktovkou Milana Lasicu (2006).

Eduard Bindas sa popri bohatej divadelnej kariére výrazne uplatnil aj vo filme. Prvýkrát sa pred kamerou objavil vo filmovej adaptácii poviedky Vladimíra Mináča v réžii Miroslava Cikána Boj sa skončí zajtra (1950). Stvárnil tu však iba malú úlohu redaktora. O osem rokov neskôr sa režiséri Andrej Lettrich a Jozef Medveď postarali o jeho naozajstný filmový debut, keď mu  v snímke V hodine dvanástej (1958), ktorá spracúva udalosti Slovenského národného povstania, zverili úlohu unterscharführera Helmuta Kranza.

Hral v Dabačovi aj Jánošíkovi

O rok neskôr sa objavil v kultovej dráme Paľa Bielika Kapitán Dabač, v ktorej si zahral nemeckého majora. Okrem Bielika, ktorý ho obsadil aj ako Aurela Žuraya v Jánošíkovi (1962 – 1963) či Ali-pašu v Majstrovi katovi (1966) častejšie spolupracoval aj s Andrejom Lettrichom či Jánom Lackom. So Štefanom Uhrom nakrútil Pannu zázračnicu (1966), v ktorej si zahral prokuristu Máčika. Účinkoval tiež v množstve televíznych filmov. Naposledy svoj herecký talent ukázal v jednej z epizód televízneho seriálu Mesto tieňov (2008).

Výrazné a nezastupiteľné miesto v jeho umeleckej kariére mal dabing, ktorému sa venoval vo vyššej miere než práci pre domáce filmové produkcie. Pre mnohých divákov a poslucháčov na Slovensku je Eduard Bindas známy skôr hlasom než tvárou. Spolupracoval aj s rozhlasom. Jeho dabingový záber je mimoriadne široký. Nadaboval viac než dvesto postáv v zahraničných filmových a seriálových produkciách.

Eduard Bindas patril k osobnostiam, ktoré svojím umením presahovali javisko i filmové plátno. Patril ku hereckej generácii, ktorá vyrastala zo psychologicko-realistického divadla. Bol hercom s hlbokým zmyslom pre remeslo a pokorou voči publiku.

V jednom z archívnych materiálov z tlače Eduard Bindas veľmi pozitívne hovoril o mladej generácii a vyjadril jej podporu. Sám sa rád pohyboval medzi mladými a bol známy svojím optimistickým životným postojom. Mladým ľuďom opakovane pripomínal, aby v živote nezabudli na humor a veselú myseľ, pretože – ako sám tvrdil – práve humor dokáže pomôcť aj pri riešení zdanlivo neriešiteľných problémov.

Eduard Bindas zomrel v roku 2012 vo veku 86 rokov v Bratislave.

Milan Jablonský a Eduard Bindas (vpravo) vo filme Paľa Bielika Jánošík. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš, Karol Skoumal

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Tipy z Kina Lumière Záber z filmu Vášeň. Foto: Kino Lumière/Lux Film

tipy z Kina Lumière Osudy žien a klasická hudba na veľkom plátne

Kino Lumière každý mesiac ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza osem až dvanásť projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy z Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Ako „počúvať“ slovenské filmy Kino Lumière si zakladá na rozmanitosti programu a jednou z jeho dramaturgických priorít je súčasná slovenská tvorba. V máji to bude platiť doslovne. Už 12. mája sa uskutoční podujatie Deň slovenského filmu, ktoré má zmysel navštíviť. Počas neho slovenskí filmoví teoretici a kritici zhodnotia stav slovenskej kinematografie. Tá má za sebou úspešný rok. Podľa koordinátorky a dramaturgičky podujatia Márie Ferenčuhovej zvlášť zacielia na to „najkvalitnejšie alebo formálne, či obsahovo najinšpiratívnejšie“ z minulého roka i na debutujúcich tvorcov, ktorí prídu do kina diskutovať. Premietať sa budú aj vybrané filmy. Ak ste viaceré z celovečerných titulov videli, určite si nenechajte ujsť krátke filmy, ktoré sa tak ľahko na veľké plátno nedostávajú. Je medzi nimi aj víťaz ceny Slnko v sieti v kategórii Najlepší krátkometrážny hraný alebo dokumentárny film Ako počúvať fontány (2025) Evy Sajanovej. Ide o kreatívny dokument o verejnom priestore, o ničení kultúry, v ktorom metaforicky prehovoria fontány. Ocenili ho aj na festivale v San Sebastiáne....
Záber z komédie Diabol nosí Pradu 2. Foto: CinemArt

recenzia Diabol nosí Pradu 2

Meryl Streep si zgustla na vlastnej dobrote. Zdalo by sa, že v časopise o módnom biznise plnom značkových produktov sa nebudeme baviť o serióznosti žurnalistiky. Novinárska etika, hrdosť mediálneho titulu, autorská suverenita a talent, estetika myslenia a nezávislé nastavenie však platia pre každé médium. Tak ako v každom existuje hranica medzi obsahom a reklamou. Hádam by ste vo Vogue nechceli diktát Diora. Alebo áno? Aj túto dilemu rieši filmové pokračovanie Diabol nosí Pradu 2. Zohraná hrozba Fenomén zafungoval už pred dvadsiatimi rokmi, keď sme sa v americkej komédii režiséra Davida Frankela zoznámili s Mirandou Priestly, šéfkou magazínu Runway. Jej filmový príbeh založil na skutočnej reputácii prísnej a nekompromisnej módnej ikony Anny Wintour, ktorej kariéra sa spája s vedením svetoznámeho módneho časopisu Vogue. Oba filmy na túto inšpiráciu odkázali aj cez použitie kultovej piesne Madonny (1990). Pokračovaniu pridala hudobný punc Lady Gaga pod vedením rovnakého tvorivého tímu (režisér David Frankel, scenáristka Aline Brosh McKenna). Aj pred kamerou sa stretávame so známou zohranou hereckou zostavou, ktorá tvorí jadro redakcie prestížneho časopisu Runway. Za aktuálnych a nie veľmi príjemných okolností do nej opäť mieri Andy Sachs. Jej životnú púť práve zasiahla radikálna zmena. Skúsenosť v pozícii Mirandinej asistentky síce kedysi ohrozovala jej osobný partnerský život a preto sa aj vtedy rozhodla nadobro z Runway odísť, aby si budovala status serióznej...
Audiovizuálny fond podporené a nepodporené projekty 2025 novelizácia zákona o Audiovizuálnom fonde Audiovizuálny fond AVF Foto: Miro Nôta

Podporené a nepodporené projekty v Audiovizuálnom fonde v roku 2025

Prinášame prehľad podporených a nepodporených projektov v Audiovizuálnom fonde v roku 2025. Názvy projektov a žiadateľov uvádzame tak, ako sa registrovali v systéme Audiovizuálneho fondu. Všetky údaje v tabuľkách nižšie pochádzajú z registračného systému Audiovizuálneho fondu tak, ako v ňom boli dostupné k 21. aprílu 2026. Podporené a nepodporené projekty v Audiovizuálnom fonde v roku 2025PROGRAM 1 TVORBA A REALIZÁCIA SLOVENSKÝCH AUDIOVIZUÁLNYCH DIELPodprogram – 1.1 Hrané audiovizuálne dielaOblasť – 1.1.1 – Vývoj hraných audiovizuálnych diel – podporené žiadosti (štipendium)žiadateľnázov projektucelkový rozpočetpožadovanéschválená sumaBuchelová, MartinaTimrava - seriál770077007700Fornay, MiraZorka, Šarko a Jarilo770077007700Gonda, MartinAnjeličkárky770077007700Halamová, TeréziaVzlet330033003300Halamová, TeréziaLabyrint stratených duší770077007700Janiš, JurajHoriace dieťa770077007700Jasaň, ErikVývoj scenára TRI SPÁLENÉ TELÁ330033003300Kuhn, TeodorRealitky770077007700Leščák, MarekBratia770077007700Mačáková, PaulínaOSTROV770077007700Námerová, BarboraHappy End770077007700Sláviková, DanielaKvet330033003300Šlauka, JurajMIZNUTIE770077007700Vojtek, JaroIkonopis770077007700Oblasť – 1.1.1 – Vývoj hraných audiovizuálnych diel – nepodporené žiadosti (štipendium, zamietnuté komisiou)žiadateľnázov projektucelkový rozpočetpožadovanéAhaliieva, Anna Zasadení v piesku (vývoj)77007700Baláž, MichalPereplut77007700Bednáriková, AlicaAttention Whores77007700Biháry, AdriánHnev77007700Blažek, SimonaVEDIEŤ VIDIEŤ SRDCOM77007700Boroš, RastislavLovu zdar (Groteskná balada o poľovníkoch)77007700Chromčák, PetrLetné škvrny33003300Ďuriš, MichalSyzygy (Pracovný názov)77007700Golecová, ZlataTvorynec55005500Gramatová, KatarínaWhite Gypsy77007700Halamová, TeréziaInde, inokedy77007700Hucíková, Ivanajust friends33003300Káčer, MarekCesta hrdinov77007700Korec, PavolSÁM PROTI MOCI77007700Kozmon, JozefV tieni neónu55005500Kozmon, JozefPodozriví77007700Krajňák, Matúš Tri dni v Kyjeve77007700Krén, JurajStávka na vzduch77007700Laczkó, SándorKrehké vlajky77007700Liptaj, Mario AntonioCall for Help77007700Lovasová, ŠtefániaVenuša v retrográde (scenár)77007700Mahútová, MonikaDo prázdna (pracovný názov)77007700Mikuš, JánRozdrviť nebo77007700Ondríková, DanielaJURAJ77007700Párnická, LuciaMilujem Ťa / podtitul Čas(ť) pravdy /77007700Petrov, StanislavTereza skoro matka77007700Pinčíková, MáriaPRIMEROS77007700Reid, MichaelaVeľký malý princ77007700Sabolová,...
Zobraziť všetky články