Významný slovenský herec Eduard Bindas známy z divadla, filmu, televízie i dabingu sa narodil pred 100 rokmi 3. januára 1926. Nakrúcal Paľom Bielikom aj Andrejom Lettrichom.
Rodák zo Strážskeho získal herecké vzdelanie na bratislavskom konzervatóriu. Už počas štúdia vystupoval na doskách Slovenského národného divadla. Herecké začiatky Eduarda Bindasa sú však spojené s ochotníckym divadlom. Pochádzal z učiteľskej rodiny. Jeho otec sa popri pedagogickej práci aktívne venoval divadlu a pôsobil v miestnom ochotníckom súbore, ktorý každú sezónu uvádzal až päť premiér. Práve od neho zdedil syn silný vzťah k divadelnému umeniu. Úzky kontakt s ochotníckym divadlom udržiaval Eduard Bindas aj potom, ako sa z neho stal profesionálny herec. V Spišskej Novej Vsi aj v kúpeľoch Štós spolupracoval s miestnymi súbormi v pozícii režiséra.
Desiatky rokov na divadelných doskách
Počas svojej bohatej kariéry účinkoval Eduard Bindas v zájazdovom Dedinskom divadle, ktoré so svojimi hrami cestovalo po slovenských dedinách, v Armádnom divadle v Martine a v Divadle Petra Jilemnického v Žiline. Niekoľko sezón strávil aj v Štátnom divadle v Košiciach, kam ho angažoval nestor slovenského profesionálneho divadla Janko Borodáč. Od roku 1957 pôsobil na pôde bratislavskej Novej scény, kde zotrval až do odchodu na dôchodok. Počas 34 sezón svoje charakterové herectvo nielen prehĺbil, ale naplno rozvinul tiež svoj nevšedný komediálny talent.
Medzi Bindasove najvýznamnejšie divadelné úlohy patrí postava Chlestakova v dráme Revízor v košickom divadle, za ktorú bol ocenený na Československej žatve v roku 1953. Populárnou postavou v jeho podaní sa stal aj Lauko v Statkoch – zmätkoch z produkcie Novej scény (1972). Ešte v osemdesiatke sa postavil na scénu ako sudca v broadwayskom muzikáli Hello, Dolly!, v titulnej roli s Helenou Vondráčkovou a pod režisérskou taktovkou Milana Lasicu (2006).
Eduard Bindas sa popri bohatej divadelnej kariére výrazne uplatnil aj vo filme. Prvýkrát sa pred kamerou objavil vo filmovej adaptácii poviedky Vladimíra Mináča v réžii Miroslava Cikána Boj sa skončí zajtra (1950). Stvárnil tu však iba malú úlohu redaktora. O osem rokov neskôr sa režiséri Andrej Lettrich a Jozef Medveď postarali o jeho naozajstný filmový debut, keď mu v snímke V hodine dvanástej (1958), ktorá spracúva udalosti Slovenského národného povstania, zverili úlohu unterscharführera Helmuta Kranza.
Hral v Dabačovi aj Jánošíkovi
O rok neskôr sa objavil v kultovej dráme Paľa Bielika Kapitán Dabač, v ktorej si zahral nemeckého majora. Okrem Bielika, ktorý ho obsadil aj ako Aurela Žuraya v Jánošíkovi (1962 – 1963) či Ali-pašu v Majstrovi katovi (1966) častejšie spolupracoval aj s Andrejom Lettrichom či Jánom Lackom. So Štefanom Uhrom nakrútil Pannu zázračnicu (1966), v ktorej si zahral prokuristu Máčika. Účinkoval tiež v množstve televíznych filmov. Naposledy svoj herecký talent ukázal v jednej z epizód televízneho seriálu Mesto tieňov (2008).
Výrazné a nezastupiteľné miesto v jeho umeleckej kariére mal dabing, ktorému sa venoval vo vyššej miere než práci pre domáce filmové produkcie. Pre mnohých divákov a poslucháčov na Slovensku je Eduard Bindas známy skôr hlasom než tvárou. Spolupracoval aj s rozhlasom. Jeho dabingový záber je mimoriadne široký. Nadaboval viac než dvesto postáv v zahraničných filmových a seriálových produkciách.
Eduard Bindas patril k osobnostiam, ktoré svojím umením presahovali javisko i filmové plátno. Patril ku hereckej generácii, ktorá vyrastala zo psychologicko-realistického divadla. Bol hercom s hlbokým zmyslom pre remeslo a pokorou voči publiku.
V jednom z archívnych materiálov z tlače Eduard Bindas veľmi pozitívne hovoril o mladej generácii a vyjadril jej podporu. Sám sa rád pohyboval medzi mladými a bol známy svojím optimistickým životným postojom. Mladým ľuďom opakovane pripomínal, aby v živote nezabudli na humor a veselú myseľ, pretože – ako sám tvrdil – práve humor dokáže pomôcť aj pri riešení zdanlivo neriešiteľných problémov.
Eduard Bindas zomrel v roku 2012 vo veku 86 rokov v Bratislave.
