Milan Jablonský a Eduard Bindas (vpravo) vo filme Paľa Bielika Jánošík (1963). Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš, Karol Skoumal
Písmo: A- | A+

Významný slovenský herec Eduard Bindas známy z divadla, filmu, televízie i dabingu sa narodil pred 100 rokmi 3. januára 1926. Nakrúcal Paľom Bielikom aj Andrejom Lettrichom.

Rodák zo Strážskeho získal herecké vzdelanie na bratislavskom konzervatóriu. Už počas štúdia vystupoval na doskách Slovenského národného divadla. Herecké začiatky Eduarda Bindasa sú však spojené s ochotníckym divadlom. Pochádzal z učiteľskej rodiny. Jeho otec sa popri pedagogickej práci aktívne venoval divadlu a pôsobil v miestnom ochotníckom súbore, ktorý každú sezónu uvádzal až päť premiér. Práve od neho zdedil syn silný vzťah k divadelnému umeniu. Úzky kontakt s ochotníckym divadlom udržiaval Eduard Bindas aj potom, ako sa z neho stal profesionálny herec. V Spišskej Novej Vsi aj v kúpeľoch Štós spolupracoval s miestnymi súbormi v pozícii režiséra.

Desiatky rokov na divadelných doskách

Počas svojej bohatej kariéry účinkoval Eduard Bindas v zájazdovom Dedinskom divadle, ktoré so svojimi hrami cestovalo po slovenských dedinách, v Armádnom divadle v Martine a v Divadle Petra Jilemnického v Žiline. Niekoľko sezón strávil aj v Štátnom divadle v Košiciach, kam ho angažoval nestor slovenského profesionálneho divadla Janko Borodáč. Od roku 1957 pôsobil na pôde bratislavskej Novej scény, kde zotrval až do odchodu na dôchodok. Počas 34 sezón svoje charakterové herectvo nielen prehĺbil, ale naplno rozvinul tiež svoj nevšedný komediálny talent.

Medzi Bindasove najvýznamnejšie divadelné úlohy patrí postava Chlestakova v dráme Revízor v košickom divadle, za ktorú bol ocenený na Československej žatve v roku 1953. Populárnou postavou v jeho podaní sa stal aj Lauko v Statkoch – zmätkoch z produkcie Novej scény (1972). Ešte v osemdesiatke sa postavil na scénu ako sudca v broadwayskom muzikáli Hello, Dolly!, v titulnej roli s Helenou Vondráčkovou a pod režisérskou taktovkou Milana Lasicu (2006).

Eduard Bindas sa popri bohatej divadelnej kariére výrazne uplatnil aj vo filme. Prvýkrát sa pred kamerou objavil vo filmovej adaptácii poviedky Vladimíra Mináča v réžii Miroslava Cikána Boj sa skončí zajtra (1950). Stvárnil tu však iba malú úlohu redaktora. O osem rokov neskôr sa režiséri Andrej Lettrich a Jozef Medveď postarali o jeho naozajstný filmový debut, keď mu  v snímke V hodine dvanástej (1958), ktorá spracúva udalosti Slovenského národného povstania, zverili úlohu unterscharführera Helmuta Kranza.

Hral v Dabačovi aj Jánošíkovi

O rok neskôr sa objavil v kultovej dráme Paľa Bielika Kapitán Dabač, v ktorej si zahral nemeckého majora. Okrem Bielika, ktorý ho obsadil aj ako Aurela Žuraya v Jánošíkovi (1962 – 1963) či Ali-pašu v Majstrovi katovi (1966) častejšie spolupracoval aj s Andrejom Lettrichom či Jánom Lackom. So Štefanom Uhrom nakrútil Pannu zázračnicu (1966), v ktorej si zahral prokuristu Máčika. Účinkoval tiež v množstve televíznych filmov. Naposledy svoj herecký talent ukázal v jednej z epizód televízneho seriálu Mesto tieňov (2008).

Výrazné a nezastupiteľné miesto v jeho umeleckej kariére mal dabing, ktorému sa venoval vo vyššej miere než práci pre domáce filmové produkcie. Pre mnohých divákov a poslucháčov na Slovensku je Eduard Bindas známy skôr hlasom než tvárou. Spolupracoval aj s rozhlasom. Jeho dabingový záber je mimoriadne široký. Nadaboval viac než dvesto postáv v zahraničných filmových a seriálových produkciách.

Eduard Bindas patril k osobnostiam, ktoré svojím umením presahovali javisko i filmové plátno. Patril ku hereckej generácii, ktorá vyrastala zo psychologicko-realistického divadla. Bol hercom s hlbokým zmyslom pre remeslo a pokorou voči publiku.

V jednom z archívnych materiálov z tlače Eduard Bindas veľmi pozitívne hovoril o mladej generácii a vyjadril jej podporu. Sám sa rád pohyboval medzi mladými a bol známy svojím optimistickým životným postojom. Mladým ľuďom opakovane pripomínal, aby v živote nezabudli na humor a veselú myseľ, pretože – ako sám tvrdil – práve humor dokáže pomôcť aj pri riešení zdanlivo neriešiteľných problémov.

Eduard Bindas zomrel v roku 2012 vo veku 86 rokov v Bratislave.

Milan Jablonský a Eduard Bindas (vpravo) vo filme Paľa Bielika Jánošík. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš, Karol Skoumal

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

slovenský dokumentárny film 2025 Ondřej a František Klišíkovci v dokumente Raději zešílet v divočině Foto: Arsy Versy

téma Hodnotenie slovenského dokumentárneho filmu 2025

V roku 2025 uviedli distribučné spoločnosti v slovenských kinách 15 celovečerných dokumentárnych filmov nakrútených v domácej produkcii alebo v koprodukcii s inými krajinami. Spomedzi týchto snímok bolo sedem majoritne slovenských, jeden film vznikol v paritnej koprodukcii s Českou republikou. V ďalších siedmich prípadoch bola slovenská strana len menšinovým koproducentom. Hladinu domáceho audiovizuálneho prostredia rozvlnilo aj niekoľko krátkometrážnych filmov či dokumentárna séria pre televíziu. Tieto čísla naznačujú, že dokumentárny rok 2025 sa niesol v znamení doznievajúcich dobrých čias. Z odstupu aj zblízka Potešujúcou správou o dokumentárnych filmoch, ktoré vlani prišli do slovenských kín, je v prvom rade ich tematická i estetická rôznorodosť. Zameriavajú sa na skutočne rozmanité publikum. Od toho najširšieho, priam mainstreamového, ktoré konzumuje primárne obsah VOD platforiem (Netflix, Voyo, Max), cez zvedavé a skôr klubové publikum až po vyložene niche okruh festivalových divákov a diváčok. Príjemne ma prekvapilo aj to, že tvorcovia a tvorkyne vlaňajších filmov pri práci využívali celé spektrum režijných metód a prístupov k rozprávaniu. Ich filmy navyše ponúkajú celú škálu intenzít a tónov. Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Na festivale Cinematik v Piešťanoch získal cenu pre najlepší slovenský dokumentárny film. Foto: Film Expanded Niektoré si volia dištančné, prevažne statické snímanie ústiace až do experimentálneho, takmer galerijného filmu, akým je Letopis (r. Martin Kollar), iné sa rozhodli pre štylizovaný,...
Martin Pechlát a Emanuel Bugala vo filme Šviháci. Foto: Bontonfilm

recenzia Šviháci

Šviháci nezahanbili tradíciu rodinnej komédie. V dnešných časoch priniesli chýbajúce osvieženie z domácej kuchyne a objavili veľký detský talent. Kultové rodinné komédie s deťmi v hlavných úlohách sa nerodia často. Preto milujeme najmä tie československé. Ich pointy za desiatky rokov preveril čas a väčšinou v nich majú prsty Marie Poledňáková alebo Zdeněk Svěrák. Predsa sa však nájdu nové osobnosti, ktoré cítia, že vetrať krehké rodinné putá s humorom v srdci nie je len taká komerčná banalita a samozrejmosť. Veria v silu scenára a ešte aj majú nos na detského hrdinu. Medzi nich patrí režisér Braňo Mišík, sám kedysi výrazný detský herecký zjav. Do slovenských a českých kín teraz prišiel s filmom Šviháci. Na prvý pohľad akoby šlo len o ďalšiu produkciu vypočítanú pre konzumenta, ale je v tom čosi viac. Obnažený háčik Príbeh je vcelku jednoduchý: traja hudobníci v zmiešanom česko-slovenskom pomere chodievajú počas sezóny pravidelne do piešťanských kúpeľov za prácou. Aj sympatický Dan (Martin Pechlát) si pri týchto príležitostiach vždy zbalí svoje „fidlátka“ a odoberie sa od manželky a čerstvo dospelej dcéry z pražského bytu, aby s ostrieľanou kapelou na osvedčenom mieste slušne zarobil. Má najmilujúcejšiu rodinu, akú si len vieme predstaviť. Sám pritom pôsobí ako ojedinelý maskulínny druh bytosti, o ktorú sa možno nielen oprieť, ale ju aj na chlieb natrieť, dokonca s ňou zábavne spolužiť. Zdalo...
Oscar 2026 nominácie Fotografia z filmu Hriešnici

Hriešnici „prebili“ Jednu bitku za druhou, majú 16 nominácií na Oscara

Najviac nominácií na Oscara 2026, spolu až 16, získal hororový film Hriešnici režiséra Ryana Cooglera v hlavnej dvojúlohe s Michaelom B. Jordanom. Hviezdne obsadený satirický triler Jedna bitka za druhou Paula Thomasa Andersona má 13 nominácií. Po 9 nominácií získali snímky Frankenstein, Veľký Marty a Citová hodnota. Nominácie zverejnila americká filmová akadémia vo štvrtok 22. januára. V kategórii zahraničných filmov sa medzi nominované tituly prebojovali národní kandidáti z Brazílie, Francúzska, Nórska, Španielska a Tunisu. Viac-menej podľa očakávaní tak o Oscara súperia triler Tajný agent (r. Kleber Mendonça Filho), Drobná nehoda (r. Džafar Panahi), Citová hodnota (r. Joachim Trier), Sirat (r. Oliver Laxe) a Hlas Hind Radžab (r. Kaouther Ben Hania). Slovenským zástupcom v oscarovom súboji bol Otec Terezy Nvotovej, ktorý sa však nedostal do užšieho výberu. Naopak, do užšieho výberu v kategórii krátkych animovaných filmov sa dostali dve slovenské koprodukčné snímky. Ani Hurikán Jana Sasku, ani Zomrela som v Irpini Anastasie Falileievy však napokon nomináciu nezískali. O cenu pre najlepší celovečerný hraný film roka sa uchádza 9 filmov. Akadémia nominovala snímky Bugonia (r. Yorgos Lanthimos), F1 (Joseph Kosinski), Frankenstein (r. Guillermo del Toro), Hamnet (Chloé Zhao), Veľký Marty (r. Josh Safdie), Jedna bitka za druhou, Tajný agent, Citová hodnota, Hriešnici a Sny o vlakoch (r. Clint Bentley)....
Zobraziť všetky články