Kalendár filmových výročí október 2024

Písmo: A- | A+

Výročia osobností slovenskej kinematografie.

2. 10. 1949       Katarína Minichová († 12. 8. 2019) – dramaturgička, scenáristka – nedožitých 75 rokov

3. 10. 1939       Ján Šuda († 6. 7. 2012) – režisér, dramaturg, scenárista – nedožitých 85 rokov

3. 10. 1944       Fedor Bartko – režisér, dokumentarista – 80 rokov

† 4. 10. 2019   Etela Balgová-Harantová (nar. 30. 10. 1932) – herečka, dabingová režisérka – 5 rokov od skonania

7. 10. 1974       Monika Hilmerová – herečka – 50 rokov

10. 10. 1954    Vašo Patejdl († 19. 8. 2023) – hudobný skladateľ, spevák – nedožitých 70 rokov

13. 10. 1914    Alfonz Bednár († 9. 11. 1989) – spisovateľ, scenárista – 110. výročie narodenia

13. 10. 1934    Dušan Kulíšek († 23. 12. 2013)– dramaturg, scenárista – nedožitých 90 rokov

13. 10. 1954    Oleg Makara-Kalmáry – režisér, scenárista – 70 rokov

† 13. 10. 2019 Eduard Galbavý (nar. 25. 8. 1930) – vedúci výroby – 5 rokov od skonania

14. 10. 1924    Jaroslav Rozsíval († 13. 1. 1996) – herec – 100. výročie narodenia

16. 10. 1944    Ivan Popovič – režisér, scenárista, animátor – 80 rokov

16. 10. 1944    Ladislav Volko – filmový publicista, pedagóg – 80 rokov

19. 10. 1939    Judita Vicianová – herečka – 85 rokov

21. 10. 1924    Igor Fábry († 25. 9. 1991) – vedúci výroby – 100. výročie narodenia

23. 10. 1949    Viera Dekišová – filmová architektka – 75 rokov

24. 10. 1929    Jozef Skovay († 7. 8. 2015) – herec– nedožitých 95 rokov

24. 10. 1954    Jozef Ráž – spevák, hudobný skladateľ, hudobník – 70 rokov

25. 10. 1924    Vladislav Pavlovič († 31. 10. 1973) – režisér, scenárista – 100. výročie narodenia

28. 10. 1944    Marián Labuda († 5. 1. 2018) – herec – nedožitých 80 rokov

30. 10. 1929    Viera Strnisková († 31. 8. 2013)– herečka – nedožitých 95 rokov

31. 10. 1974    Marián Miezga – herec – 50 rokov

zdroj: elektronická publikácia Slovenského filmového ústavu (SFÚ)

Kalendár filmových výročí 2024, ktorú zostavila Renáta Šmatláková

Kalendár filmových výročí na rok 2024 nájdete na: web SFÚ

Viac informácií o tvorcoch slovenskej kinematografie nájdete na: web SK CINEMA

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Lapilli / Zdroj: Film Expanded

recenzia Lapilli

Lapilli otvárajú zábery morskej hladiny snímanej z idúcej lode a dunivý, takmer útrobný zvuk trieštiacich sa vĺn. Autorský hlas hovorí: „Prichádzam v momente, keď sa kyslík vydal na ústup.“ Znie to záhadne, priam nepreniknuteľne. Vzápätí obrazy mora vystrieda vyprahnutá krajina, popraskané dno jazera, z ktorého sa vplyvom devastujúcej ľudskej činnosti stala toxická pustatina. Filmové obrazy Lapilli, zábery vyschnutého Aralského jazera, ale aj iných lokalít s nerastnými kvetmi, podivuhodnými farbami skalných stien a kryštalických štruktúr však nie sú nepreniknuteľné. Skrýva sa za nimi autorkina naliehavá potreba hovoriť o smrti, strate a trúchlení. Nejde to hneď; nejde to priamo. Preto Ďurinová použije metaforu o vysychaní jazera a metonymiu kyslíka na ústupe. Je to akási rétorická a poetická fyzikálna chémia. A je to alchýmia. Paula Ďurinová chce hovoriť príbeh svojich starých rodičov, experimentálneho fyzika a učiteľky prekladateľky so záľubou v horách, meditácii a dychových cvičeniach, ktorí krátko po sebe podľahli kovidovému zápalu pľúc, no nemôže prestať myslieť na vysychanie jednej z najväčších vnútrozemských vodných plôch na svete. Navyše sa potrebuje ponoriť do seba. Preto zostupuje do jaskyne, preto nám hovorí, že smútok má svoje štádiá; je ich päť alebo sedem. Päť alebo sedem (z môjho pohľadu šesť) je aj implicitných častí filmu: štádium vyschnutého jazera (hľadania slov, filmovej formy), štádium vodopádu (výtrysku života,...
Záber z filmu Dozorkyňa / Zdroj: ASFK

recenzia Dozorkyňa

Dozorkyňa je čítankou psychologického trileru. Napriek tomu, že má svoje ošúchané stránky, odpísané z iných filmov z väzenského prostredia, stále je to poctivá psychologická dráma, ktorá mrazí nielen svojím severským prostredím. Dej sleduje prísnu, no sympatickú dozorkyňu Evu v stredných rokoch, ktorá pracuje v mužskej väznici. Pôsobí na oddelení pre mladých mužov odsúdených za ľahké zločiny, kde vďaka vzájomnému rešpektu medzi väzňami a dozorkyňou vládne príjemná, takmer táborová atmosféra. Tvorcovia filmu výrazne pracovali aj s dekoráciami a výpravou, aby si pomohli v minimalistickom rozprávaní. Postavami vo veľmi presnej, ale stručnej expozícii sú tak aj široké a presvetlené chodby v symetrickej kompozícii, ktorá evokuje pravidelnosť a poriadok nastolené Evou na oddelení. Eva každého z väzňov pozná po mene, venuje sa im nad rámec svojich povinností a vedie krúžok meditácie, vďaka čomu si ju hneď obľúbime. Takéto uvoľnené pomery však zároveň vyvolávajú napätie, pretože čakáme, kedy krehkosť vzťahov, nutne obmotaných mocenskou dynamikou, pukne. Obzvlášť, ak vzťah tvorí žena (príznačne pomenovaná Eva), ktorej je spoločensky pripisovaná menšia moc, ale v tomto prípade jej povolanie prináša dominanciu voči mužom, ktorých pozícia je vo väzení v porovnaní so stereotypmi mimo tejto inštitúcie podradená. Prostredie väzenia prináša aj napätie podporené strachom z minulosti odsúdených chlapcov a mužov, ktorú režisér naschvál nešpecifikuje, aby nám predstavivosť pracovala na plné obrátky, vždy...
Zobraziť všetky články