Kalendár filmových výročí október 2024

Písmo: A- | A+

Výročia osobností slovenskej kinematografie.

2. 10. 1949       Katarína Minichová († 12. 8. 2019) – dramaturgička, scenáristka – nedožitých 75 rokov

3. 10. 1939       Ján Šuda († 6. 7. 2012) – režisér, dramaturg, scenárista – nedožitých 85 rokov

3. 10. 1944       Fedor Bartko – režisér, dokumentarista – 80 rokov

† 4. 10. 2019   Etela Balgová-Harantová (nar. 30. 10. 1932) – herečka, dabingová režisérka – 5 rokov od skonania

7. 10. 1974       Monika Hilmerová – herečka – 50 rokov

10. 10. 1954    Vašo Patejdl († 19. 8. 2023) – hudobný skladateľ, spevák – nedožitých 70 rokov

13. 10. 1914    Alfonz Bednár († 9. 11. 1989) – spisovateľ, scenárista – 110. výročie narodenia

13. 10. 1934    Dušan Kulíšek († 23. 12. 2013)– dramaturg, scenárista – nedožitých 90 rokov

13. 10. 1954    Oleg Makara-Kalmáry – režisér, scenárista – 70 rokov

† 13. 10. 2019 Eduard Galbavý (nar. 25. 8. 1930) – vedúci výroby – 5 rokov od skonania

14. 10. 1924    Jaroslav Rozsíval († 13. 1. 1996) – herec – 100. výročie narodenia

16. 10. 1944    Ivan Popovič – režisér, scenárista, animátor – 80 rokov

16. 10. 1944    Ladislav Volko – filmový publicista, pedagóg – 80 rokov

19. 10. 1939    Judita Vicianová – herečka – 85 rokov

21. 10. 1924    Igor Fábry († 25. 9. 1991) – vedúci výroby – 100. výročie narodenia

23. 10. 1949    Viera Dekišová – filmová architektka – 75 rokov

24. 10. 1929    Jozef Skovay († 7. 8. 2015) – herec– nedožitých 95 rokov

24. 10. 1954    Jozef Ráž – spevák, hudobný skladateľ, hudobník – 70 rokov

25. 10. 1924    Vladislav Pavlovič († 31. 10. 1973) – režisér, scenárista – 100. výročie narodenia

28. 10. 1944    Marián Labuda († 5. 1. 2018) – herec – nedožitých 80 rokov

30. 10. 1929    Viera Strnisková († 31. 8. 2013)– herečka – nedožitých 95 rokov

31. 10. 1974    Marián Miezga – herec – 50 rokov

zdroj: elektronická publikácia Slovenského filmového ústavu (SFÚ)

Kalendár filmových výročí 2024, ktorú zostavila Renáta Šmatláková

Kalendár filmových výročí na rok 2024 nájdete na: web SFÚ

Viac informácií o tvorcoch slovenskej kinematografie nájdete na: web SK CINEMA

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Prezidentka (r. Marek Šulík) / Zdroj: Film Expanded

recenzia Prezidentka

Ako protagonistka Zuzana Čaputová o sebe prezrádza najviac prostredníctvom toho, čo vo filme absentuje: prostredníctvom hraníc medzi osobným/rodinným životom a výkonom verejnej funkcie. Narácia sa riadi chronológiou, ktorú ukotvujú výrazné spoločensko-politické momenty. V ich kontexte Čaputová miestami pootvára dvere do súkromia rodiny. Na začiatku hovorí o dcérinej chorobe v čase inaugurácie, neskôr o chorom otcovi v súvislosti s návštevou pápeža.Trajektória pohľadu sa nikdy nevychýli z časopriestoru, v ktorom je prítomná hlavná postava filmu – s výnimkou stretnutia mladého muža s rodinou po prepustení z väzenia, odkiaľ sa dostal vďaka prezidentkinej amnestii. Táto scéna preto z celkového tvaru filmu mierne vytŕča. Samotné posudzovanie žiadostí o udelenie amnestií je pars pro toto uplatňovania zákonov – vždy ide o rozhodnutia konkrétnych ľudí; či už sú to pracovníci na úrade rozhodujúci o uznaní zmeny pohlavia, SBS-kár posudzujúci krádež v obchode, sudca/sudkyňa posudzujúci staršieho muža obvineného za výrobu konopných mastí, alebo prezidentka a jej tím posudzujúci jednotlivé žiadosti o amnestie. Za každou z týchto žiadostí sú konkrétne osoby, kontexty a kauzalita udalostí, ktoré kulminovali do obvinenia z trestného činu. Pre Čaputovú je napríklad pomyselnou hranicou tá medzi tzv. mäkkými a tvrdými drogami, posudzovať sa nedá inak ako hľadať pomocnú racionalizačnú „slamku“. Prezidentka je konfrontovaná s nefunkčným systémom, ktorý nepomerne prísne trestá držanie marihuany, ako však poznamená jeden z členov jej tímu, nejde o to, aby amnestiami nahrádzala zlú legislatívu. Napriek tomu...
Záber z filmu Architektúra ČSSR 68-89. FOTO: Aerofilms

Búranie architektúry je ako rozfúkanie mandaly. Krása je zrazu fuč 

Keď sa staval bratislavský Most SNP, bola to obrovská udalosť. Moderný symbol vtedajšej československej architektúry dal mestu cveng metropoly, stal sa jeho dominantou, prepojil Petržalku s historickým centrom, predurčil jednu zo zásadných tepien budúcnosti a v názve niesol mierové posolstvo.  Všetko pôsobilo úžasne, až na detail, že za obeť tejto výstavbe koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia – a po vpáde sovietskych vojsk – padla časť starej Bratislavy vrátane židovskej synagógy. Dodnes sa obhajuje myšlienka, že v prípade tejto demolácie nešlo o hodnotnú architektúru, ktorú by sa oplatilo zachovať.  V každom prípade si Most SNP vyslúžil prívlastok kontroverznej stavby a jedným dychom sa stal najvýznamnejšou stavbou minulého storočia.  Aj takéto dejiny formujú Slovensko. Povie nám o tom viac dokument Architektúra ČSSR 58 – 89, ktorý práve prichádza do našich kín.  Večnosť proti pominuteľnosti Búranie architektúry je čosi ako rozfúkavanie mandaly, povedal na jednej zo svojich prednášok známy český raper, grafik, ilustrátor a popularizátor myšlienky dobrej architektúry Vladimir 518.  Odvážnym tvrdením dlhodobo otvára širokú diskusiu o večnosti a pominuteľnosti toho, čo na našom území zanecháva umenie architektúry.  Vďaka jeho intenzívnej práci pri jej objavovaní vznikla v roku 2022 kniha Architektura 58–89, najrozsiahlejšia publikácia o stigmatizovanej predrevolučnej architektúre v Československu.  Vzápätí sme mohli vidieť aj rovnomenný osemdielny dokumentárny televízny cyklus, ktorého scenár v spolupráci so slovenskou...
Julianne Moore a Tilda Swinton v novinke Pedra Almodóvara Vedľajšia izba.

Filmový festival inakosti – odvaha vo filme i mimo neho

Snímky ocenené na prestížnych filmových festivaloch, slovenská premiéra aj výnimočné tituly svetovej kinematografie, ktoré si nezaslúžia zapadnúť prachom. Filmový festival inakosti v programe svojho 18. ročníka premietne počas siedmich dní (20. – 26. 11.) až 84 filmov s kvír tematikou. Podujatie nesie tento rok podtitul Odvaha. Ide o poctu tým, ktorí sa v boji za svoje práva a slobodu nevzdali, ale aj tým, ktorí hľadajú bezpečný priestor, kde môžu byť sami sebou. „V súčasnosti čelíme snahe o kontrolu umenia, kultúry a aj našich osobných vzťahov. Žiaľ, stále žijeme v období, keď si vyžaduje od mnohých kvír na Slovensku istú dávku odvahy, ak chcú žiť naplno, pravdivo a šťastne. Veríme, že Filmový festival inakosti vďaka svojmu filmovému programu a sprievodným podujatiam patrí k tým momentom, ktoré ľudí inšpirujú a pomáhajú nabrať silu k tejto odvahe,“ priblížila riaditeľka festivalu Zita Hosszúová. Festival otvorí snímka Vedenie domácnosti pre začiatočníkov režiséra Gorana Stolevského, ktorá získala v Benátkach cenu Queer Lion. Divákom kladie otázku, či je rodina to, do čoho sa narodíme, alebo niečo, čo si počas života vybudujeme. https://youtu.be/lz3FVGGg0MU?si=qAo-oi1chqSwauAB Trailer filmu Vedľajšia izba. Filmy z Benátok i Cannes Návštevníci festivalu si môžu na plátne pozrieť aj tohtoročného víťaza z Benátok, film Pedra Almodóvara Vedľajšia izba. Tilda Swinton a...
Zobraziť všetky články