Marián Bielik (Fajolo) a Jana Beláková (Bela) vo filme Slnko v sieti.

Marián Bielik (7. 11. 1943 – 21. 9. 2024)

Písmo: A- | A+

Marián Bielik, ktorý stvárnil hlavnú úlohu Fajola vo filme Slnko v sieti (1962) režiséra Štefana Uhra, zomrel vo veku nedožitých 81 rokov.

Keď ho Uher obsadil do filmu, bol štvrtákom na bratislavskej ŠUP-ke, kde študoval fotografiu. „Vo filme nehrám, nehrám v tom hereckom zmysle slova. Iba vytváram postavu samého seba, Spočiatku som neustále pociťoval prítomnosť kamery a celej filmovej techniky. Trochu som bol nesvoj. Ale už som si na to zvykol, teraz môj prejav je bezprostrednejší, prirodzený,“ povedal Bielik v reportáži z nakrúcania filmu v Smene v roku 1961. Bielikovu postavu v snímke nahovoril Michal Dočolomanský.

Bielik neskôr pracoval ako asistent kamery a vedúci oddelenia kamerovej a svetelnej techniky. Ako asistent kamery sa podieľal na filmoch ako 322 (r. Dušan Hanák, 1969), Nevesta hôľ (r. Martin Ťapák, 1971), Kto odchádza v daždi (r. Martin Hollý, 1974), Tetované časom (r. Zoro Záhon, 1975), Čarbanice (r. Eva Štefankovičová, 1982) či Predčasné leto (r. Otakar Krivánek, 1982).

V televíznom filme Malá anketa (r. Peter Solan, 1969) si zahral kameramana a mihol sa v televíznej snímke Kľúč (r. Jiří Vrba, 1965).

O úmrtí Mariána Bielika informovala jeho dcéra, úspešná kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová-Bieliková. Posledná rozlúčka s Mariánom Bielikom bude vo štvrtok 26. 9. o 10.15 h v bratislavskom Krematóriu na Hodonínskej 44.

Autor:

Marián Bielik (Fajolo) a Jana Beláková (Bela) vo filme Slnko v sieti (1962). FOTO: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články