Minulý rok mal premiéru film režiséra a scenáristu Miloslava Luthera Spiaci účet. Podľa vlastných slov tvorcu uzatvára jeho päťdesiatročnú tvorbu. Okrem toho sa 14. augusta 2025 dožíva osemdesiatky a tieto dva nespochybniteľné fakty sú tými najlepšími dôvodmi pre zamyslenie sa nad majstrovou tvorbou.
Luther sa vo svojej bohatej tvorbe venoval v minimálnej miere nakrúcaniu dokumentárnych filmov, a maximálnej nakrúcaniu televíznych filmov, televíznych minisérií a filmov určených pre distribúciu do kín. Za polstoročie ich vytvoril viac ako päťdesiat, čo je úctyhodný počet.
Kvalitný príbeh, prepracované postavy
Lenže kvantita nemôže saturovať kvalitu, a preto si niečo povedzme o tom, čo je vlastné jeho tvorbe. Kariéru filmového režiséra začal v roku 1968 na legendárnej pražskej FAMU po okupácii Československa, teda v období, keď ducha liberalizmu Pražskej jari zo školy pomaly vytláčala nastupujúca normalizácia, ktorá postupne ovládla celé pole umenia. V tejto atmosfére v roku 1975 začal Luther pracovať v Československej televízii, kde pôsobil desať rokov a venoval sa nakrúcaniu televíznych inscenácií a filmov. Väčšina z nich bola adaptáciami literárnych diel, za všetky uvediem filmovú adaptáciu novely Thomasa Manna Mário a kúzelník. Film ukazuje kúzelníka schopného účinne manipulovať ľuďmi a svojimi nemorálnymi praktikami pripomína konanie totalitných diktátorov. Čašník Mário si uvedomuje škodlivé dôsledky kúzelníkovej činnosti a dokáže tomu čeliť iba tak, že manipulátora zastrelí.
Televízny film Mário a kúzelník predznamenal osobitosť režisérskeho štýlu tvorcu a nasledujúce diela jeho základ precizovali, rozvinuli či obohatili o nové prvky. V prvom rade preferenciu tvorby filmových adaptácií významných literárnych diel slovenskej a svetovej literatúry. Ďalej ako režisér kladie dôraz na konzistentné a koherentné budovanie príbehov. Vo väčšine prípadov sa odohrávajú v konkrétnom historickom čase a geografickom priestore. Dobre napísaný príbeh je pre Luthera základom pre nakrútenie úspešného filmu. Preto si vyberá na spoluprácu takých scenáristov, ktorí dokážu napísať kvalitný príbeh a detailne poznajú dobové súvislosti. Silnou stránkou jeho režisérskeho štýlu sú postavy. Sú to postavy komplikované, psychologicky detailne prepracované a neraz vnútorne rozorvané.
Pohnutie mysle aj oslobodzujúci smiech
V Lutherových filmoch príbehy so všetkými vzájomne prepojenými a citlivo skĺbenými súčasťami slúžia ako prostriedok kreácie hodnoverných modelov sveta, ktoré do takej miery pripomínajú náš prežívaný svet, že ich väčšina divákov považuje za svety včerajška.
Vďaka jeho filmom môže divák sledovať na pozadí osobného príbehu Jána Jesénia, ako by mohli ľudia v Čechách v období pred bitkou a po bitke na Bielej hore myslieť, cítiť a konať, alebo kto by mohol mať prospech zo smrti geniálneho skladateľa Wolfganga Amadea Mozarta. Nie vždy sú hlavnými postavami filmoví dvojníci historických osobností. Oveľa častejšie sú to fiktívne postavy. Ako nenápadný zamestnanec poštového úradu, lekár presvedčený o tom, že aj v totalitnej spoločnosti môže stáť mimo jednej alebo druhej strany barikády alebo mladí ľudia, ktorí veria, že k šťastnému životu im postačí veľká láska. Vždy sú to však postavy, ktoré sa dostávajú do konfliktu s vládnucimi spoločensko-politickými pomermi, predovšetkým s brutálnou silou, ktorá všetko, čo je iné ohýba, drví, láme a triešti, hoci táto inakosť nikoho neohrozuje.
Postavy sú ako plavci hodení do rieky, ktorí sa pokúšajú preplávať rieku najkratšou možnou dráhou. Lenže kruté hry dejín sú ako silný prúd rieky. Ten ich odkláňa od cieľa, unáša do miest, kde ich zradné víry sťahujú na dno. Niekedy to plavci neprežijú, inokedy áno, lenže aj tí, čo to prežijú, nikdy nezostanú takí ako boli predtým.
Tieto filmové modely sveta však nemodelujú iba konanie postáv v konkrétnych jedinečných dejinných situáciách, ale nepriamo poskytujú modely konania, podľa ktorých môže konať každý, kto sa ocitne v podobnej situácii. Niekedy totiž treba čeliť zlu elimináciou strachu a odvážnym konaním, inokedy treba na zlo reagovať smiechom schopným ho zosmiešniť. Luther bravúrne ovláda tvorivé postupy imanentné ako tvorbe komédií, tak aj drámam. Preto v jeho filmografii nachádzame popri drámach vyvolávajúcich kantovské pohnutie mysle aj komédie schopné vyvolať oslobodzujúci smiech.
Strieborná nymfa aj Slnko v sieti
Toto zamyslenie by nebolo kompletné bez pripomenutia faktu, že mnohé z jeho filmov boli ocenené. Už spomínaný film Mário a kúzelník ocenila porota 18. MTF v Monte Carlu v roku 1977 a udelila mu Striebornú nymfu, hlavnú cenu v kategórii dramatických programov. Okrem toho získal aj cenu pre režiséra do 35 rokov. Miloslav Luther síce ceny získal, ale osobne si ich nemohol prevziať. Dôvodom zákazu vycestovať bola emigrácia jeho brata, kameramana Igora Luthera. Rad ocenení nateraz uzatvára prestížne ocenenie Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. A mne nezostáva nič iné, než v mene všetkých divákov popriať nášmu jubilantovi všetko najlepšie, lebo najlepšieho je vždy málo.
