Miloslav Luther. Foto: Miro Nôta

Miloslav Luther a jeho filmové svedectvá o dobe

Písmo: A- | A+

Minulý rok mal premiéru film režiséra a scenáristu Miloslava Luthera Spiaci účet. Podľa vlastných slov tvorcu uzatvára jeho päťdesiatročnú tvorbu. Okrem toho sa 14. augusta 2025 dožíva osemdesiatky a tieto dva nespochybniteľné fakty sú tými najlepšími dôvodmi pre zamyslenie sa nad majstrovou tvorbou.

Luther sa vo svojej bohatej tvorbe venoval v minimálnej miere nakrúcaniu dokumentárnych filmov, a maximálnej nakrúcaniu televíznych filmov, televíznych minisérií a filmov určených pre distribúciu do kín. Za polstoročie ich vytvoril viac ako päťdesiat, čo je úctyhodný počet.

Kvalitný príbeh, prepracované postavy

Lenže kvantita nemôže saturovať kvalitu, a preto si niečo povedzme o tom, čo je vlastné jeho tvorbe. Kariéru filmového režiséra začal v roku 1968 na legendárnej pražskej FAMU po okupácii Československa, teda v období, keď ducha liberalizmu Pražskej jari zo školy pomaly vytláčala nastupujúca normalizácia, ktorá postupne ovládla celé pole umenia. V tejto atmosfére v roku 1975 začal Luther pracovať v Československej televízii, kde pôsobil desať rokov a venoval sa nakrúcaniu televíznych inscenácií a filmov. Väčšina z nich bola adaptáciami literárnych diel, za všetky uvediem filmovú adaptáciu novely Thomasa Manna Mário a kúzelník. Film ukazuje kúzelníka schopného účinne manipulovať ľuďmi a svojimi nemorálnymi praktikami pripomína konanie totalitných diktátorov. Čašník Mário si uvedomuje škodlivé dôsledky kúzelníkovej činnosti a dokáže tomu čeliť iba tak, že manipulátora zastrelí.

Televízny film Mário a kúzelník predznamenal osobitosť režisérskeho štýlu tvorcu a nasledujúce diela jeho základ precizovali, rozvinuli či obohatili o nové prvky. V prvom rade preferenciu tvorby filmových adaptácií významných literárnych diel slovenskej a svetovej literatúry. Ďalej ako režisér kladie dôraz na konzistentné a koherentné budovanie príbehov. Vo väčšine prípadov sa odohrávajú v konkrétnom historickom čase a geografickom priestore. Dobre napísaný príbeh je pre Luthera základom pre nakrútenie úspešného filmu. Preto si vyberá na spoluprácu takých scenáristov, ktorí dokážu napísať kvalitný príbeh a detailne poznajú dobové súvislosti. Silnou stránkou jeho režisérskeho štýlu sú postavy. Sú to postavy komplikované, psychologicky detailne prepracované a neraz vnútorne rozorvané.

Pohnutie mysle aj oslobodzujúci smiech

V Lutherových filmoch príbehy so všetkými vzájomne prepojenými a citlivo skĺbenými súčasťami slúžia ako prostriedok kreácie hodnoverných modelov sveta, ktoré do takej miery pripomínajú náš prežívaný svet, že ich väčšina divákov považuje za svety včerajška.

Vďaka jeho filmom môže divák sledovať na pozadí osobného príbehu Jána Jesénia, ako by mohli ľudia v Čechách v období pred bitkou a po bitke na Bielej hore myslieť, cítiť a konať, alebo kto by mohol mať prospech zo smrti geniálneho skladateľa Wolfganga Amadea Mozarta. Nie vždy sú hlavnými postavami filmoví dvojníci historických osobností. Oveľa častejšie sú to fiktívne postavy. Ako nenápadný zamestnanec poštového úradu, lekár presvedčený o tom, že aj v totalitnej spoločnosti môže stáť mimo jednej alebo druhej strany barikády alebo mladí ľudia, ktorí veria, že k šťastnému životu im postačí veľká láska. Vždy sú to však postavy, ktoré sa dostávajú do konfliktu s vládnucimi spoločensko-politickými pomermi, predovšetkým s brutálnou silou, ktorá všetko, čo je iné ohýba, drví, láme a triešti, hoci táto inakosť nikoho neohrozuje.

Postavy sú ako plavci hodení do rieky, ktorí sa pokúšajú preplávať rieku najkratšou možnou dráhou. Lenže kruté hry dejín sú ako silný prúd rieky. Ten ich odkláňa od cieľa, unáša do miest, kde ich zradné víry sťahujú na dno. Niekedy to plavci neprežijú, inokedy áno, lenže aj tí, čo to prežijú, nikdy nezostanú takí ako boli predtým.

Tieto filmové modely sveta však nemodelujú iba konanie postáv v konkrétnych jedinečných dejinných situáciách, ale nepriamo poskytujú modely konania, podľa ktorých môže konať každý, kto sa ocitne v podobnej situácii. Niekedy totiž treba čeliť zlu elimináciou strachu a odvážnym konaním, inokedy treba na zlo reagovať smiechom schopným ho zosmiešniť. Luther bravúrne ovláda tvorivé postupy imanentné ako tvorbe komédií, tak aj drámam. Preto v jeho filmografii nachádzame popri drámach vyvolávajúcich kantovské pohnutie mysle aj komédie schopné vyvolať oslobodzujúci smiech.

Strieborná nymfa aj Slnko v sieti

Toto zamyslenie by nebolo kompletné bez pripomenutia faktu, že mnohé z jeho filmov boli ocenené. Už spomínaný film Mário a kúzelník ocenila porota 18. MTF v Monte Carlu v roku 1977 a udelila mu Striebornú nymfu, hlavnú cenu v kategórii dramatických programov. Okrem toho získal aj cenu pre režiséra do 35 rokov. Miloslav Luther síce ceny získal, ale osobne si ich nemohol prevziať. Dôvodom zákazu vycestovať bola emigrácia jeho brata, kameramana Igora Luthera. Rad ocenení nateraz uzatvára prestížne ocenenie Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. A mne nezostáva nič iné, než v mene všetkých divákov popriať nášmu jubilantovi všetko najlepšie, lebo najlepšieho je vždy málo. 

Miloslav Luther. Foto: Miro Nôta

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

slovenský dokumentárny film 2025 Ondřej a František Klišíkovci v dokumente Raději zešílet v divočině Foto: Arsy Versy

téma Hodnotenie slovenského dokumentárneho filmu 2025

V roku 2025 uviedli distribučné spoločnosti v slovenských kinách 15 celovečerných dokumentárnych filmov nakrútených v domácej produkcii alebo v koprodukcii s inými krajinami. Spomedzi týchto snímok bolo sedem majoritne slovenských, jeden film vznikol v paritnej koprodukcii s Českou republikou. V ďalších siedmich prípadoch bola slovenská strana len menšinovým koproducentom. Hladinu domáceho audiovizuálneho prostredia rozvlnilo aj niekoľko krátkometrážnych filmov či dokumentárna séria pre televíziu. Tieto čísla naznačujú, že dokumentárny rok 2025 sa niesol v znamení doznievajúcich dobrých čias. Z odstupu aj zblízka Potešujúcou správou o dokumentárnych filmoch, ktoré vlani prišli do slovenských kín, je v prvom rade ich tematická i estetická rôznorodosť. Zameriavajú sa na skutočne rozmanité publikum. Od toho najširšieho, priam mainstreamového, ktoré konzumuje primárne obsah VOD platforiem (Netflix, Voyo, Max), cez zvedavé a skôr klubové publikum až po vyložene niche okruh festivalových divákov a diváčok. Príjemne ma prekvapilo aj to, že tvorcovia a tvorkyne vlaňajších filmov pri práci využívali celé spektrum režijných metód a prístupov k rozprávaniu. Ich filmy navyše ponúkajú celú škálu intenzít a tónov. Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Na festivale Cinematik v Piešťanoch získal cenu pre najlepší slovenský dokumentárny film. Foto: Film Expanded Niektoré si volia dištančné, prevažne statické snímanie ústiace až do experimentálneho, takmer galerijného filmu, akým je Letopis (r. Martin Kollar), iné sa rozhodli pre štylizovaný,...
Martin Pechlát a Emanuel Bugala vo filme Šviháci. Foto: Bontonfilm

recenzia Šviháci

Šviháci nezahanbili tradíciu rodinnej komédie. V dnešných časoch priniesli chýbajúce osvieženie z domácej kuchyne a objavili veľký detský talent. Kultové rodinné komédie s deťmi v hlavných úlohách sa nerodia často. Preto milujeme najmä tie československé. Ich pointy za desiatky rokov preveril čas a väčšinou v nich majú prsty Marie Poledňáková alebo Zdeněk Svěrák. Predsa sa však nájdu nové osobnosti, ktoré cítia, že vetrať krehké rodinné putá s humorom v srdci nie je len taká komerčná banalita a samozrejmosť. Veria v silu scenára a ešte aj majú nos na detského hrdinu. Medzi nich patrí režisér Braňo Mišík, sám kedysi výrazný detský herecký zjav. Do slovenských a českých kín teraz prišiel s filmom Šviháci. Na prvý pohľad akoby šlo len o ďalšiu produkciu vypočítanú pre konzumenta, ale je v tom čosi viac. Obnažený háčik Príbeh je vcelku jednoduchý: traja hudobníci v zmiešanom česko-slovenskom pomere chodievajú počas sezóny pravidelne do piešťanských kúpeľov za prácou. Aj sympatický Dan (Martin Pechlát) si pri týchto príležitostiach vždy zbalí svoje „fidlátka“ a odoberie sa od manželky a čerstvo dospelej dcéry z pražského bytu, aby s ostrieľanou kapelou na osvedčenom mieste slušne zarobil. Má najmilujúcejšiu rodinu, akú si len vieme predstaviť. Sám pritom pôsobí ako ojedinelý maskulínny druh bytosti, o ktorú sa možno nielen oprieť, ale ju aj na chlieb natrieť, dokonca s ňou zábavne spolužiť. Zdalo...
Oscar 2026 nominácie Fotografia z filmu Hriešnici

Hriešnici „prebili“ Jednu bitku za druhou, majú 16 nominácií na Oscara

Najviac nominácií na Oscara 2026, spolu až 16, získal hororový film Hriešnici režiséra Ryana Cooglera v hlavnej dvojúlohe s Michaelom B. Jordanom. Hviezdne obsadený satirický triler Jedna bitka za druhou Paula Thomasa Andersona má 13 nominácií. Po 9 nominácií získali snímky Frankenstein, Veľký Marty a Citová hodnota. Nominácie zverejnila americká filmová akadémia vo štvrtok 22. januára. V kategórii zahraničných filmov sa medzi nominované tituly prebojovali národní kandidáti z Brazílie, Francúzska, Nórska, Španielska a Tunisu. Viac-menej podľa očakávaní tak o Oscara súperia triler Tajný agent (r. Kleber Mendonça Filho), Drobná nehoda (r. Džafar Panahi), Citová hodnota (r. Joachim Trier), Sirat (r. Oliver Laxe) a Hlas Hind Radžab (r. Kaouther Ben Hania). Slovenským zástupcom v oscarovom súboji bol Otec Terezy Nvotovej, ktorý sa však nedostal do užšieho výberu. Naopak, do užšieho výberu v kategórii krátkych animovaných filmov sa dostali dve slovenské koprodukčné snímky. Ani Hurikán Jana Sasku, ani Zomrela som v Irpini Anastasie Falileievy však napokon nomináciu nezískali. O cenu pre najlepší celovečerný hraný film roka sa uchádza 9 filmov. Akadémia nominovala snímky Bugonia (r. Yorgos Lanthimos), F1 (Joseph Kosinski), Frankenstein (r. Guillermo del Toro), Hamnet (Chloé Zhao), Veľký Marty (r. Josh Safdie), Jedna bitka za druhou, Tajný agent, Citová hodnota, Hriešnici a Sny o vlakoch (r. Clint Bentley)....
Zobraziť všetky články