Hneď po tom, ako Potroková absolvovala v roku 1955 štúdium fotografie na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, nastúpila do Štúdia vedecko-populárnych filmov Bratislava ako asistentka kamery (snímačka). Prvým filmom, na ktorom sa podieľala ešte ako Oľga Plačková, bolo Jablko poznania (1955) v réžii Vlastimila Herolda.

Ako uvádza Renáta Šmatlákova v profile režisérky a výtvarníčky na portáli SK Cinema, od roku 1956 pracovala ako grafička, od roku 1964 ako výtvarníčka trikov v Štúdiu krátkych filmov. Od roku 1970 sa venovala animovanému filmu ako asistentka animátora, neskôr ako samostatná režisérka a animátorka. „Pre jej výtvarný rukopis je charakteristická kresba farebnými ceruzkami a pastelom, venovala sa aj papierikovej animácii,“ priblížila jej tvorbu Šmatláková.

Oľga Potroková napísala scenár k televíznej rozprávke o dvoch chlapcoch a robotovi Srdce (1974) režiséra Jana Dudešeka a ako animátorka sa podieľala na seriáli Venček (1976) režiséra Vladimíra Lehkého. Ako režisérka, výtvarníčka aj animátorka sa podpísala pod televízny animovaný seriál Morské rozprávky (1972 – 1982), ktorý patrí k jej najvýznamnejším dielam. Autorkou námetu, scenára a dramaturgičkou bola Marianna Grznárová a rozprávky nahovoril Ladislav Chudík.

Oľga Potroková nakrútila aj viacero krátkych televíznych animovaných filmov ako Najkrajšie ucho na svete (1970) o konflikte zajačích súrodencov s líškou, Myška Plyška (1971) o nespokojnej myške, Jakubkova košeľa (1983) o chlapcovi, ktorý si zašpinil košeľu, Biela Barborka (1984) o starenke a ruži, Bosá jabloň (1986) o jabloni, ktorá si dala ušiť topánky, Paľko a snehové vločky (1987) o chlapcoch, ktorých zaujal prvý sneh, či Pieseň o starom strome (1991) o „strome, ktorý zachránil vtáčie hniezdo pred krutou Zimou a s príchodom Jari zakvitol do krásy“.

Jar a energia prírody boli pre Oľgu Potrokovú inšpiráciou a dodávali jej „chuť pracovať na poézii a stvárniť ju do kreslenej rozprávky“. Podľa vlastných slov obľubovala poetické námety, pretože sa páčia aj deťom. 

„Chcem svojím výtvarným prístupom obohatiť vnútorný život ľudí, ktorých pohlcuje nemilosrdná konzumná spoločnosť, plná sladkých, fosforeskujúcich, nič nehovoriacich farieb. Vzťahy medzi ľuďmi ochladli, sú zľadovatené ako meluzína v mojom filme. Márne sa za oknom niektorých domovov rozsvieti iskrička tepla a ľudského porozumenia. Studený dych meluzíny sa dotkne aj slnka, strom však neklesá pod ťarchou ľadových cencúľov, ale pozbiera aj posledné sily, aby sa dotkol slnka, ktoré zo svojich nekonečných zdrojov každý rok na jar utká vílu krásy a lásky,“ vyjadrila sa Potroková pre Národnú obrodu po dokončení filmu Pieseň o starom strome.

Oľga Potroková zomrela 19. 3. 2023 vo veku 88 rokov.