Kameraman Tibor Biath sa podpísal pod takmer 50 celovečerných hraných a televíznych filmov a 70 krátkometrážnych snímok. Narodil sa pred sto rokmi 12. mája 1925 v Prešove, zomrel 5. mája 2012 vo veku nedožitých 87 rokov.
„Všetci sme ho mali radi, on tuším ani nemal nepriateľov,“ povedal v rozlúčkovej reči režisér Eduard Grečner. „Dobrácky pohľad Tibora Biatha odzbrojil každého. V tvorivých štáboch vedel svojou charizmou vytvoriť pokojnú a družnú priateľskú atmosféru.“
Podľa Grečnera, s ktorým nakrútil film Nylonový mesiac (1965), mal Biath vzácnu vlastnosť – ako kameraman sa netlačil do popredia a „nepredvádzal sa“, vedel, že najviac spraví, ak bude slúžiť myšlienke diela.
Tibor Biath od detstva rád fotografoval a kúpeľňu v rodičovskom byte „zanešvároval“ vývojkou a ustaľovačom. Rok po skončení druhej svetovej vojny ho zaujalo avízo v novinách, že sa v Prahe otvára filmová škola. Po Moskve, Berlíne, Ríme a Paríži je FAMU piatou najstaršou filmovou školou na svete. Biath sa prihlásil. Hoci už doma skúšal nakrúcať na kamarátovu16 mm kameru, pražskí kolegovia, ktorí sa hlásili na školu, mali pred ním náskok – viacerí mali skúsenosť s prácou na Barrandove. Biath však svojimi fotografiami zaujal vtedajšieho dekana FAMU Karola Plicku a prijali ho.
Stihol absolvovať iba 5 semestrov, keď ho v roku 1949 zo školy vylúčili z politických dôvodov. „Nebol som však jediný – zo školy vtedy letela asi tretina študentov. Potom, čo ma vyhodili, som musel ísť na vojnu. Dali ma k ,pétépákomʻ do uhoľnej bane. Pamätám si, ako som jedného dňa vyfáral a pred šachtou nakrúcal Barrandov. Bol to hrozný pocit. Skoro som sa rozplakal,“ spomínal v rozhovore k DVD kolekcii slovenských filmov zo 60. rokov.
Po vojenskej službe mu dal šancu Karol Skřipský, ktorý v tom čase viedol Štúdio populárno-vedeckého filmu. „Skúsenosť s dokumentom je pre filmára nedoceniteľná. Naučí ho zvládať najrôznejšie postupy a žánre, často v nepriaznivých podmienkach,“ kvitoval to Biath. V Krátkom filme spolupracoval s režisérmi ako Vojtech Andreánsky, Jozef Zachar či Kazimír Barlík.
Začiatkom 60. rokov si na Biatha spomenul jeho spolužiak Jozef Medveď a nakrútil s ním poviedkový film Tri razy svitá ráno (1961). Tak sa Biath dostal k celovečernému hranému filmu. A už o rok nakrútil jeden zo svojich najvýraznejších titulov Boxer a smrť (1962) s režisérom Petrom Solanom. So Solanom nakrútil aj poviedkovú snímku Tvár v okne (1963) a satiru Prípad Barnabáš Kos (1964). Nakrúcal hrané filmy pre kiná aj televíziu (kde spravil aj niekoľko seriálov) s Andrejom Lettrichom (Červené víno, 1972; Prípad krásnej nerestnice, 1973; Šepkajúci fantóm, 1975, Povstalecká história, 1984; Alžbetin dvor, 1986) či s Martinom Ťapákom (Balada o Vojtovej Maríne, 1964; Živý bič, 1966; Rok na dedine, 1967; Rysavá jalovica, 1970; Putovanie do San Jaga, 1973). Takisto spolupracoval s Ľudovítom Filanom (Vreckári, 1967; Naši pred bránami, 1970, Letokruhy, 1972), Jánom Lackom (Ďaleko je do neba, 1972) či Jánom Zemanom (Úsmev diabla, 1987).
„Lettrich bol klasik, nepatril medzi žiadnych avantgardistov. Poctivo si robil svoju robotu, ale mne veľmi nepasoval. Obraz nebol jeho veľkou prioritou, sústredil sa len na herca. Videl len jeho, aj keď ja som mal problémy, ako ho napríklad dostať z tmy do svetla,“ spomínal pre denník SME v roku 2005. „Najradšej som mal Solana. Vyhovovala mi jeho poetika, aj poetika dramatika Karvaša, s ktorým zas rád spolupracoval on. Ku každému záberu pristupoval veľmi rozvážne. Spolu sme veľa debatovali – či použiť jazdu či statický záber, či bude dlhší alebo sa bude strihať na krátko.“
Tibor Biath patril k iniciátorom a zakladateľom Asociácie slovenských kameramanov. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení. Bol držiteľom Radu Ľudovíta Štúra III. triedy, na MFF Artfilm mu udelili Zlatú kameru a za celoživotné dielo získal Igrica i Slnko v sieti. V roku 2005 o ňom režisér Peter Hledík nakrútil dokumentárny film Celky a detaily Tibora Biatha.
„Najhoršie pre kameramana je, keď režisér presadzuje svoju výtvarnosť. Tomu sa vyhýbam,“ zveril sa v roku 1987 Roľníckym novinám. „Nie sme iba tvorcami obrazu, ale podieľame sa aj na vytváraní klímy filmu, výbere hercov, štýle snímky, výbere prostredí.“
Tibor Biath hovoril, že má radosť z každého dobrého slovenského filmu, či už sa na ňom podieľal, alebo nie. „Mali by sme sa tešiť z každého úspechu, ktorý presiahne hranice regiónu.“
