Martin Hollý st.

Písmo: A- | A+

Martin Hollý starší bol režisérom aj hercom, pracoval v rôznych slovenských divadlách a príležitosti dostal aj vo filme. Narodil sa 8. júna pred 120 rokmi.

Jeho otcom bol spisovateľ, dramatik a evanjelický farár Jozef Hollý, o. i. autor hier ako Kubo či Geľo Sebechlebský, jeho synom zase režisér Martin Hollý. Počas vojny pracoval pre monopolnú filmovú spoločnosť Nástup, kde sa mal špecializovať na farebný film a mal realizovať jej najambicióznejší projekt, nedokončený, asi dvadsaťminútový hraný folklórny film Hanka sa vydáva. Vznikal podľa scenára jeho sestry Eleny Holéczyovej. (O projekte detailne píše Petra Hanáková v čerstvo vydanej knihe Máme svoj film!) Hollého druhá sestra Božena Abrhámová bola matkou známeho českého herca Josefa Abrháma. 

Martin Hollý ml. svojho otca obsadil do úlohy krčmára vo svojom celovečernom debute Havrania cesta (1962). Martin Hollý st. ako herec vystupoval aj v ďalších slovenských filmoch – ako člen Jánošíkovej družiny si zahral už vo Fričovom Jánošíkovi (1935), objavil sa aj v snímkach Trio Angelos (r. Vladimír Bahna, 1957), Zemianska česť (r. Vladimír Bahna, 1957), Na pochode sa vždy nespieva… (r. František Kudláč, 1960), Bratia (r. Andrej Lettrich, 1961) či Námestie svätej Alžbety (r. Vladimír Bahna, 1965). V oscarovom Obchode na korze (r. Ján Kadár, Elmar Klos, 1965) si zahral účtovníka Imra Kuchára. 

Rodák z Moravského Lieskového za na začiatku svojej profesionálnej dráhy živil ako úradník. V 20. rokoch minulého storočia pôsobil ako organizátor, herec, režisér a dramaturg v Divadelnom krúžku Jozefa Hollého v Novom Meste nad Váhom, ktorý založil. V nasledujúcom desaťročí sa jeho pôsobiskom stal košický rozhlas, kde pracoval ako režisér, herec, hlásateľ, reportér i redaktor. V rokoch 1938 – 1940 bol režisérom v bratislavskom rozhlase. Je autorom niekoľkých desiatok rozhlasových hier. V košickej Matici oživil aj tamojšiu divadelnú činnosť. 

Po vojne bol s dvojročnou prestávkou, keď pôsobil ako režisér a riaditeľ divadla v Nitre, až do roku 1958 režisérom martinského divadla. Nasledoval post umeleckého riaditeľa v divadle v Žiline, kde v roku 1965 zomrel vo veku 61 rokov. Ako režisér hosťoval aj vo viacerých oblastných divadlách. Ako uvádza Encyklopédia dramatických umení Slovenska, prevzaté predstavenie jeho inscenácie Sedliacka láska (1957) z martinského divadla patrilo medzi prvé dramatické programy slovenskej televízie. Režíroval tiež viaceré televízne adaptácie divadelných hier či pôvodnú televíznu hru Chlapec s loptou (1960).

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Viktora Kubala Janko Hraško u kúzelníka, ktorý uvedie Zlín Film Festival. Foto: archív SFÚ

Festival v Zlíne pripomenie aj 60 rokov slovenskej animácie  

Medzinárodný festival filmov pre deti a mládež Zlín Film Festival počas svojho 65. ročníka oslávi 60 rokov slovenskej animácie. Pri tejto príležitosti uvedie dve pásma krátkych slovenských animovaných filmov, jedno pre dospelých a druhé pre detských divákov. V oficiálnom súťažnom i nesúťažnom programe festivalu sa predstaví 18 súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Zlín Film Festival sa koná v termíne od 29. mája do 4. júna. Okrúhle 60. výročie slovenskej animácie oslávi Zlín Film Festival dvoma pásmami, ktoré pripravil v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ). Dospelým divákom bude určená profilová sekcia zakladateľa slovenskej animácie Viktora Kubala s jeho desiatimi krátkymi filmami. V sekcii pre deti so šiestimi krátkymi filmami sa predstavia aj ďalší slovenskí tvorcovia. Zo zbierok SFÚ sa v Zlíne celkovo premietne 16 klasických animovaných krátkych filmov. Svet Viktora Kubala Pásmo nazvané Svet Viktora Kubala tvoria autorove snímky z obdobia rokov 1944 až 1982. Pásmo uvedie slovenská teoretička animovaného filmu Eva Šošková. Obe pásma pre festival pripravila spolu s Leou Pagáčovou z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Premietať sa budú filmy Tajomný dedo (1944), Vstupujeme do doby atómovej (1963), Zem (1966), Postup (1968), Šach (1974), Kino (1977), Rebrík (1978), Jedináčik (1979), Mikroskop (1981) a Selekcia (1982). Pásmo filmov pre deti nazvané Janko Hraško a ďalšie animované filmy predstaví diela Mazanica (1972) Vladimíra...
Hlas lesa, réžia Zuzana Piussi. Foto: Filmtopia

Záujem o lesy jej do života priniesol environmentálny žiaľ

Les sa vychováva pílou a sekerou, tak to odjakživa učili lesníkov v škole. Prízvukujú to viacerí respondenti dokumentárneho filmu Hlas lesa, ktorý v týchto dňoch prichádza do slovenských kín. Formulka o tvrdej lesníckej výchove sa stala prvotným impulzom, ktorý vyprovokoval režisérku Zuzanu Piussi, aby sa venovala téme lesov – ich výrubu a v nich žijúcej zveri. Vo svojom najnovšom dokumente zároveň oslovuje ľudí, ktorí tejto poučke protirečia. Okrem problému množstva holorubov, o ktorých prichádza čoraz viac desivých správ, sa snažila zachytiť aj stav medvedej populácie v našich lesoch – z nej sa medzi ľuďmi zároveň stal problém číslo jedna vďaka straníckym nominantom, ktorí ju využili ako vstupenku do vysokej politiky. „Film sme začali natáčať asi pred deviatimi rokmi. Záujem o túto tému mi do života priniesol environmentálny žiaľ. Je prirodzenou reakciou na to, že ľudia, ktorí majú radi prírodu a divoké zvieratá, vidia, ako sa naše lesy doslova strácajú,“ hovorí pre Film.sk režisérka Zuzana Piussi. Jej film vznikol v koprodukcii STVR a v centre záujmu stojí subkultúra slovenských lesníkov. Cez ich spôsob života, prácu a myslenie vykresľuje jednu stranu pohľadu na riešenie situácie, načrtávajúc nezhody s vedúcimi orgánmi a inými kompetentnými z oblasti ochrany životného prostredia. V paralelnej linke predstavuje slovenských ochranárov, ktorí presadzujú bezzásahové územia. Niekoľko dní strávila z Jurajom Lukáčom a Erikom Balážom...
Záber z filmu Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje. Foto: Film Europe

Crème de la Crème – pohľad do histórie súčasnými očami

Ako vyzerali posledné mesiace života Márie Antoinetty a Ľudovíta XVI., keď namiesto vystrojovania dekadentných večierkov vo Versaille čakali na gilotínu v uväznení? Z akých autorských pochybností a skúseností Maurica Ravela vzniklo jeho Bolero? Ako vyzeralo a čo znamenalo porušovanie spoločenských noriem na prelome 19. a 20. storočia? Čo nám o kinematografii ako takej povedia jej korene? Desiaty ročník prehliadky francúzskeho filmu prinesie kolekciu, ktorá nielen predstaví súčasných tvorcov, ale obzrie sa tiež do histórie. Crème de la Crème sa začína v stredu 28. mája v desiatkách miest na Slovensku. „Francúzska história je opakujúcim sa námetom v ich domácej kinematografii. Okrem francúzskeho publika oslovuje aj globálne publikum – mnohé významné osobnosti francúzskej histórie sú svetovo známe. Učíme sa o nich v školách, stali sa súčasťou kultúrneho aj popkultúrneho dedičstva. Priznajme si však, dramaturgická línia tohtoročného výberu nevznikla ako vopred plánovaný koncept. Ako distribučná spoločnosť  vyberáme filmy tak, aby nám boli blízke, dôverujeme im, že oslovia divákov, a, predovšetkým, ich vieme financovať z vlastných zdrojov,“ hovorí pre Film.sk Dominik Hronec, kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe, ktorá prehliadku organizuje. „Francúzi každoročne prinášajú množstvo historických filmov. Oceňujem, že ich zároveň prispôsobujú duchu 21. storočia a nenápadne do nich vkladajú posolstvá o udalostiach, ktoré formovali náš súčasný...
Zobraziť všetky články