Českého leva za najlepší film roku 2024 získala snímka Vlny režiséra Jiřího Mádla, ktorá vznikla v česko-slovenskej koprodukcii. „Nesmierne si vážim to, že v našej krajine máme stále verejnoprávne médiá,“ povedala pri preberaní ceny pre najlepší film jeho producentka Monika Kristl. Samotný Mádl si počas večera odniesol hneď dve sošky – za najlepšiu réžiu a scenár. Na filme, ktorý sa odohráva v prostredí rozhlasu a rozpráva príbeh z konca 60. rokov o novinároch, ktorí vzdorujú cenzúre a snažia sa poslucháčom prinášať pravdu, pracoval roky. Nenechal sa odradiť, keď kompetentní na rôznych miestach na tému jeho filmu reagovali, že nie je aktuálna, nikoho nezaujíma, prípadne, že on je na spracovanie tejto témy príliš mladý a nezažil ju. Vlny mali celkovo najviac – 14 nominácií. Na cenu z nich premenili 6. Z Českého leva za vedľajšiu ženskú hereckú úlohu vo filme Vlny sa tešila slovenská herečka Tatiana Pauhofová. Pri jeho preberaní poďakovala okrem režiséra Jiřího Mádla aj všetkým slovenským novinárom, ktorí ešte bránia demokraciu. Český lev pre Novinských V česko-slovensko-francúzskej koprodukcii vznikla animovaná snímka Keď život chutí, ktorú vyhlásili za najlepší animovaný film. Cenu získala aj slovenská producentka Agata Novinski. Jej manžel, skladateľ Michal Novinski, zvíťazil vďaka rovnakému filmu v kategórii hudba. Pripomenul, že jednou z tém filmu je aj hľadanie lásky k sebe samému – ňou...

Počas svojej kariéry pracoval na množstve filmov, z ktorých nejeden v priebehu nasledujúcich desaťročí získal kultový status. The Rocky Horror Picture Show (1975), Star Wars: Epizóda V – Impérium vracia úder (1980), Mars útočí! (1996), ale aj filmy Davida Cronenberga ako Príliš dokonalá podoba (1988), Crash (1996), eXistenZ (1999) či História násilia (2005). To všetko je súčasťou bohatého a rozmanitého portfólia britského kameramana Petra Suschitzkého. Rozhovor vznikol pred rokom počas 11. ročníka podujatia Visegrad Film Forum a uverejňujeme ho aj ako pozvánku na aktuálny 12. ročník, ktorý sa bude konať od 19. do 22. marca a privíta rovnako hviezdnych hostí. Ich prehľad nájdete tu. Aká bola Vaša cesta k filmu a práci kameramana? V tých časoch bol filmový biznis zvyčajne veľmi stratifikovaný. V každej pozícii ste museli pracovať okolo desať rokov. Museli ste začať ako druhý asistent a prvý asistent. A ak ste mali šťastie, keď ste dosiahli vek tridsaťpäť rokov, mohli ste sa stať pomocným kameramanom. A možno v štyridsiatke či štyridsaťpäťke ste sa mohli stať hlavným kameramanom. Začal som tak, ako začína každý mladý človek. Nevedel som, čo budem robiť. Na začiatku som mal vlastne trochu šťastie. Niekto za mnou prišiel a opýtal sa, či by som nechcel ísť do Spojených...