Fotografia z filmu Architektura CSSR 58-89
Písmo: A- | A+

Réžia: Jan Zajíček
Námet: Vladimír 518
Scenár: Jan Zajíček, Henrieta Moravčíková
Kamera: Jiří Málek
Hudba: Ondřej Skala, Vladimír Godár

Autor námetu Vladimír 518 je známy nielen ako hudobník a multimediálny umelec, ale je aktívny aj na výtvarnej scéne, napísal sériu kníh o českých subkultúrach a vo svojom vydavateľstve tiež vydal publikáciu Architektúra 58 – 89. Práve tá zaujala Jana Zajíčka, výtvarníka, animátora a režiséra klipov, a spolu sa rozhodli zrealizovať dokument hľadajúci odpovede na množstvo otázok. Čo to vlastne je architektúra? Aký má význam pre spoločnosť? Podľa akých kritérií posudzovať, ktoré budovy prežijú a ktoré bude lepšie zbúrať? Za akých okolností stavby vznikali? Film sa do hĺbky zaoberá českou a slovenskou architektúrou z rokov, keď v Československu vládol komunistický režim, ale ona napriek tomu dokázala vzbudiť záujem odborníkov aj v západnom svete a získať mnohé ocenenia. „Dokument však nemá za cieľ byť encyklopédiou unikátnych po-vojnových stavieb. Snažili sme sa hlavne zachytiť fascinujúcu a mimoriadne tvorivú energiu, osobné príbehy architektov, ale aj úskalia tej doby. A, bohužiaľ, aj konflikt medzi históriou a súčasnosťou, keď sa mnohé unikátne budovy búrajú,“ vysvetľuje režisér Jan Zajíček.

Žáner: dokumentárny
Dĺžka: 126 min.
Jazyková verzia: slovensky a česky
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov
Obsahové deskriptory: strach
Distribútor: CinemArt SK
Premiéra: 21. 11. 2024

Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Dahomey / Zdroj: Film Europe

recenzia Dahomey

Na zvlnenej hladine Seiny, ktorú brázdia lode plné turistov túžiacich obdivovať krásy francúzskej metropoly s pohárikom sektu s ruke, sa vynárajú titulky: „Dvadsaťšesť dahomejských kráľovských pokladov sa chystá opustiť Paríž. Vrátia sa na rodné územia, z ktorých sa stal Benin. S tisíckami ďalších boli tieto umelecké diela vyrabované počas invázie francúzskych vojsk v roku 1892. Stotridsať rokov strávených v zajatí sa pre ne blíži ku koncu.“ Film, zaznamenávajúci putovanie artefaktov z parížskeho Musée du quai Branly do Námorného paláca v Cotonou, mohol ponúknuť zaujímavý pohľad na podobu repatriácie kultových predmetov, ktoré si koncom 19. storočia víťazné vojská odvliekli z afrického kontinentu ako vojnovú korisť do Francúzska. Mohol, ale filmárke narodenej v Paríži, ktorej korene sú senegalské, to nestačilo. Chcela viac. Neuspokojila sa s atraktivitou magnetizujúceho východiska a výsledkom jej filmárskej hravosti a invencie je nevšedný experiment na pomedzí podmanivej vizuálnej eseje a magického sna vystupujúceho z hlbín nepoznanej minulosti. Vo svete filmu nie je Mati Diop neskúsená začiatočníčka. Začínala síce ako herečka, no rýchlo prešla na opačnú stranu kamery – zvábili ju posty režisérky a scenáristky. Od začiatku jej bolo jasné, na aké tematické okruhy chce vo svojich filmoch zaostriť. „Musím znovuobjaviť svoju africkú časť, ktorú kolonizovala moja biela kultúra.“ Objavovať ju začala v rodnej krajine svojho otca hudobníka Wasisa Diopa – v Senegale. Do...

Novým predsedom rady AVF je Štefan Dlugolinský

Počas rokovania 12. 12. si rada Audiovizuálneho fondu zvolila nového predsedu. Stal sa ním Štefan Dlugolinský. V zmysle rokovacieho poriadku rady sa ktorýkoľvek z jej členov môže prihlásiť za predsedu. Štefan Nižňanský navrhol Štefana Dlugolinského a ten informoval, že ho interne oslovili ďalší členovia rady. Nikto iný z rady neprejavil záujem kandidovať. Výsledkom hlasovania tajným hlasovaním bolo zvolenie Dlugolinského za predsedu. Osem členov rady hlasovalo za, proti hlasoval jeden člen a dvaja členovia sa zdržali. Štefana Dlugolinského vymenovala za člena rady AVF ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová s účinnosťou od 12. augusta 2024 za oblasť nezávislých producentov v audiovízii. Jeho funkčné obdobie je šesť rokov, trvá do 12. 8. 2030. Dlugolinský študoval na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave a na Divadelnej fakulte VŠMU. V oblasti televíznej tvorby je autorom desiatok scenárov a podieľal sa na výrobe stoviek televíznych relácií, predovšetkým v Hlavnej redakcii zábavných programov, ako režisér sa podpísal pod zábavné a hudobné programy. Širšej verejnosti je známy najmä zo svojho pôsobenia vo funkcii námestníka ústredného riaditeľa STV Igora Kubiša. Ten televíziu riadil v rokoch 1996 – 1998, počas vlády Vladimíra Mečiara, ktorý ju zneužíval na politickú propagandu. Je predsedom Slovenskej asociácie novinárov, ktorej podpredsedom je Roman Michelko, poslanec SNS. Dlugolinského vymenovanie do rady AVF kritizovali v auguste v spoločnom...
Zobraziť všetky články