Na zvlnenej hladine Seiny, ktorú brázdia lode plné turistov túžiacich obdivovať krásy francúzskej metropoly s pohárikom sektu s ruke, sa vynárajú titulky: „Dvadsaťšesť dahomejských kráľovských pokladov sa chystá opustiť Paríž. Vrátia sa na rodné územia, z ktorých sa stal Benin. S tisíckami ďalších boli tieto umelecké diela vyrabované počas invázie francúzskych vojsk v roku 1892. Stotridsať rokov strávených v zajatí sa pre ne blíži ku koncu.“ Film, zaznamenávajúci putovanie artefaktov z parížskeho Musée du quai Branly do Námorného paláca v Cotonou, mohol ponúknuť zaujímavý pohľad na podobu repatriácie kultových predmetov, ktoré si koncom 19. storočia víťazné vojská odvliekli z afrického kontinentu ako vojnovú korisť do Francúzska. Mohol, ale filmárke narodenej v Paríži, ktorej korene sú senegalské, to nestačilo. Chcela viac. Neuspokojila sa s atraktivitou magnetizujúceho východiska a výsledkom jej filmárskej hravosti a invencie je nevšedný experiment na pomedzí podmanivej vizuálnej eseje a magického sna vystupujúceho z hlbín nepoznanej minulosti. Vo svete filmu nie je Mati Diop neskúsená začiatočníčka. Začínala síce ako herečka, no rýchlo prešla na opačnú stranu kamery – zvábili ju posty režisérky a scenáristky. Od začiatku jej bolo jasné, na aké tematické okruhy chce vo svojich filmoch zaostriť. „Musím znovuobjaviť svoju africkú časť, ktorú kolonizovala moja biela kultúra.“ Objavovať ju začala v rodnej krajine svojho otca hudobníka Wasisa Diopa – v Senegale. Do...
Autor námetu Vladimír 518 je známy nielen ako hudobník a multimediálny umelec, ale je aktívny aj na výtvarnej scéne, napísal sériu kníh o českých subkultúrach a vo svojom vydavateľstve tiež vydal publikáciu Architektúra 58 – 89. Práve tá zaujala Jana Zajíčka, výtvarníka, animátora a režiséra klipov, a spolu sa rozhodli zrealizovať dokument hľadajúci odpovede na množstvo otázok. Čo to vlastne je architektúra? Aký má význam pre spoločnosť? Podľa akých kritérií posudzovať, ktoré budovy prežijú a ktoré bude lepšie zbúrať? Za akých okolností stavby vznikali? Film sa do hĺbky zaoberá českou a slovenskou architektúrou z rokov, keď v Československu vládol komunistický režim, ale ona napriek tomu dokázala vzbudiť záujem odborníkov aj v západnom svete a získať mnohé ocenenia. „Dokument však nemá za cieľ byť encyklopédiou unikátnych po-vojnových stavieb. Snažili sme sa hlavne zachytiť fascinujúcu a mimoriadne tvorivú energiu, osobné príbehy architektov, ale aj úskalia tej doby. A, bohužiaľ, aj konflikt medzi históriou a súčasnosťou, keď sa mnohé unikátne budovy búrajú,“ vysvetľuje režisér Jan Zajíček.
Žáner: dokumentárny
Dĺžka: 126 min.
Jazyková verzia: slovensky a česky
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov
Obsahové deskriptory: strach
Distribútor: CinemArt SK
Premiéra: 21. 11. 2024