Fotografia z filmu Čarodejka
Písmo: A- | A+

Réžia: Jon M. Chu
Scenár: Winnie Holzman, Dana Fox
Kamera: Alice Brooks
Hudba: John Powell, Stephen Schwartz
Hrajú: Ariana Grande, Cynthia Erivo, Jeff Goldblum, Jonathan Bailey, Michelle Yeoh, Keala Settle, Adam James, Bowen Yang, Bronwyn James

Človek, ktorý nezapadá, to má v živote zvyčajne o niečo ťažšie ako ostatní. A čo v prípade, keď je jeho „nezapadnutie“ viditeľné na prvý pohľad. Elfaba, budúca študentka Univerzity pre čarodejníkov, sa od ostatných líši tým, že je zelená od hlavy až po päty. Osud sa jej to pokúsil vykompenzovať tým, že ju obdaril mimoriadnym čarodejníckym talentom. Naopak, jej na prvý pohľad okúzľujúca spolužiačka Galinda, čarodejníckeho talentu nemá nazvyš. Tieto dva absolútne protiklady spočiatku spája len vzájomná nevraživosť a spoločná izba, ktorú im (určite s nejakým skrytým motívom) pridelila dekanka čarodejníckej fakulty madam Morrible.
Z počiatočnej nevraživosti sa časom zrodí veľké priateľstvo a spojenectvo výnimočných dievčat, ktorých schopnosti budú čoskoro potrebné. Nad celou krajinou Oz sa sťahuje pomyselný temný mrak, a pokiaľ ho mocný čarodejníknedokáže zachrániť, budú musieť podať pomocnú ruku práve ony dve.
Čarodejka, jeden z najslávnejších muzikálov súčasnosti, sa dočkal filmovej adaptácie.

Žáner: muzikál/fantasy
Dĺžka: 160 min.
Jazyková verzia: slovenský dabing / anglicky so slovenskými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov
Obsahové deskriptory: strach
Distribútor: CinemArt SK
Premiéra: 5. 12. 2024

Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Film Potopa režiséra Martina Gondu získal päť sošiek ocenenia Slnko v sieti a šiestou je divácka cena. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Slnko v sieti: Buďme ostražití

Keď som už tu, tak skúsim, zažartoval a skromno-zvodne sa usmial pod fúz Maroš Kramár. Pri vyhlásení laureáta ocenenia Slnko v sieti za najlepší hraný film roku 2025 si vzal bez škrupulí ponúknutý priestor slobodne sa vyjadriť. Vyzretá osobnosť svojej generácie, herec neprávom potopený v komerčnej zábave, typ, ktorý by sa patrilo vidieť v slovenskom filme v krásnej, hlbokej úlohe, si zo samého žartu aj povzdychol, že vlani nič nenatočil. Stojac pred plnou sálou bratislavskej Starej tržnice však nechcel hovoriť o sebe. Rozprával o športovcoch, vedcoch, umelcoch, ktorí reprezentujú našu krajinu vo svete. Predovšetkým však hovoril o filmároch z domácej scény prepojených na celú Európu. Pretože práve im patril štvrtkový večer plný oslavy. Herec Maroš Kramár na odovzdávaní ocenení Slnko v sieti 2026. Foto: SFTA/Zdenko Hanout Slovo, ktorému sa nedalo vyhnúť Maroš Kramár vyzdvihol najväčšie úspechy našej filmárskej obce v blízkom aj ďalekom svete, veď ich stále pribúda. A keďže ide o umeleckú produkciu zákonite reflektujúcu svet, v ktorom žijeme, nevidel najmenší dôvod nebyť angažovaným. Pomaly a iste tak smeroval k slovu, ktorému sa už nedalo vyhnúť: hanba. Adresoval ho presne a priamo: premiérovi Slovenskej republiky, vládnej garnitúre, ministerstvu kultúry a jeho reprezentácii a napokon verejnoprávnej televízii. Tá sa totiž práve unúvala nepodať divákom na Slovensku správu o tom, akí ľudia dnes pôsobia vo filmovej brandži, ako...
recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca Záber z filmu Posledný Hebrej z Hlohovca. Foto: Filmtopia

recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca

Hlohovec. Mesto s bohatou históriou, podľa archeológov osídlené už v paleolite. Prvá písomná zmienka zo začiatku 12. storočia. Traduje sa, že bolo pomenované podľa hlohu, kríka s ostročervenými plodmi a vetvičkami ozbrojenými pichľavými ostňami. A traduje sa, že Kristova tŕňová koruna bola uvitá práve z neho. Mesto, ktoré sa stalo hlavným dejiskom nového filmu dokumentaristu Arnolda Kojnoka Posledný Hebrej z Hlohovca (2026). Pred druhou svetovou vojnou tvorili Židia v Hlohovci približne desatinu obyvateľstva, vyše osemsto duší. Po vojne sa ich vrátilo necelých 40 a dnes tam ich prítomnosť vôbec necítiť. Demografický oblúk, žiaľ, vôbec nie ojedinelý pre „slovákštátne“ mestské osídlenia, no i tak nástojčivo hodný zaznamenania, popísania, zopakovania, poučenia, zaujatia stanoviska. Autorského, ale najmä diváckeho. Vo filme totiž okrem mnohého iného napríklad prebehne takýto rozhovor preživšej pani a režiséra: „Čo chceli, to robili. Došli a si zobrali. Otvorili skriňu, zvesili obraz...“ „A vy ste poznali tých ľudí?“ „Samozrejme.“ „A im to nebolo trápne?“ „Nie.“ A iný pán z tvárí Hlohovčanov po svojom návrate domov vyčítal: „A vy ste sa vrátili? To sklamanie, že sme to prežili...“ Zvykneme takéto správy vyvažovať vyzdvihovaním tých, ktorí Židom počas holokaustu pomáhali. Aj v Kojnokovej snímke sa takí nájdu. Nesporne si zaslúžia našu hlbokú úctu a obdiv, hoci nie morálne, no reálne boli v ringu ľahkou mušou váhou proti superťažkej. Na oficiálnej internetovej stránke...
Zobraziť všetky články