Slovenská kinematografia mala na jubilejnom 60. ročníku MFF Karlove Vary (3. – 11. júla 2026) početné, ale najmä nezvyčajne široké generačné zastúpenie. Popri nových filmoch Ivana Ostrochovského sa presadili debuty Martiny Buchelovej a súrodencov Anny a Šimona Domčekovcov, slovenská stopa však viedla aj cez mainstreamovejšiu produkciu, minoritné koprodukcie a pripomienku kameramana Igora Luthera. Slovenská kinematografia mala na jubilejnom 60. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary početné aj generačne pestré zastúpenie. Najvýraznejším signálom domácej tvorby boli dva celovečerné debuty v súťaži Proxima, tragikomédia Milovník, nie bojovník Martiny Buchelovej a dokudráma 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov. V súťažných sekciách sa stretli celovečerné debuty s novým filmom etablovaného autora, ďalšie slovenské účasti priniesli minoritné koprodukcie, portrét kameramana Igora Luthera a návrat k jednému z kľúčových diel československej novej vlny. Jednotlivé tituly ukázali niekoľko podôb dnešnej slovenskej kinematografie. Jej schopnosť otvárať spoločenské a historické témy, hľadať nové autorské postupy a vstupovať do medzinárodných koprodukcií. Bezprostrednosť obrazu a suchý humor Najvýraznejšie slovenské zastúpenie priniesla súťaž Proxima, určená filmom s nekonvenčným autorským rukopisom. Celovečerný debut Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník v nej získal hlavnú cenu. Film 33 krokov súrodencov Anny a Šimona Domčekovcov si odniesol zvláštne uznanie. Oba filmy predstavujú dve veľmi odlišné možnosti, ako dnes...

Hoci japonské animačné štúdio 4°C má už štyridsaťročnú tradíciu, bežnému fanúšikovi anime veľa nepovie. Dôvod je jednoduchý – toto štúdio sa tradične zameriava skôr na alternatívnu tvorbu, ktorá ide mnohokrát proti prúdu. Už len samotný názov pochádza z teploty, pri ktorej má voda z hľadiska fyziky najvyššiu hustotu. Vyjadruje to, že sa bude zameriavať na hutné, bohaté, koncentrované umelecké diela, ktoré sú v prudkom kontraste s hlavným prúdom. Keď sa bližšie pozrieme na jednotlivé diela, ktoré toto štúdio prinieslo, nájdeme aj kúsky podľa názvu povedomé azda aj fanúšikovi, nehľadajúcemu v japonskej animácii iba avantgardu. Berserk je jednou z najznámejších máng všetkých čias, Detroit Metal City má oddanú fanúšikovskú základňu a The Animatrix je seriál na motívy Matrixu, jedného z najznámejších sci-fi všetkých čias. Medzi jedno z najnovších diel štúdia 4°C patrí aj ChaO, film, ktorý sa nedávno dostal aj do slovenských kín. ChaO právom patrí do portfólia 4°C, pretože je to parádna jazda, ktorá pobaví, chytí za srdce, ale i odovzdá hlbšie posolstvo. Premisou je skutočnosť, že v Šanghaji budúcnosti žijú v symbióze ľudia a morské panny. Hlavným hrdinom je lodný inžinier Stefan, ktorého ubíja nudná každodenná realita zamestnania. Jedného dňa stretáva princeznú ChaO, morskú pannu a dcéru Neptúna, samotného...

Zaujímajú ho málo známe príbehy. A vyberá si náročné výzvy, pretože práve v tom vidí zmysel svojej práce. Takou bol pre režiséra a producenta Ivana Ostrochovského aj jeho tretí celovečerný hraný film Prameň. Dráma, ktorá mala nedávno svetovú premiéru v Hlavnej súťaži 60. ročníka Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch, a odniesla si odtiaľ cenu FIPRESCI. Momentálne sa premieta už aj v českých i slovenských kinách. S akými pocitmi ste sa vrátili z Karlových Varov, kde ste predstavili v oboch svojich polohách – ako režisér aj ako producent? Ako režisér hranou snímkou Prameň i dokumentom Igor a potom, ktorý uviedla sekcia Zvláštne uvedenie/Classics, ako producent filmom 33 krokov, ktorý súťažil v sekcii Proxima. Karlove Vary boli pre mňa výnimočné. Ani nie tak preto, že sme tam mali tri filmy, ale preto, že každý z nich vznikal mnoho rokov a každý sa venuje úplne inej téme. Samozrejme, cena FIPRESCI pre Prameň ma veľmi potešila. Filmoví kritici vidia ročne stovky filmov a ich ocenenie je pre režiséra veľmi cenné. Film 33 krokov získal Zvláštne uznanie poroty súťaže Proxima. To je pre režijné duo Šimona a Annu Domčekovcov veľmi dobrý začiatok ich celovečernej tvorby. Do akej miery vás zaujímajú reakcie festivalového publika, ktoré sa predsa len odlišuje od divákov hľadajúcich v kinách skôr...