Fotografia z filmu My sme Azahriah
Písmo: A- | A+

Réžia: Izabella Mazzag
Scenár: Máté Előd
Kamera: Ádám Polhodzik
Hudba: Péter Balogh
Účinkujú: Azahriah (Attila Baukó), Raul Ionescu, Noémi Juniki

Azahriah dosiahol v maďarskej populárnej hudbe výšky, ktoré sa za posledných šesťdesiat rokov nepodarilo dosiahnuť nikomu inému. Film o ňom a s ním v hlavnej úlohe začína v lete 2023 – odtiaľ sledujeme hlavného hrdinu na jeho tri jedinečné koncerty na Štadióne Puskás. Cesta je plná vzrušujúcich situácií, európskeho turné, osobnej tragédie a dlhej prípravy.
Film My sme Azahriah nie je klasickým hudobným dokumentom. Je to fiktívny príbeh, hra o tom, čo sa stane, keď sa jedného dňa zobudíme a všetko okolo nás zmizne. Čo urobíme, keď sa zrazu ocitneme v inej situácii, v inom živote, v inom svete? Táto dejová línia je voľne, často asociatívne, prepojená s problémami Azahriaha a jeho generácie. Jedno je však isté: aj v tomto paralelnom vesmíre sa udalosti formujú okolo jeho piesní. Attila Baukó, čiže Azahriah, vtrhol na maďarskú scénu populárnej hudby iba za dva roky. Tento úspešný príbeh vyvrcholil v máji trojnásobne vypredaným koncertom v Štadióne Puskás.
Čo sa s ním však dialo počas ôsmich mesiacov pred koncertmi a čo sa mu preháňalo hlavou, keď trikrát vystúpil po schodoch pred takmer 150 000 ľudí?

Žáner: hudobný/dokumentárny
Dĺžka: 92 min.
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov
Obsahové deskriptory: vulgarizmy
Distribútor: Vertigo Distribution
Premiéra: 28. 11. 2024

Foto: Vertigo Distribution

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Vonš (studniar) a Milka Zimková (Johana) vo filme Pásla kone na betóne. Foto: Archív SFÚ / Milan Kordoš

nový pohľad Pásla kone na betóne

Film Pásla kone na betóne (r. Štefan Uher, 1982) sa nesie v tragikomickom tóne,. Výrazne uplatňuje ženský pohľad, čím sa odlišuje od väčšiny Uhrovej predchádzajúcej tvorby. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Pásla kone na betóne (1986). Štefan Uher prešiel vo svojej režijnej tvorbe viacerými fázami – od civilnej poetiky mestských sídlisk 60. rokov cez surrealisticky ladeného Tatarku, tematizovanie vojny očami detského hrdinu až po obdobie, ktoré Dejiny slovenskej kinematografie označujú za postcivilizmus. Na prahu novej vlny a následného „odmäku“ šesťdesiatych rokov by sme jeho poetiku len ťažko prirovnali k neskoršiemu obdobiu osemdesiatych rokov. Vtedy vznikli filmy ako Kosenie Jastrabej lúky (1981) či, predovšetkým, Pásla kone na betóne (1982). Príbehy ľudí z mäsa a kostí V dielach ako Slnko v sieti (1962) Uher zachytáva obyčajné situácie a postavy. Jeho hrdinovia sú mladí ľudia žijúci vo všednosti mestských panelákov, ktorí riešia vnútorné neistoty i medziľudské vzťahy. Typické sú nenútené, fragmentárne dialógy, autentické exteriéry, dokumentárne pozorovanie ničnerobenia. Mestské prostredie sa stáva priestorom, kde sa konfrontuje vnútorný svet jednotlivca s anonymitou okolitého sveta. Uher pritom čerpá z tradície poetického realizmu, no zároveň...
Zobraziť všetky články