Fotografia z filmu Novokain
Písmo: A- | A+

Réžia: Dan Berk, Robert Olsen
Scenár: Lars Jacobson
Kamera: Jacques Jouffret
Hudba: Andrew Kawczynski
Hrajú: Jack Quaid, Amber Midthunder, Betty Gabriel, Jacob Batalon, Matt Walsh, Ray Nicholson, Evan Hengst, Conrad Kemp, DeVille Vannik

Nathan trpí zriedkavým ochorením, ktoré mu znemožňuje cítiť fyzickú bolesť. Väčšina ľudí by to využila na udržanie vysokej hladiny adrenalínu, ale Nathan robí pravý opak. Žije pokojným životom bankového úradníka, ktorý sa úzkostlivo stará o vlastnú bezpečnosť. Čo ak sa zraní a vykrváca bez toho, aby si to všimol? Až keď sa oňho začne zaujímať nová kolegyňa, pomaly začne strácať zábrany. Mohla to byť krásna romanca, keby sa do banky nevlámali traja ozbrojení zlodeji a spolu s korisťou nezobrali ako rukojemníka práve Nathanovu potenciálnu životnú lásku. Nathan sa rozzúril a vydá sa na vlastnú päsť vypátrať únoscov. Čo na tom, že nevie bojovať ani strieľať? Ak vám do rozpálenej fritézy spadne zbraň a vy sa nebojíte po nej siahnuť, máte obrovskú výhodu. A sám Nathan ju využíva s čoraz väčšou chuťou a vynaliezavosťou. Bude to však stačiť na týchto všemocných zločincov?

Žáner: akčná komédia
Dĺžka: 110 min.
Jazyková verzia: anglicky so slovenskými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov:
Distribútor: CinemArt SK
Premiéra: 20. 3. 2025

Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Štefan Kvietik a Emília Vášáryová vo filme Medená veža. Foto: Archív SFÚ / Václav Polák

nový pohľad Medená veža

Dá sa o filme populárnom už viac ako päťdesiat rokov povedať ešte niečo nové? Podstatné je, že stále rezonuje a nezapadol do zabudnutia ako mnohé iné diela jeho éry. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme Medenou vežou (réžia: Martin Hollý, 1970). Monument odolný zubu času Horský film Martina Hollého ml. Medená veža (1970) je priam notoricky známym čriepkom slovenskej kinematografie sedemdesiatych rokov minulého storočia. Hollý, debutujúci snímkou z „veľkej trojky roku 1962“ Havrania cesta, už vtedy ukázal, že v jeho záujme nie je držať sa schém skupinového hrdinstva ani vytvárať nevýrazné, plocho napísané postavy. Zaujali ho autentické ľudské charaktery – komplexné bytosti vymykajúce sa tradičným budovateľským ideálom. Občas pijú alkohol, bijú sa, nelegálne prekračujú štátne hranice, kradnú... A napriek tomu ich v žiadnom prípade nemožno nazvať antagonistami. Hollého pohľad na príbehy postáv je empatický a ľudský. Prečítajte si archívny rozhovor so Štefanom Kvietikom Bez agitácie Vznik režisérových snímok zo začiatku sedemdesiatych rokov, teda „tatranské filmy“ Medená veža a Orlie pierko (1971), motivovala dobová potreba preorientovať slovenskú tvorbu z inovatívnych pokusov novej vlny späť k jednoduchšie uchopiteľnej narácii a zábave. Divák sa chce zabávať. Hollý tento dopyt naplnil – avšak svojsky....
Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

V tieni súrodenca

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami. Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka. „Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej...
Zobraziť všetky články