Fotografia z filmu Panebože!
Písmo: A- | A+

Réžia: Louise Courvoisier
Scenár: Louise Courvoisier, Théo Abadie
Kamera: Elio Balézeaux
Hudba: Linda Courvoisier, Charlie Courvoisier
Hrajú: Clément Faveau, Maïwene Barthélémy, Luna Garret, Mathis Bertrand, Dimitry Baudry

Francúzska vidiecka oblasť Jura je preslávená dojnými kravami, poľnohospodárskymi festivalmi a lahodným syrom Comte. V tomto navonok idylickom prostredí vyrastá problémový tínedžer Totone, ktorý trávi väčšinu času pofľakovaním sa s partiou kamarátov. Po smrti otca musí 18-ročný Totone rýchlo dospieť a postaviť sa na vlastné nohy, aby sa mohol postarať o svoju 7-ročnú sestru a rodinnú farmu. Rozhodne sa zúčastniť súťaže o najlepší syr comté v regióne. Môže vyhrať zlatú medailu a 30 000 eur. Má to ale malý háčik: o výrobe syra nevie vôbec nič.
Film je celovečerným debutom režisérky Louise Courvoisier, ako aj debutom Clémenta Faveaua, ktorý si zahral mladého farmára Totoneho. Film Panebože! mal premiéru v sekcii Un Certain Regard na filmovom festivale v Cannes v roku 2024, kde získal Un Certain Regard – cenu mladých.

Žáner: dráma
Dĺžka: 90 min.
Jazyková verzia: francúzsky s českými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov
Obsahové deskriptory: násilie, sex, vulgarizmy
Distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov
Premiéra: 6. 3. 2025

Foto: Asociácia slovenských filmových klubov

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Detektívny príbeh Nesmierny. Foto: Film Europe.

Scandi 2025: Chlad, ktorý pookrial dušu

Jedenásty ročník ponúkol jedenásť titulov z Dánska, Švédska, Fínska, Nórska a Islandu, ktoré sa premietali v takmer päťdesiatich kinách po celom Slovensku. Centrom festivalu bolo Kino Film Europe v Pistoriho paláci. V súčasnosti patrí k tým najútulnejším bratislavským kinám a poskytuje dostatočný komfort aj intímnu atmosféru. Schopnosť otvárať témy a podnecovať diskusiu Je náročné a nie úplne presné charakterizovať severskú kinematografiu ako jednoliaty celok, hoci vykazuje určité spoločné črty v témach (hľadanie osobného šťastia, partnerské vzťahy, problematika násilia a spracovávanie tráum, izolácia verzus spoločnosť) aj spôsobe filmárskeho spracovania (scenérie, tlmené farby, introspektívne a retrospektívne vyobrazenie, naturalizmus a prelínanie so snovými víziami). To, čo robí severské filmy atraktívnymi, je zobrazenie človeka uprostred divokej prírody, ale najmä ich schopnosť otvárať tabuizované témy a podnecovať diskusiu. Kľúčový je aj prístup Škandinávcov k životu, kde mnohé negatívne javy berú ako jeho prirodzenú súčasť. Porovnávať kinematografie jednotlivých severských krajín a dávať medzi ne znamienko rovná sa by bolo ako určiť rovnaké hodnoty a kvality pre všetky krajiny Vyšehradskej štvorky. Geografia a geopolitika síce nepustia, no aj slovenský film je v niečom iný než český alebo maďarský. Sci-fi, krimi aj humor Nie je náhoda, že Severania vynikajú v niektorých žánroch, ako sú napríklad temné detektívky alebo čierne komédie. V iných žánroch sú však o poznanie slabší,...
Záber z filmu Svetielka. FOTO: CinemArt SK

recenzia Svetielka

Javísk, v ktorých sa snímka odohráva, nie je veľa. Rodinný dom, záhrada, byt starých rodičov, les s prírodným kúpaliskom. Aj postáv je málo. Okrem Amálky už vlastne iba jej mama, otec, babka, dedko. Toľkí na tragédiu stačia. Niekedy aj dvaja stačia, napríklad keď majú dieťa a rozídu sa. Treba aj podotknúť, že tu nemáme dočinenia s tragédiou oplývajúcou výraznými dejovými zvratmi. Všetko sa deje viac-menej potichu niekedy na rozhraní osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Ale to ticho zraňuje a bolí. Podobnú striedmosť v počte postáv či nehlučnosť ruptúr v deji nachádzame aj v predchádzajúcich dvoch Parkanovej filmoch. V tiesnivých Chvíľkach (2018) uviazne mladá súčasná žena v kolotoči pomáhania iným, neustálom napĺňaní túžob rodinných príslušníkov či všelijakých mužov. Publikum skôr než ona rozpozná, že jej dobrosrdečnosť a poddajnosť sú pre okolie iba signálom na vy/zneužívanie, a musí trpezlivo čakať, či sa hrdinke podarí vystúpiť zo zradného kruhu alebo sa utopí. Slovo (2022) sa vracia hlbšie do minulosti. Rozpráva príbeh statočného notára, ktorý v normalizačnom období odmietol vstúpiť do komunistickej strany aj napriek pomerne tvrdému protitlaku vládnej moci. Svetielka sama režisérka považuje za uzavretie tzv. rodinnej trilógie. Isto by sa dali v jej filmoch hľadať autobiografické ozveny, napokon sama o nich otvorene hovorí. Kritická obec sa im rada venuje, ale mne sú, priznávam, celkom ukradnuté. Cesty umeleckej...
Zobraziť všetky články