Fotografia z filmu Snehulienka
Písmo: A- | A+

Réžia: Marc Webb
Scenár: Greta Gerwig, Erin Cressida Wilson
Kamera: Mandy Walker
Hudba: Benj Pasek, Justin Paul, Jeff Morrow
Hrajú: Gal Gadot, Rachel Zegler, Andrew Burnap, Ansu Kabia, Colin Michael Carmichael, Jon-Scott Clark
V slovenskom znení: Natália Kóšová, Kristína Turjanová, Dárius Koči, Lukáš Frlajs, Štefan Martinovič, Juraj Predmerský, Jakub Ružička, Ján Slezák, Ján Galovič, Pavol Plevčík, Martin Kaprálik, Miroslav Trnavský, Marián Labuda, Martin Mňahončák

Animovaná verzia rozprávky Snehulienka bola prvým celovečerným ručne kresleným filmom Walta Disneyho z roku 1937. A do dnešných dní zostáva jedným z najobľúbenejších filmov. Samotný príbeh vychádza zo slávnej rozprávky bratov Grimmovcov, ktorá bola v roku 1912 adaptovaná ako divadelná hra na Broadwayi. Walt Disney sa rozhodol oživiť Snehulienku na filmovom plátne, čím vytvoril úplne prvú animovanú klasiku a svoj prvý veľký hit, ktorý bol základným kameňom úspechu značky Disney. Po veľkom úspechu hraných remakov ako Aladin, Malá morská víla, Kráska a zviera, či Leví kráľ sa spoločnosť Disney rozhodla prepracovať pôvodnú animovanú Snehulienku.
Nejde však o presný remake. Pôvodná Snehulienka mala iba 83 minút. Nová takmer dve hodiny. A tak na divákov čakajú nové piesne a doteraz nevidené príbehy.

Žáner: rodinný, rozprávka, muzikál
Dĺžka: 120 min.
Jazyková verzia: slovenský dabing
Odporúčaná prístupnosť: vhodné pre všetky vekové skupiny maloletých
Distribútor: CinemArt SK
Premiéra: 20. 3. 2025

Foto: CinemArt SK / Disney

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Štefan Kvietik a Emília Vášáryová vo filme Medená veža. Foto: Archív SFÚ / Václav Polák

nový pohľad Medená veža

Dá sa o filme populárnom už viac ako päťdesiat rokov povedať ešte niečo nové? Podstatné je, že stále rezonuje a nezapadol do zabudnutia ako mnohé iné diela jeho éry. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme Medenou vežou (réžia: Martin Hollý, 1970). Monument odolný zubu času Horský film Martina Hollého ml. Medená veža (1970) je priam notoricky známym čriepkom slovenskej kinematografie sedemdesiatych rokov minulého storočia. Hollý, debutujúci snímkou z „veľkej trojky roku 1962“ Havrania cesta, už vtedy ukázal, že v jeho záujme nie je držať sa schém skupinového hrdinstva ani vytvárať nevýrazné, plocho napísané postavy. Zaujali ho autentické ľudské charaktery – komplexné bytosti vymykajúce sa tradičným budovateľským ideálom. Občas pijú alkohol, bijú sa, nelegálne prekračujú štátne hranice, kradnú... A napriek tomu ich v žiadnom prípade nemožno nazvať antagonistami. Hollého pohľad na príbehy postáv je empatický a ľudský. Prečítajte si archívny rozhovor so Štefanom Kvietikom Bez agitácie Vznik režisérových snímok zo začiatku sedemdesiatych rokov, teda „tatranské filmy“ Medená veža a Orlie pierko (1971), motivovala dobová potreba preorientovať slovenskú tvorbu z inovatívnych pokusov novej vlny späť k jednoduchšie uchopiteľnej narácii a zábave. Divák sa chce zabávať. Hollý tento dopyt naplnil – avšak svojsky....
Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

V tieni súrodenca

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami. Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka. „Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej...
Zobraziť všetky články