Začíname bilanciou. Práve dvadsať rokov pred tým, ako sa Týždeň vo filme číslo 25/1965 dostal na plátna kín, vyšiel prvý československý týždenník. To využili spravodajcovia bratislavskej redakcie na rekapituláciu a zozbierali viacero zaujímavých čísel: bolo to 2565. vydanie, dĺžka filmového materiálu (vtedy sa film meral na metre) sa rovnala vzdialenosti z Prahy do Čiernej nad Tisou! Počet snímok presne nikto nezrátal, lebo bol v jednotlivých vydaniach pohyblivý, ale odhadom dosiahol vyše 20-tisíc. Monotematický týždenník bol zostavený z archívu dvadsaťročného obdobia a priniesol niekoľko zovšeobecnení, ktoré zaujmú i dnešného diváka. Mladí „ušli“ do miest, v malých obciach ostali len starí. Ženy získavali ocenenia, ale na babičky sa zabudlo. Športovci za svetové úspechy dostali potreby pre domácnosť... V závere týždenníka diváci v kine odpovedali, čo by radi v žurnále videli. Čo iné ako zaujímavosti z celého sveta? Hlavnou témou ďalších týždenníkov série bola voda, presnejšie povodne, ktoré postihli celý svet: od Mississippi (č. 26) cez Maďarsko, ale nás sa blízko týkali najmä Morava, Dyje a Dunaj, ktorý vystrájal od Bratislavy až po Komárno (č. 27 – 29). Potom tu boli problémy s pitnou vodou. V druhej polovici dvadsiateho storočia nemalo vodovod ani okresné mesto Galanta (!) a rovnako na tom boli dve tretiny obyvateľov Slovenska. Aby to však príliš nebolelo, bol v tom istom čísle (31) aj...

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Petra Solana Balkón plný plienok (1978) je jedným z mála slovenských dokumentárnych filmov spred roka 1989, v ktorom sa tematizuje život rodiny s dospelým postihnutým dieťaťom. Ako hovoríme o ľuďoch, ktorí sa pre postihnutie, telesné či duševné znevýhodnenie nemôžu alebo sa len ťažko vedia začleniť do bežného života? Ako ich zobrazujeme? Akými slovami ich (ešte aj) dnes označujeme, ako ich klasifikujeme napríklad v databázach knižníc či filmových archívov, aby sa vôbec dalo skúmať, ako sa ich reprezentácia v priebehu desaťročí vyvíja? V databáze SK Cinema v súvislosti s dokumentárnymi filmami nájdeme len zopár hesiel, ktoré viac či menej priamo pomenúvajú predmet alebo tému snímok, v ktorých vystupujú ľudia s postihnutím alebo tí (a najmä tie), čo sa o nich starajú. Zdravotne postihnutí (7). Telesne postihnutí (9). Mentálne postihnutí (3). Muskulárna dystrofia (1). Autizmus (1). Čísla v zátvorke označujú počet evidovaných dokumentárnych titulov. Nie je ich veľa, navyše viaceré heslá sa krížia. S prechodom do súčasnosti sa výskyt filmov, ktoré rozrôzňujú reprezentáciu osôb žijúcich s postihnutím a ich opatrovateliek či opatrovateľov, v databáze SK Cinema veľmi nezvyšuje. Je to bezpochyby aj tým,...

V roku 1984 sa horolezkyňa Dina Štěrbová stala prvou ženou, ktorá zdolala himalájsku osemtisícovku Čho Oju (8021 m). Neskôr sa začala venovať humanitárnej pomoci a s kolegom Vítězslavom Dokoupilom v pakistanskom Baltistane vo výške 3500 metrov nad morom vybudovala nemocnicu nielen pre horolezcov, ale aj miestnych ľudí, ktorí dovtedy v jednej z najodľahlejších častí sveta nemali prístup k zdravotnej starostlivosti. Inšpiratívny príbeh tejto výnimočnej ženy rozpráva česko-slovenský dokumentárny film režisérky Hany Pinkavovej Za oponou veľhôr. Priekopníčka československého horolezectva Dina Štěrbová musela bojovať s predsudkami v horolezectve aj v spoločnosti. V čase, keď zdolávala najvyššie vrcholy, nebola prítomnosť žien v tomto športe vôbec bežná. Muži ich odmietali brať na expedície, pretože by vraj na ne nemuseli mať dostatok fyzických, ale ani psychických síl. „Stretla som sa s mnohými predsudkami, niekedy až brutálnymi a hlúpymi, pričom to ešte umocňovala doba normalizácie, keď som v socialistickom horolezeckom zväze rozhodne nepatrila medzi vyvolených. Ak však človek nedokáže takéto prekážky prekonať, môže to rovno zabaliť,“ povedala dnes 84-ročná Štěrbová v presskite k filmu. Rodáčka z Bratislavy vyštudovala matematiku, ktorú v rokoch 1964 – 1992 vyučovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Je tiež autorkou viacerých kníh. „Mojím cieľom bolo zachytiť Dinu v rôznych životných etapách a umožniť divákovi nahliadnuť do jej vnútra. Film je mozaikou spomienok, archívnych materiálov a autentických momentov...