Je možné odpustiť niekomu, kto nás z nenávisti fyzicky napadne a poznačí na celý život? Aj o tom je skutočný príbeh Milana Daniela, ktorý inšpiroval Annu a Šimona Domčekovcov k nakrúteniu hraného debutu 33 krokov o náročnom procese vyrovnávania sa s traumou. Skúma, ako skúsenosť s brutálnym útokom zasahuje do jeho myslenia a konania, aj ako ovplyvňuje jeho rodinu a deti, keď sa má útočník vrátiť do ich blízkosti. Film, do ktorého režisérska dvojica obsadila skutočnú rodinu aj profesionálnych hercov, získal zvláštne uznanie poroty v súťažnej sekcii Proxima na festivale v Karlových Varoch. Milan pracuje ako strážnik a spolu s partnerkou Janou sa starajú o dvoch synov. Žijú v byte, svoje deti nadovšetko milujú, chodia na výlety, pozerajú filmy. Žijú úplne normálny život, tak ako väčšina rómskych rodín na Slovensku. Lenže je tu niečo, čím sa od majoritnej spoločnosti odlišujú. Podľa prieskumov OSCE sa každý piaty až desiaty Róm či Rómka vo svojom živote stretli s rasovo motivovaným násilím. Len zlomok z nich útoky nahlási na polícii. Otrasnú skúsenosť má aj Milan, ktorý presne 33 krokov od svojho domova prežil brutálny útok neonacistov. Ten si už polícia všimla, lebo pri ňom takmer zomrel. Jeden z páchateľov sa však má po rokoch...

Akt pozorovania mení pozorované. Toto tvrdenie platí aj pri dokumentárnom filme. A pri autobiografii zvlášť. Masky Akokoľvek sme či chceme byť úprimní, pri pohľade do objektívu zapnutej kamery si vždy nasadíme masku. Alebo si nasadíme masku na masku, pod ktorou je ďalšia maska, to býva ešte častejšie. A rovno si povedzme aj to, že mnohí z nás majú tú najspodnejšiu masku prirastenú k tvári neustále a tie vrchné sa len vymieňajú podľa situácie. Pepa Lubojacki, autorka filmu Keby sa holuby premenili na zlato, sa snaží proti tomu bojovať, ako sa len dá. Takmer dvojhodinový dokument je prieskumnou úvahou o závislosti, na jednej strane intelektuálnou špekuláciou nad vrodenými, genetickými dispozíciami k alkoholizmu či nadobudnutím závislosti vplyvom vzorcov prostredia. Na druhej strane je zobrazením režisérkinho závislého brata, ktoré ilustruje tú prvú líniu filmu. Ale primárnym, hlavným motívom je ona sama a jej prežívanie rôznych dramatických, bezútešných, zúfalých, ale i veselých situácií, do ktorých sa dostáva pri sledovaní svojho protagonistu. Režisérke sa nedá poprieť jej snaha o maximálnu úprimnosť – ale dobre si uvedomuje, že nakrúcaním reality vzniká realita nová, iluzívna, a preto to radšej priznáva. Robí to rôznymi scudzovacími efektmi, staré fotografie z rodinných albumov oživuje pomocou AI, niekedy obraz animuje, formálne rozbíja štandardný naratív na kusy a z jeho čriepkov vytvára kaleidoskop rôznych postupov a štylizácií...

Kino Lumière aj v októbri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť  projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Reštaurovaná historická freska od Bertolucciho Tento rok uplynulo presne päťdesiat rokov od vzniku viac ako päťhodinovej historickej fresky 20. storočie (1976) talianskeho majstra réžie Bernarda Bertolucciho. Pri príležitosti výročia filmu, ktorý sa považuje za vrchol režisérovej tvorby, ho Kino Lumière uvedie v reštaurovanej kópii 4K z dielne Fondazione Cineteca di Bologna. 20. storočie zobrazuje polstoročie talianskej histórie – politických otrasov, ekonomických zmien a ľudských osudov prvej polovice 20. storočia – prostredníctvom paralelných životov dvoch detských priateľov. Narodili sa v ten istý deň v roku 1900 na vidieku stredotalianskeho regiónu Emília Romagna, odkiaľ pochádzal sám Bertolucci. Obaja reprezentujú dva póly spoločenského postavenia. Alfredo (Robert De Niro) je dedičom bohatej rodiny veľkostatkárov a Olmo (Gérard Depardieu) zasa synom roľníkov. Film je výnimočný nielen vďaka hereckému obsadeniu na medzinárodnej úrovni (legendy klasického Hollywoodu Burt Lancaster, Sterling Hayden, Donald Sutherland), ale aj podmanivej hudbe Ennia Morriconeho. A tiež pôsobivej kamere Vittoria Storara, za...