Písmo: A^- | A⁺

Návod na použitie

V slovenskej audiovízii akosi nemáme šťastie na kvalitné filmy o drogovej závislosti. Hoci už celé desaťročia vieme, aké devastačné účinky majú rôzne psychotropné látky na jednotlivca i jeho okolie, naši tvorcovia nevedia a často ani nechcú vedieť, ako sa s týmto problémom vysporiadať. Tým menej, keď sa objavujú aj alternatívne hlasy o užitočnosti niektorých látok, ktoré zostávajú kriminalizované.

V prvej a asi aj poslednej vlne záujmu o túto tému vzniklo niekoľko moralizujúcich televíznych diel, ktoré väčšinou len reprodukovali ambivalentný postoj neskorosocialistickej spoločnosti k mladým– latentný strach z nich, z toho, že namiesto budúcnosti ľudstva by sa mohli stať jej záhubou. Do kín sa z tejto vlny dostal len divácky hit Dušana Rapoša Suzanne, no vzbudil – podobne ako už Fontána pre Zuzanu 2 – rozporuplné a skôr negatívne kritické ohlasy. Pritom šlo nadlho o jediný pokus využiť film na masovú osvetu v otázke drogovej závislosti bez odsúdenia jej užívateľov. Jeho heterogénny postmoderný diskurz a zjavne pozitívne estetizovanie drogovo závislých však vyvolávajú rozpaky dodnes. Čo si v tomto kontexte myslieť o novinke na podobnom poli, pokuse o akčný triler Fentasy?

Suzanne bola skôr melodrámou s tragickým koncom a pokusom vykresliť rodinnú anamnézu hlavnej hrdinky. Mohli sme ju ľutovať, nechávať na jej krásnej tvári a tele oči, súcitiť s ňou. Hlavná postava a rozprávačka Fentasy ľútosť nevzbudzuje: cielene, no bez akejkoľvek motivácie. Nevzbudzuje však ani odpor a odsúdenie. Je tiež, hoci celkom inak, krásna, no k prepojeniu so svetom drog ju nevedie syndróm opusteného šteniatka ani afinita k umeleckej tvorbe ako protagonistov Rapošovho filmu, ale obyčajná snaha zarobiť a „vypadnúť“. Odkiaľ a kam, to sa vlastne nedozvieme (neurčito sa spomína Rakúsko), posledný záber však sugeruje, že takto sa asi cítime aj my všetci. Všetkým nám azda má ísť hlavne o peniaze a o to, vypadnúť odtiaľto.

Keby takýto záver bol súčasťou narácie s tajomstvom, možno by sa dal akceptovať ako súčasť relativizácie morálnych noriem majoritnej spoločnosti. Napokon, takto sme schopní prijať aj protagonistu zatiaľ asi najlepšieho slovenského filmu k téme drog, ktorého autentickosť pramenila aj zo živelnosti nakrúcania a autentickej skúsenosti hlavného predstaviteľa ‒Punk je hned!

Lenže Fentasy sa inšpiruje naratívne priehľadnejšími populárnymi žánrami policajného filmu a krimifilmu, mieri k širšiemu publiku a snaží sa mu prispôsobiť s dnes až nevídanou dávkou explikačného polopatizmu. Hrdinkina situácia sa prezradí hneď v jednej z prvých replík: má dvadsaťpäť rokov a je pekná, avšak keď vyjde z basy, už nebude. Ako keby to divák nevidel a ako keby to protagonistka sama nevedela; prebytkom papierových dialógov, ktoré často aj dvakrát zopakujú tie isté informácie, trpí celý film. O to viac, že príbeh sa dozvedáme hlavne z úst protagonistky, ktorá ho hovorí policajnému vyšetrovateľovi. Čo na tom, že nakoniec sa jej príbeh ukáže ako klamstvo: korekcia naratívu prebehne tesne pred koncom filmu a opäť dosť ilustratívne, na základe využitia prostého kontrastu protagonistkiných slov a reálnych situácií. Žiadne veľké prekvapenie sa nekoná.

Hoci filmu nemožno uprieť snahu osloviť mladé publikum, motivácie, prečo práve touto témou, sú nejasné. Rovnako záverečné nasmerovanie na o.z. Odyseus ako na jedinú organizáciu, ktorá by mohla so závislosťou pomôcť. Odsúdeniu drog sa na základe samotného filmového naratívu priveľmi nedá veriť. Síce hneď v úvode zaznie, že fentanyl zabíja a spôsobuje masívny telesný rozklad, zaznie to však z úst nespoľahlivej rozprávačky, a film s informáciou ďalej vizuálne ani inak nepracuje. Fentanyl je ďalej reprezentovaný v rámci bežného naratívu filmov o drogách. Sem-tam simulácia drogového tripu, občas sa niekto predávkuje, ale až na najlepšiu kamarátku protagonistky všetci prežijú. Tak, ako sa nedá veriť slovám o nebezpečnosti reálne nebezpečnej, no aj na terapeutické účely používanej drogy, nedá sa veriť ani línii s ruskou mafiou. A nielen preto, lebo regionálni herci už pozabudli rusky: ide skôr o snahu navodiť stereotypný pocit ohrozenia protagonistov, hoci reálne vidíme, že mafiu tvoria priemerní kriminálnici obkolesení zavalitými tetuškami a vedení postarším, krotko vyzerajúcim pánom. Prečo sa táto nebezpečná mafia nevie dostať k receptu na fentanyl, a napriek tomu drží protagonistov v šachu, zostáva záhadou.

I keď naratívne film pokrivkáva a vizuálne patrí skôr k lepšiemu televíznemu priemeru, divákov si isto nájde. Aký odkaz ohľadom nebezpečenstva drogového priemyslu, alebo nebodaj ich užívania, však bude mať, ostáva v nedohľadne. Skôr by sa dalo povedať, že tak ako sa nie príliš inteligentná mafia nevie dostať k návodu na výrobu drogy, tak na základe chýb protagonistov môže divák ľahko získať návod, ako byť v budúcnosti šikovnejší. Atraktívna žánrová matrica a sympatickí herci v hlavných úlohách opäť raz len zatraktívňujú prostredie drogovo závislých bez jasného morálneho postoja či odkazu.

Fentasy (Slovensko, 2024) RÉŽIA Anastasia Hoppanová, Samuel Vičan SCENÁR Anastasia Hoppanová KAMERA Maroš Žilinčan STRIH Jakub Podmanický HUDBA Ondřej Brousek HRAJÚ Kristína Kanátová, David Švehlík, Noël Czuczor, Viktória Šuplatová, Tomáš Magát MINUTÁŽ 85 min. HODNOTENIE ● DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 14. 3. 2024