Záber z filmu Furiosa: Mad Max Sága.

Furiosa: Mad Max sága

Od šialenstva k anarchii

Juraj Malíček

Furiosa: Mad Max sága je poctivé komerčné kino, dynamické dobrodružstvo s presahom, alebo aj bez presahu – pre aký spôsob pozerania sa divák rozhodne, taký kus dostane. Žiaľ, jej komerčný neúspech naznačuje, že divákom už nevyhovuje ani takáto minimálna možnosť voľby, čo nie je dobrá správa.

Film je prequelom, teda predpokračovaním deväť rokov starej snímky Mad Max: Zbesilá cesta, ktorá v čase svojho uvedenia nadchla aj kritikov, aj divákov a v podstate ju už dnes môžeme považovať za modernú žánrovú klasiku. Ponúkla totiž čosi viac, ako vynikajúce, remeselne precízne nakrútené akčné sekvencie a dej, ktorý len sotva môžeme nazvať príbehom, ponúkla extrémne dobre premyslený fikčný svet v pozadí. Mizanscénu, ktorá celá hrá a celá je dôležitá, lebo naznačuje, že to nie je len tak, že by sa čudesní ľudia v postapo budúcnosti naháňali po vyprahnutej krajine a robili si fakt nepekné veci, ale že to má backround, skoro až ideovú a ideologickú základňu a priamo náboženský rozmer. Kult V8, spájajúci automobilový technofetišizmus a severskú mytologickú predstavu o Valhale, ako mieste, kvôli ktorému sa oplatí umrieť hrdinskou smrťou bojovníka. Časť divákov si to možno neuvedomovala, a neuvedomuje dodnes, ale Mad Max: Zbesilá cesta je taký vynikajúci film hlavne kvôli tomuto svojmu rozmeru – dáva totiž celej tej až absurdne dramatickej akcii zmysel.

Ak má Furiosa: Mad Max sága nejaký problém, a netvrdím, že ho má, tak ten, že jednoducho ide o snímku, ktorá vôbec nemusela vzniknúť. To, že vznikla, je komerčný záujem a Georgeovi Millerovi patrí za to vďaka, pretože práve takto  je to dobrý film, ktorý sa mi páčil, aj ma svojím spôsobom nadchol, ale zároveň ide o snímku, ktorej existencia a zmysel sú absolútne a fundamentálne podmienené tým prvým filmom. Ukazuje nám totiž, čo sme v ňom nevideli. Nielen príbeh, ktorý sa odohral, ale aj viac kontextov, ktoré definujú ten fikčný svet a s ním presah niekam k metafikcii o religionizite ako zásadnému civilizačnému predpokladu. Bez viery niet zmyslu. Preto sa vrátila väčšina vedľajších postáv, svojím spôsobom epizodických figúrok, ktoré však v prvom filme čosi reprezentovali, čosi, čo sa nemuselo javiť podstatným, ale bolo to dôležité práve kvôli funkčnosti fikčného sveta, a tak nám toho teraz, vo Furiose, ukázali viac.

Týka sa to samozrejme predovšetkým hlavnej postavy, prostredníctvom ktorej sa zoznamujeme so svetom, čo už poznáme z Mad Maxa, ale je to iný svet, Furiosa si už nepamätá inú civilizáciu, ako tú, čo sa ocitla v troskách. Dievča, ktoré nevinnosť vymení za prežite a stane sa hrdinkou. V komiksoch sa to zvykne volať origin story a je to určené primárne tým fanúšikom, ktorí chcú vedieť ako to bolo s ich obľúbenými superhrdinami ešte pred tým, ako sa nimi stali a prehlbuje to zážitok, ale neredefinuje ho, čo je presne prípad Furiosy. Viac sa v nej reční, hoci hlavná hrdinka je zväčša mĺkva, viac sa mudruje a viac ukazuje. Akcie je však menej, pričom je v štruktúre snímky rozmiestnená tak, aby k finálnemu vyvrcholeniu nedošlo v záverečnom rozuzlení, ale približne v polovici snímky. Divákovi tak vlastne ani nedôjde, že už sa díva na tú veľkú akčnú záverečnú sekvenciu – klimax, ktorým by sa to za normálnych okolností malo uzatvárať, čo sa tu, samozrejme, nestane, lebo ten vrchol sme už videli a je to práve Mad Max: Zbesilá cesta.

A zase sme pri tom, Furiosa, sama osebe, nemá iný zmysel, ako ešte viac prehĺbiť, ešte viac skomplexniť, ešte viac vypointovať ten druhý film, či v jej prípade ten prvý, čo už sme videli a jeho svet, prostredie a okolnosti, nielen on sám ako dej a príbeh, nás nadchol natoľko, že sme vďační za možnosť sa doň vrátiť a ešte sa tam trocha pomotať. O dvojkách a pokračovaniach sa všeobecne zvykne tvrdiť, že sa riadia princípom viac, väčšie, opulentnejšie, a platí to aj o Furiose, akurát tu to viac, väčšie, opulentnejšie, nie je sústredné na dej a teda na akciu, ale na príbeh a teda na rozprávanie. Že majoritný divák to nevzal, je jeho problém.

 

FURIOSA: MAD MAX SÁGA
Furiosa: Mad Max saga, Austrália, USA, 2024
RÉŽIA: George Miller ● SCENÁR: George Miller, Nick Lathouris ● KAMERA: Simon Duggan ●  STRIH: Margaret Sixel, Eliot Knapman ● HUDBA: Tom Holkenborg ● HRAJÚ: Anya Taylor-Joy, Chris Hemsworth, Tom Burke, Lachy Hulme, Alyla Browne, George Shevtsov, Nathan Jones, Josh Helman, Angus Sampson
MINUTÁŽ: 148 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 23. 5. 2024

Hodnotenie: 90%

FOTO: Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Vlastimil Herold

Vlastimil Herold

Prvým zo zakladateľov bol osamelý nadšenec Viktor Kubal so svojimi animátorskými pokusmi a prvým, vtedy ešte neozvučeným, krátkym slovenským animovaným filmom Studňa lásky (1944). Druhým bol Bohdan Slavík, zakladateľ Oddelenia triku a grafu (1951) na pôde Štúdia populárno-vedeckého filmu. Práve tam vyrástla generácia animátorov, ktorých pre animovaný film nadchol prvý profesionálny animátor Vlastimil Herold. Prvý film štátneho štúdia Pingvin (1964) nakrútil ďalší zo štvorice, Ivan Popovič, spolu s bratom Vladimírom. Vlastimil Herold sa narodil v roku 1924 v Nižnom Hrabovci v českej rodine. Po vzniku Slovenského štátu však museli Slovensko opustiť. Po presídlení do Čiech študoval na vojenskom gymnáziu a neskôr na strojníckej priemyslovke. Počas vojny navštevoval aj večerné kurzy kreslenia u maliara Vojtěcha Tittelbacha, čo zásadne ovplyvnilo jeho budúcu kariéru. Na Slovensko sa vrátil v 50. rokoch do Oddelenia triku a grafu. Spolu s manželkou, grafičkou Libušou Černou, prišiel ako „hotový animátor“ z populárneho českého animačného štúdia Bratři v triku. V rokoch 1955 – 1956 v Oddelení triku a grafu napísal a režíroval štyri reklamy, ktoré predstavujú prechod medzi „úžitkovou“ animáciou trikárov a svojbytným naratívnym filmom. Vedenie slovenského filmového podniku však animovaným filmom neprialo, keďže mohli vznikať len nad rámec trikárskej pracovnej agendy, teda vo voľnom čase trikárov. Herolda a Černú to vyčerpávalo...
Zobraziť všetky články