recenzia Amoosed: losia odysea Záber z filmu Amoosed: losia odysea. Foto: Filmtopia

recenzia Amoosed: losia odysea

O losoch a ľuďoch

Lenka Bednárová

Písmo: A- | A+

Kedy ste si naposledy ľahli v lese na zem a pocítili, že ste rovnakou súčasťou planéty ako všetko okolo vás? Režisérka Hana Nováková vraj chcela byť zoomág, teda človek, ktorý sa vie premeniť na zviera. V dokumentárnej eseji Amoosed: losia odysea sa pýta, či stále existuje niečo ako totemové zviera a ak áno, či sme schopní sa od neho učiť. Pozýva nás na dobrodružnú cestu do hlbín losej duše a zároveň uvažuje o našom vzťahu k iným živočíšnym druhom, aj k ľuďom, ktorých považujeme za slabších.

Príroda ako (ne)priateľ

Ako presvedčení antropocentristi si prírodu prispôsobujeme našim predstavám. Nepriznávame iným druhom rovnocenné právo na slobodný život a vnímame ich ako zdroj obživy či zábavy. Fotky divých zvierat nám generujú „lajky“ na sociálnych sieťach, ale zároveň sa obávame vkročiť sami do lesa. Lebo svet predsa patrí nám, ľuďom a báť sa majú ony, nie my. Zdajú sa vám tieto slová prehnané? Skúste sa na to pozrieť napríklad očami medveďa či vlka alebo, ako v prípade tohto filmu, očami losa. Otázkou je, či to ešte dokážeme.

Hana Nováková, ako absolventka FAMU aj vyštudovaná etnozoologička, skúma losa v rôznych kontextoch. Zaujíma ju jeho prepojenie na človeka, na rôzne kultúry aj mytológie. Z pôvodného plánu nakrútiť film o losoch, ktorí sa, po tom, ako ich v 15. storočí v strednej Európe vyhubili, vrátili do Česka, sa stal oveľa väčší projekt. Los ju zaviedol nielen medzi domácich nadšencov posadnutých týmto zvieraťom, ale okrem českého zoológa či veterinára o svojom vzťahu s losmi rozprávajú rôzne, občas bizarné postavičky. Od ruského laserového fyzika až po švédskeho majiteľa losieho safari aj lovci, pre ktorých je vzácny biely los vytúženou trofejou, zatiaľ čo pre pôvodných obyvateľov Kanady, Mi’kmaqov, je to posvätné zviera. Losia odysea nabáda k predstavivosti. Pracuje s prelínaním rôznych svetov – losieho a ľudského, pôvodného a súčasného, vedeckého a mystického a rozmazáva hranice medzi životom pod vodou a na súši.

My sa možno bavíme, ale baví sa aj los?

Amoosed z názvu filmu je slovnou hračkou, ktorá vznikla z anglických slov amuse (pobaviť) a moose (los). Tak, ako los zdanlivo náhodne putuje krajinou, odvíja sa aj táto dokumentárna esej. Cez obrazy a zvuky sa nám darí vnímať svet jeho očami a ušami,





Amoosed: losia odysea (Amoosed: losí odysea, Česko/Slovensko, 2025)
NÁMET A RÉŽIA Hana Nováková ● HLAVNÁ KAMERA Františka Chlumská ● STRIH Soňa Jelínková, Marek Bihuň ● HUDBA RRRR+A, Tomáš Merta, Milan Guštar, Andran Abramjan, Hana Nováková, Janny Richter, Eva Sajanová ● ÚČINKUJÚ Alexander Minaev, Miloš Anděra, Karel Strych, Leffe Lindh, Cheryl Maloney, Clifford Paul
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 4. decembra 2025
MINUTÁŽ 77 min.

Hodnotenie: 75%

Záber z filmu Amoosed: losia odysea. Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: A zjazdujeme ďalej…

Ani šesť režisérov, ktorí sa podieľali na ôsmich týždenníkoch septembrovej kolekcie nezabránilo trendu monotónneho prispôsobenia sa straníckej predzjazdovej atmosfére. Zadanie bolo jednoducho také, v tom duchu sa niesla propaganda a obísť ju nebolo možné. Veď sa písal rok 1976. Masmédiá – aby som použil dobový termín – museli (nielen) v normalizačnom období držať líniu. A tak v týždenníku č. 13 nájdeme bilanciu úspechov od posledného zjazdu, v č. 14 reportáž zo zjazdu KSS s referátom Jozefa Lenárta, v č. 16 kontrolu plnenia volebných programov a v číslach 17 a 18 sledujeme už reportáže z XV. zjazdu KSČ v Prahe. Májová atmosféra (sviatok práce, štátny sviatok) bola príležitosťou na oceňovanie a vyznamenávanie občanov rôznych profesií: najprv to boli pedagógovia (č. 15), o týždeň neskôr folklórny súbor Mostár z Brezna (Cena Antonína Zápotockého), potom (č. 19) 9. mája udeľovali na Pražskom hrade štátne vyznamenania – medzi laureátmi nájdeme aj slovenských umelcov Vlada Bahnu a Štefana Kvietika. Medzi pracovné ocenenia patrili aj tituly Brigád socialistickej práce XV. zjazdu. Dnes sa asi iba pousmejeme nad tým, že jedným z nositeľov titulu sa stalo röntgenové oddelenie nemocnice v Skalici (č. 17). Tradične sa oslavoval manifestačným sprievodom 1. máj a oslobodenie Bratislavy (č. 20). V ôsmich týždenníkoch divák nájde jediný šot zo zahraničia (samozrejme spriateleného): Pohľadnicu z Drážďan (č. 16). Nuž a tak potešia „drobné zaujímavosti“: medzinárodný...
Cineama 2026 Pavel Smejkal a Debora Pastirčáková na Cineame 2025. Foto: Cineama

V Kremnici sa stretne filmová amatérska špička

Festival Cineama prinesie do Kremnice najlepšie krátke amatérske filmy z celého Slovenska a inšpirujúci víkendový program s Raťafákom Plachtom. Čarovná Kremnica sa cez víkend od 4. do 6. septembra 2026 stane hlavným mestom amatérskeho filmu. Stretnú sa v nej najlepší amatérski filmári, vrátane študentov a detí, z celého Slovenska na festivale Cineama, aby v kine Akropola, v Zechenterovej záhrade a v priestoroch Mestského kultúrneho strediska ukázali to najlepšie zo svojej tvorby. Festivalom Cineama vrcholí 34. ročník celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby, ktorá sa na Slovensku považuje za vrcholné podujatie svojho druhu. Nadväzuje na tradíciu kinoamatérskych súťaží, ktoré sa konali od začiatku 60. rokov minulého storočia. Je určená deťom, mládeži aj dospelým, nie je tematicky vymedzená a koná sa každý rok. Chuť, humor a experimenty Tento rok sa do súťaže prihlásilo 436 filmov. V programe figuruje 73 najlepších snímok v deviatich tematických premietacích blokoch. Súťažný výber organizátori rozdelili do troch vekových skupín a ponúkajú pestrý filmový program s celkovou minutážou vyše osem hodín. Zastúpená je v ňom detská audiovizuálna tvorba, čoraz silnejšia produkcia stredných umeleckých škôl, ako aj filmy tvorcov, ktorí sa nakrúcaniu venujú z nadšenia vo svojom voľnom čase. Niektorí dokonca už celé desaťročia. Na Cineame súťažia v štyroch kategóriách: animovaný film, hraný film, dokumentárny film a...
Zobraziť všetky články