recenzia Amoosed: losia odysea Záber z filmu Amoosed: losia odysea. Foto: Filmtopia

recenzia Amoosed: losia odysea

O losoch a ľuďoch

Lenka Bednárová

Písmo: A- | A+

Kedy ste si naposledy ľahli v lese na zem a pocítili, že ste rovnakou súčasťou planéty ako všetko okolo vás? Režisérka Hana Nováková vraj chcela byť zoomág, teda človek, ktorý sa vie premeniť na zviera. V dokumentárnej eseji Amoosed: losia odysea sa pýta, či stále existuje niečo ako totemové zviera a ak áno, či sme schopní sa od neho učiť. Pozýva nás na dobrodružnú cestu do hlbín losej duše a zároveň uvažuje o našom vzťahu k iným živočíšnym druhom, aj k ľuďom, ktorých považujeme za slabších.

Príroda ako (ne)priateľ

Ako presvedčení antropocentristi si prírodu prispôsobujeme našim predstavám. Nepriznávame iným druhom rovnocenné právo na slobodný život a vnímame ich ako zdroj obživy či zábavy. Fotky divých zvierat nám generujú „lajky“ na sociálnych sieťach, ale zároveň sa obávame vkročiť sami do lesa. Lebo svet predsa patrí nám, ľuďom a báť sa majú ony, nie my. Zdajú sa vám tieto slová prehnané? Skúste sa na to pozrieť napríklad očami medveďa či vlka alebo, ako v prípade tohto filmu, očami losa. Otázkou je, či to ešte dokážeme.

Hana Nováková, ako absolventka FAMU aj vyštudovaná etnozoologička, skúma losa v rôznych kontextoch. Zaujíma ju jeho prepojenie na človeka, na rôzne kultúry aj mytológie. Z pôvodného plánu nakrútiť film o losoch, ktorí sa, po tom, ako ich v 15. storočí v strednej Európe vyhubili, vrátili do Česka, sa stal oveľa väčší projekt. Los ju zaviedol nielen medzi domácich nadšencov posadnutých týmto zvieraťom, ale okrem českého zoológa či veterinára o svojom vzťahu s losmi rozprávajú rôzne, občas bizarné postavičky. Od ruského laserového fyzika až po švédskeho majiteľa losieho safari aj lovci, pre ktorých je vzácny biely los vytúženou trofejou, zatiaľ čo pre pôvodných obyvateľov Kanady, Mi’kmaqov, je to posvätné zviera. Losia odysea nabáda k predstavivosti. Pracuje s prelínaním rôznych svetov – losieho a ľudského, pôvodného a súčasného, vedeckého a mystického a rozmazáva hranice medzi životom pod vodou a na súši.

My sa možno bavíme, ale baví sa aj los?

Amoosed z názvu filmu je slovnou hračkou, ktorá vznikla z anglických slov amuse (pobaviť) a moose (los). Tak, ako los zdanlivo náhodne putuje krajinou, odvíja sa aj táto dokumentárna esej. Cez obrazy a zvuky sa nám darí vnímať svet jeho očami a ušami,





Amoosed: losia odysea (Amoosed: losí odysea, Česko/Slovensko, 2025)
NÁMET A RÉŽIA Hana Nováková ● HLAVNÁ KAMERA Františka Chlumská ● STRIH Soňa Jelínková, Marek Bihuň ● HUDBA RRRR+A, Tomáš Merta, Milan Guštar, Andran Abramjan, Hana Nováková, Janny Richter, Eva Sajanová ● ÚČINKUJÚ Alexander Minaev, Miloš Anděra, Karel Strych, Leffe Lindh, Cheryl Maloney, Clifford Paul
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 4. decembra 2025
MINUTÁŽ 77 min.

Hodnotenie: 75%

Záber z filmu Amoosed: losia odysea. Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

slovenský dokumentárny film 2025 Ondřej a František Klišíkovci v dokumente Raději zešílet v divočině Foto: Arsy Versy

téma Hodnotenie slovenského dokumentárneho filmu 2025

V roku 2025 uviedli distribučné spoločnosti v slovenských kinách 15 celovečerných dokumentárnych filmov nakrútených v domácej produkcii alebo v koprodukcii s inými krajinami. Spomedzi týchto snímok bolo sedem majoritne slovenských, jeden film vznikol v paritnej koprodukcii s Českou republikou. V ďalších siedmich prípadoch bola slovenská strana len menšinovým koproducentom. Hladinu domáceho audiovizuálneho prostredia rozvlnilo aj niekoľko krátkometrážnych filmov či dokumentárna séria pre televíziu. Tieto čísla naznačujú, že dokumentárny rok 2025 sa niesol v znamení doznievajúcich dobrých čias. Z odstupu aj zblízka Potešujúcou správou o dokumentárnych filmoch, ktoré vlani prišli do slovenských kín, je v prvom rade ich tematická i estetická rôznorodosť. Zameriavajú sa na skutočne rozmanité publikum. Od toho najširšieho, priam mainstreamového, ktoré konzumuje primárne obsah VOD platforiem (Netflix, Voyo, Max), cez zvedavé a skôr klubové publikum až po vyložene niche okruh festivalových divákov a diváčok. Príjemne ma prekvapilo aj to, že tvorcovia a tvorkyne vlaňajších filmov pri práci využívali celé spektrum režijných metód a prístupov k rozprávaniu. Ich filmy navyše ponúkajú celú škálu intenzít a tónov. Záber z filmu Letopis režiséra Martina Kollara. Na festivale Cinematik v Piešťanoch získal cenu pre najlepší slovenský dokumentárny film. Foto: Film Expanded Niektoré si volia dištančné, prevažne statické snímanie ústiace až do experimentálneho, takmer galerijného filmu, akým je Letopis (r. Martin Kollar), iné sa rozhodli pre štylizovaný,...
Martin Pechlát a Emanuel Bugala vo filme Šviháci. Foto: Bontonfilm

recenzia Šviháci

Šviháci nezahanbili tradíciu rodinnej komédie. V dnešných časoch priniesli chýbajúce osvieženie z domácej kuchyne a objavili veľký detský talent. Kultové rodinné komédie s deťmi v hlavných úlohách sa nerodia často. Preto milujeme najmä tie československé. Ich pointy za desiatky rokov preveril čas a väčšinou v nich majú prsty Marie Poledňáková alebo Zdeněk Svěrák. Predsa sa však nájdu nové osobnosti, ktoré cítia, že vetrať krehké rodinné putá s humorom v srdci nie je len taká komerčná banalita a samozrejmosť. Veria v silu scenára a ešte aj majú nos na detského hrdinu. Medzi nich patrí režisér Braňo Mišík, sám kedysi výrazný detský herecký zjav. Do slovenských a českých kín teraz prišiel s filmom Šviháci. Na prvý pohľad akoby šlo len o ďalšiu produkciu vypočítanú pre konzumenta, ale je v tom čosi viac. Obnažený háčik Príbeh je vcelku jednoduchý: traja hudobníci v zmiešanom česko-slovenskom pomere chodievajú počas sezóny pravidelne do piešťanských kúpeľov za prácou. Aj sympatický Dan (Martin Pechlát) si pri týchto príležitostiach vždy zbalí svoje „fidlátka“ a odoberie sa od manželky a čerstvo dospelej dcéry z pražského bytu, aby s ostrieľanou kapelou na osvedčenom mieste slušne zarobil. Má najmilujúcejšiu rodinu, akú si len vieme predstaviť. Sám pritom pôsobí ako ojedinelý maskulínny druh bytosti, o ktorú sa možno nielen oprieť, ale ju aj na chlieb natrieť, dokonca s ňou zábavne spolužiť. Zdalo...
Oscar 2026 nominácie Fotografia z filmu Hriešnici

Hriešnici „prebili“ Jednu bitku za druhou, majú 16 nominácií na Oscara

Najviac nominácií na Oscara 2026, spolu až 16, získal hororový film Hriešnici režiséra Ryana Cooglera v hlavnej dvojúlohe s Michaelom B. Jordanom. Hviezdne obsadený satirický triler Jedna bitka za druhou Paula Thomasa Andersona má 13 nominácií. Po 9 nominácií získali snímky Frankenstein, Veľký Marty a Citová hodnota. Nominácie zverejnila americká filmová akadémia vo štvrtok 22. januára. V kategórii zahraničných filmov sa medzi nominované tituly prebojovali národní kandidáti z Brazílie, Francúzska, Nórska, Španielska a Tunisu. Viac-menej podľa očakávaní tak o Oscara súperia triler Tajný agent (r. Kleber Mendonça Filho), Drobná nehoda (r. Džafar Panahi), Citová hodnota (r. Joachim Trier), Sirat (r. Oliver Laxe) a Hlas Hind Radžab (r. Kaouther Ben Hania). Slovenským zástupcom v oscarovom súboji bol Otec Terezy Nvotovej, ktorý sa však nedostal do užšieho výberu. Naopak, do užšieho výberu v kategórii krátkych animovaných filmov sa dostali dve slovenské koprodukčné snímky. Ani Hurikán Jana Sasku, ani Zomrela som v Irpini Anastasie Falileievy však napokon nomináciu nezískali. O cenu pre najlepší celovečerný hraný film roka sa uchádza 9 filmov. Akadémia nominovala snímky Bugonia (r. Yorgos Lanthimos), F1 (Joseph Kosinski), Frankenstein (r. Guillermo del Toro), Hamnet (Chloé Zhao), Veľký Marty (r. Josh Safdie), Jedna bitka za druhou, Tajný agent, Citová hodnota, Hriešnici a Sny o vlakoch (r. Clint Bentley)....
Zobraziť všetky články