recenzia Amoosed: losia odysea Záber z filmu Amoosed: losia odysea. Foto: Filmtopia

recenzia Amoosed: losia odysea

O losoch a ľuďoch

Lenka Bednárová

Písmo: A- | A+

Kedy ste si naposledy ľahli v lese na zem a pocítili, že ste rovnakou súčasťou planéty ako všetko okolo vás? Režisérka Hana Nováková vraj chcela byť zoomág, teda človek, ktorý sa vie premeniť na zviera. V dokumentárnej eseji Amoosed: losia odysea sa pýta, či stále existuje niečo ako totemové zviera a ak áno, či sme schopní sa od neho učiť. Pozýva nás na dobrodružnú cestu do hlbín losej duše a zároveň uvažuje o našom vzťahu k iným živočíšnym druhom, aj k ľuďom, ktorých považujeme za slabších.

Príroda ako (ne)priateľ

Ako presvedčení antropocentristi si prírodu prispôsobujeme našim predstavám. Nepriznávame iným druhom rovnocenné právo na slobodný život a vnímame ich ako zdroj obživy či zábavy. Fotky divých zvierat nám generujú „lajky“ na sociálnych sieťach, ale zároveň sa obávame vkročiť sami do lesa. Lebo svet predsa patrí nám, ľuďom a báť sa majú ony, nie my. Zdajú sa vám tieto slová prehnané? Skúste sa na to pozrieť napríklad očami medveďa či vlka alebo, ako v prípade tohto filmu, očami losa. Otázkou je, či to ešte dokážeme.

Hana Nováková, ako absolventka FAMU aj vyštudovaná etnozoologička, skúma losa v rôznych kontextoch. Zaujíma ju jeho prepojenie na človeka, na rôzne kultúry aj mytológie. Z pôvodného plánu nakrútiť film o losoch, ktorí sa, po tom, ako ich v 15. storočí v strednej Európe vyhubili, vrátili do Česka, sa stal oveľa väčší projekt. Los ju zaviedol nielen medzi domácich nadšencov posadnutých týmto zvieraťom, ale okrem českého zoológa či veterinára o svojom vzťahu s losmi rozprávajú rôzne, občas bizarné postavičky. Od ruského laserového fyzika až po švédskeho majiteľa losieho safari aj lovci, pre ktorých je vzácny biely los vytúženou trofejou, zatiaľ čo pre pôvodných obyvateľov Kanady, Mi’kmaqov, je to posvätné zviera. Losia odysea nabáda k predstavivosti. Pracuje s prelínaním rôznych svetov – losieho a ľudského, pôvodného a súčasného, vedeckého a mystického a rozmazáva hranice medzi životom pod vodou a na súši.

My sa možno bavíme, ale baví sa aj los?

Amoosed z názvu filmu je slovnou hračkou, ktorá vznikla z anglických slov amuse (pobaviť) a moose (los). Tak, ako los zdanlivo náhodne putuje krajinou, odvíja sa aj táto dokumentárna esej. Cez obrazy a zvuky sa nám darí vnímať svet jeho očami a ušami,





Amoosed: losia odysea (Amoosed: losí odysea, Česko/Slovensko, 2025)
NÁMET A RÉŽIA Hana Nováková ● HLAVNÁ KAMERA Františka Chlumská ● STRIH Soňa Jelínková, Marek Bihuň ● HUDBA RRRR+A, Tomáš Merta, Milan Guštar, Andran Abramjan, Hana Nováková, Janny Richter, Eva Sajanová ● ÚČINKUJÚ Alexander Minaev, Miloš Anděra, Karel Strych, Leffe Lindh, Cheryl Maloney, Clifford Paul
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 4. decembra 2025
MINUTÁŽ 77 min.

Hodnotenie: 75%

Záber z filmu Amoosed: losia odysea. Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články