Záber z filmu Bob Dylan: Úplne neznámy. Foto: CinemArt SK

recenzia Bob Dylan: Úplne neznámy

James Mangold nakrútil poctu Bobovi Dylanovi, ktorá sa stane klasikou

Robert Pospiš

Písmo: A- | A+

Si úplne neznámy, ako valiaci sa kameň.“ Skladba doznieva v eufórii, ktorá sa mieša so smútkom. Nič nedáva zmysel, a predsa je zrejmé, že ste počuli niečo dôležité. Svet Boba Dylana je pulzujúci organizmus. Nedá sa chytiť ani opísať. Presne preto fascinuje poslucháčov aj umelcov. Kto je Robert Allen Zimmerman? Prečo si vymyslel iné meno? Na čom práve pracuje? Nekonečné otázky, takmer žiadne odpovede.

Dylan je vesmír, do ktorého sa už desaťročia utiekajú fanúšikovia naprieč generáciami. Správa o tom, že do kín mieri film, ktorý sa pokúsi odhaliť fragment zo začiatku jeho kariéry, vyvolala oprávnenú eufóriu. Výborný tvorivý tím, atraktívne obsadenie a silná predloha. Režisér James Mangold pri snímke Bob Dylan: Úplne neznámy siahol po knihe Dylan Goes Electric! od Elijaha Walda. Tá mapuje pesničkárove folkové začiatky až po legendárny prechod k elektrickej gitare.

Timothée Chalamet v hlavnej úlohe ako osobnosť, ktorá dokáže spojiť rôzne generácie divákov. Edward Norton ako Pete Seeger, Monica Barbaro alias Joan Baez a Elle Fanning v úlohe Dylanovej prvej veľkej lásky s fiktívnym menom Sylvie Russo. Všetci hrajú fantasticky a s neskrývanou zodpovednosťou voči svojej postave. Objaviť sa vo filme o Bobovi Dylanovi totiž znamená stať sa súčasťou jeho príbehu. Je to obrovská legenda plná slávnych mien, veľkých triumfov aj absolútnych zlyhaní. „Bude však fungovať na veľkom plátne?“ pýtali sa skalní uctievači Dylanovej poetiky.

Spoločné dielo veľkých fanúšikov

Svet sa neustále zrýchľuje. Kinematografia nie je výnimkou. Tlak na dynamiku rozprávania je veľkým nepriateľom zložitých príbehov, ale James Mangold s nimi má svoju skúsenosť. Veľkého hudobného hrdinu Johnnyho Casha vo filme Walk the Line (2005) vykreslil bez pátosu a s veľkou pokorou.

Dylan je však komplikovanejší prípad.





Bob Dylan: Úplne neznámy (A Complete Unknown, USA, 2024)

RÉŽIA James Mangold ● SCENÁR James Mangold, Jay Cocks ● KAMERA Phedon Papamichael ● HRAJÚ Timothée Chalamet, Edward Norton, Elle Fanning, Monica Barbaro, Boyd Holbrook, Dan Fogler, Norbert Leo Butz, Scoot McNairya

MINUTÁŽ 141 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 6. 2. 2025

Hodnotenie: 90%

Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Štefan Kvietik a Emília Vášáryová vo filme Medená veža. Foto: Archív SFÚ / Václav Polák

nový pohľad Medená veža

Dá sa o filme populárnom už viac ako päťdesiat rokov povedať ešte niečo nové? Podstatné je, že stále rezonuje a nezapadol do zabudnutia ako mnohé iné diela jeho éry. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme Medenou vežou (réžia: Martin Hollý, 1970). Monument odolný zubu času Horský film Martina Hollého ml. Medená veža (1970) je priam notoricky známym čriepkom slovenskej kinematografie sedemdesiatych rokov minulého storočia. Hollý, debutujúci snímkou z „veľkej trojky roku 1962“ Havrania cesta, už vtedy ukázal, že v jeho záujme nie je držať sa schém skupinového hrdinstva ani vytvárať nevýrazné, plocho napísané postavy. Zaujali ho autentické ľudské charaktery – komplexné bytosti vymykajúce sa tradičným budovateľským ideálom. Občas pijú alkohol, bijú sa, nelegálne prekračujú štátne hranice, kradnú... A napriek tomu ich v žiadnom prípade nemožno nazvať antagonistami. Hollého pohľad na príbehy postáv je empatický a ľudský. Prečítajte si archívny rozhovor so Štefanom Kvietikom Bez agitácie Vznik režisérových snímok zo začiatku sedemdesiatych rokov, teda „tatranské filmy“ Medená veža a Orlie pierko (1971), motivovala dobová potreba preorientovať slovenskú tvorbu z inovatívnych pokusov novej vlny späť k jednoduchšie uchopiteľnej narácii a zábave. Divák sa chce zabávať. Hollý tento dopyt naplnil – avšak svojsky....
Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

V tieni súrodenca

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami. Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka. „Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej...
Zobraziť všetky články