Za hranicami strachu a poznania

V roku 1547 prichádza osemnásťročný Peter do osady Urbach, kde má dohliadať na výstavbu mosta. Petrove rozhodnutia spochybňujú miestni a ich poverčivosť. Keď sa stratí dievča menom Alma, Peter je odhodlaný objasniť, čo stojí za zlými silami.

Aj keď je Peter Pětipeský mladý, neskúsený a tak trochu horenos, vedie pracovníkov na moste spravodlivo a prísne. Medzi ním a tmavovlasou Almou preskočí iskra. Keď už sa zdá, že sa na pozadí nepriateľskej atmosféry rodí romantický príbeh, v jedno ráno leží v posteli namiesto Almy hlava zvieraťa. Obyvatelia osady hádžu vinu na príchodzieho narušiteľa starých, zaužívaných zvyklostí – Petra.

O krvavej rozprávke

Hraný film Fichtelberg je celovečerným debutom českého režiséra Šimona Koudelu. Vyštudoval FAMU a venuje sa prevažne scenáristike. Do hlavnej úlohy Petra obsadil iba devätnásťročného Jana Dlouhého. Hercovu snahu o vážnu tvár podkopávajú dialógy, ktoré ho posúvajú do naivnejšej polohy aj v nebezpečných situáciách. Almu, jeho lásku, stvárňuje slovenská herečka Viktória Harkabus Jurištová. S postavou krehkej ženskej bytosti má už skúsenosť, napríklad vďaka vedľajšej úlohe vo filme Zlatovláska režiséra Jana Těšitela. So škatuľkou ženskej jemnosti však film šikovne pracuje a otáča Jurištovej postavu Almy tak, aby ukázal jej silnejšiu stránku.

Krvavá rozprávka s prvkami historického dobrodružného filmu je nejednoznačná v cieľovej skupine, ku ktorej chce prehovárať. Temná atmosféra miestami vystraší, avšak celkové pôsobenie a herecké výkony mieria skôr na mladšie publikum.

Návrat k hodnotám

Príbeh rámcuje rozprávanie nevidiaceho muža a jeho spomínanie na osadu Urbach, v ktorej slúžil a objavil sám seba. Starý pán spája rozpadnutú mapu a vďaka nákresu sa orientuje v priestore. Tento nápad je príjemne vizuálny, ba až metaforický a motív cesty prepája s rozpadnutými spomienkami. Mapa dopĺňa atmosféru a slúži aj pri vizuálnych prechodoch do rôznych prostredí – aj keď grafické prevedenie tvorcovia úplne nedotiahli.

Napriek ladeniu snímky, ktoré nás láka k prežívaniu romantického vzťahu, sa prichytíme najmä pri pocitoch strachu či napätia. Priamočiary dej neponúka veľké odchýlky od možností žánrov (čestné uznanie pre Almu, ktorá prelomí kliatbu pasívnej úlohy a hrdinsky sa postaví za svoju túžbu). Svetlým bodom je taktiež Petrova potreba vzoprieť sa moci, ktorá ho zväzuje a ktorá nepriamo súvisí aj so smrťou jeho otca. Nesplnenie očakávaní je presne to, čo filmový Peter Pětipeský potrebuje k pochopeniu minulých udalostí. Návrat k hodnotám zosnulého člena rodiny je pre Petra osudovým „prebudením“ z rozprávkových ideálov a zároveň bodom veľkého vnútorného rastu. Myšlienka filmu „všetci tvoríme súčasť celku a iba my ho dokážeme zmeniť“ je univerzálna a politicky príťažlivá aj v dnešnej dobe.

V príbehu, ktorý ako nápad funguje, čosi škrípe – a to na viacerých miestach. Keď odhalíme skutočnú príčina únosov, zistíme, že za všetkými magickými prvkami stoja obyčajní ľudia. Toto uvedomenie môže mierne sklamať. Vyčerpaní mixom ponurej atmosféry a naivných zvratov sa dopracujeme k záveru. Koniec snímky nás neprekvapí a servíruje presne to, čo očakávame.

Snímka Fichtelberg dlhá deväťdesiatjeden minút zaujme atmosférou a temnou farebnou paletou. Herecké výkony, charaktery aj spád deja pripomínajú žáner rozprávky, no snímka tiež ponúka veľa krvi a odrezaných častí tela, čo nie je vhodné pre mladších divákov. Táto rozpoltenosť nepoteší a v závere filmu prevládne pocit, že ide o príbeh určený pre divákov do osemnásť rokov, ktorý je natočený nerozhodným objektívom.