záber z filmu Joker: Folie à Deux / Zdroj: Continental Film

recenzia Joker: Folie à Deux

Má Arthur vražedný inštinkt alebo sa len pretvaruje? Žolík ostal nevyužitý

Daniel Hevier ml.

Písmo: A- | A+

Nízka návštevnosť, finančný prepadák, rozpaky medzi divákmi a skôr negatívne ohlasy kritiky. Toto asi málokto čakal pri pokračovaní úspešnej a dvomi Oscarmi ocenenej psychologickej drámy Joker. Dvojka išla žánrovo ešte ďalej. Nepomohlo jej ani angažovanie novej postavy v podaní slávnej speváčky, ani veľkolepý marketing.

Ak dáte svojmu filmu podnázov Folie à deux, čím poukazujete na spoločnú psychózu dvoch ľudí, ktorí veria svojim bludom, tak jedným okom žmurkáte na publikum, že im chcete povedať niečo vážnejšie. Alebo je tá rozpoltenosť iba vo vašom umeleckom vnútre a vlastne neviete, ako to chcete vyjadriť. Ambícia osloviť priaznivcov komiksov je zjavná v kreslenom vintage úvode, ktorý odkazuje aj na staré animované grotesky Looney Tunes. Robil ho známy francúzsky kresliar Sylvain Chomet (Trio z Belleville, 2003).

Takéto zhrnutie prvého dielu je originálne, očakávania veľké a pri následnom pohľade na skutočného Arthura, vychudnutého na kosť, sa vyjavujú temné obrazy z jednotky. V nej sa režisér Todd Phillips zameral na Arthurovu duševnú chorobu, odhalil vnútro a psychické rozpoloženie hlavného „hrdinu“. Podarilo sa mu divákov presvedčiť, že jeho osobnosť rozložila schizofrénia a spoločenský tlak.

Vinou gothamského zla ukrytého v cynických ľuďoch sa zrodila príšera, ktorá chladnokrvne zabila troch bankárov a v živom televíznom vysielaní aj oportunistického moderátora. Dvojka v tomto smere neponúka nič nové, skôr len rekapituluje predchádzajúcu časť a vysvetľuje motiváciu týchto činov. Desivá a dusivá atmosféra Gotham City s predobrazom v newyorských uliciach bola zredukovaná na minimum.

Po Jokerovom uväznení v arkhamskej psychiatrickej liečebni sa scény obmedzili na priestory väzenia a súdu, z čoho čerpajú aj v žánrových mantineloch väzenskej a súdnej drámy. Najväčšou zmenou je spôsob rozprávania, v ktorom zohráva dôležitú úlohu hudba. Nepodobá sa to však Mechanickému pomaranču, kde mali Beethovenove kompozície aj muzikálový hit Singin‘ in the Rain funkčnú odozvu v Alexovom násilí.

Arthur, nevedno až tak prečo, začal prostredníctvom hudby vyjadrovať svoje pocity. V tomto svete sa cíti bezpečne, ako keď sa koktajúci pri spievaní zrazu nezajakáva. Zmysel života nájde po stretnutí so svojím ženským náprotivkom. Hlavná predstaviteľka Lady Gaga pozmenila bláznivú komiksovú postavu Harley Quinn na civilnejšie uchopenú Lee Quinzel.

Kým vo svojej popovej kariére uprednostňuje extravagantné kostýmy, tu sa vystupovaním približuje skôr k role vo filme Zrodila sa hviezda (2018). Podobne ako Arthur má aj ona komplikovanú povahu. Je zraniteľná a hľadá niekoho, kto by ju chránil, no zároveň je manipulatívna a má narcistické sklony.

Láska na prvý pohľad sa prejavuje v zdieľaných predstavách a bludoch, v ktorých sa oddávajú jeden druhému. Keď sa ocitnú v manéži, dostaví sa istá štylizácia na spôsob dua Sonny a Cher. Niektoré spevácke čísla zase odkazujú na staré muzikály zo štyridsiatych a päťdesiatych rokov a sú predobrazom nešťastnej lásky. Iskra v ich očiach mala spustiť nebezpečnú lavínu, lenže namiesto čakania na premenu podľa vzoru  Bonnie a Clyda (1967) došlo k nepochopeniu a príliš skorému odcudzeniu.

Joker patrí v batmanovskom univerze k najcharizmatickejším postavám a zakaždým je stvárnený inak: gangstersky Jackom Nicholsonom, Heath Ledger sa zase prevtelil do kože ozajstného psychopata, kým Jared Leto mu dodal swag.

Joaquin Phoenix v prvej časti Arthura vykreslil ako obeť systému a šikany, ktorej by ste mali skôr pomôcť, než ju vyčleňovať zo spoločnosti. Maska klauna ho ochraňuje a dodáva mu silu. Prostredníctvom nej mu bolo nastavené zrkadlo, ktoré sa zdráhal prijať. Nebol superzločincom ani prorokom, len obyčajným chlapíkom odvedľa.

Tieto vnútorné pochybnosti v zbližovaní Arthura s Jokerom mali veľký potenciál na rozvinutie. S technológiou IMAX sa dali v intenzite zvuku a obrazu ešte viac umocniť. Diváci si totiž po celý čas kladú otázku, či Arthur Fleck naozaj v sebe má ten vražedný inštinkt zabijaka alebo sa pred okolitým svetom len pretvaruje.

To sa však v tomto filme jednoznačne nedozvieme. Chýba manifest, niečo, z čoho by išli zimomriavky a prišiel by poriadny šok na záver. Podobne ako v jednotke. Lenže to sa nestane. Tento žolík zostal nevyužitý.

Joker: Folie à deux
USA, 2024
● RÉŽIA Todd Phillips ● SCENÁR Todd Phillips, Scott Silver ● KAMERA Lawrence Sher ● HRAJÚ Joaquin Phoenix, Lady Gaga, Brendan Gleeson, Catherine Keener, Harry Lawtey, Jacob Lofland, Steve Coogan, Leigh Gill, Zazie Beetz
● MINUTÁŽ 138 min.
● DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 3. 10. 2024

Hodnotenie: 60%

Záber z filmu Joker: Folie à Deux (r. Todd Phillips) / Zdroj: Continental Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Viktora Kubala Janko Hraško u kúzelníka, ktorý uvedie Zlín Film Festival. Foto: archív SFÚ

Festival v Zlíne pripomenie aj 60 rokov slovenskej animácie  

Medzinárodný festival filmov pre deti a mládež Zlín Film Festival počas svojho 65. ročníka oslávi 60 rokov slovenskej animácie. Pri tejto príležitosti uvedie dve pásma krátkych slovenských animovaných filmov, jedno pre dospelých a druhé pre detských divákov. V oficiálnom súťažnom i nesúťažnom programe festivalu sa predstaví 18 súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Zlín Film Festival sa koná v termíne od 29. mája do 4. júna. Okrúhle 60. výročie slovenskej animácie oslávi Zlín Film Festival dvoma pásmami, ktoré pripravil v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ). Dospelým divákom bude určená profilová sekcia zakladateľa slovenskej animácie Viktora Kubala s jeho desiatimi krátkymi filmami. V sekcii pre deti so šiestimi krátkymi filmami sa predstavia aj ďalší slovenskí tvorcovia. Zo zbierok SFÚ sa v Zlíne celkovo premietne 16 klasických animovaných krátkych filmov. Svet Viktora Kubala Pásmo nazvané Svet Viktora Kubala tvoria autorove snímky z obdobia rokov 1944 až 1982. Pásmo uvedie slovenská teoretička animovaného filmu Eva Šošková. Obe pásma pre festival pripravila spolu s Leou Pagáčovou z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Premietať sa budú filmy Tajomný dedo (1944), Vstupujeme do doby atómovej (1963), Zem (1966), Postup (1968), Šach (1974), Kino (1977), Rebrík (1978), Jedináčik (1979), Mikroskop (1981) a Selekcia (1982). Pásmo filmov pre deti nazvané Janko Hraško a ďalšie animované filmy predstaví diela Mazanica (1972) Vladimíra...
Hlas lesa, réžia Zuzana Piussi. Foto: Filmtopia

Záujem o lesy jej do života priniesol environmentálny žiaľ

Les sa vychováva pílou a sekerou, tak to odjakživa učili lesníkov v škole. Prízvukujú to viacerí respondenti dokumentárneho filmu Hlas lesa, ktorý v týchto dňoch prichádza do slovenských kín. Formulka o tvrdej lesníckej výchove sa stala prvotným impulzom, ktorý vyprovokoval režisérku Zuzanu Piussi, aby sa venovala téme lesov – ich výrubu a v nich žijúcej zveri. Vo svojom najnovšom dokumente zároveň oslovuje ľudí, ktorí tejto poučke protirečia. Okrem problému množstva holorubov, o ktorých prichádza čoraz viac desivých správ, sa snažila zachytiť aj stav medvedej populácie v našich lesoch – z nej sa medzi ľuďmi zároveň stal problém číslo jedna vďaka straníckym nominantom, ktorí ju využili ako vstupenku do vysokej politiky. „Film sme začali natáčať asi pred deviatimi rokmi. Záujem o túto tému mi do života priniesol environmentálny žiaľ. Je prirodzenou reakciou na to, že ľudia, ktorí majú radi prírodu a divoké zvieratá, vidia, ako sa naše lesy doslova strácajú,“ hovorí pre Film.sk režisérka Zuzana Piussi. Jej film vznikol v koprodukcii STVR a v centre záujmu stojí subkultúra slovenských lesníkov. Cez ich spôsob života, prácu a myslenie vykresľuje jednu stranu pohľadu na riešenie situácie, načrtávajúc nezhody s vedúcimi orgánmi a inými kompetentnými z oblasti ochrany životného prostredia. V paralelnej linke predstavuje slovenských ochranárov, ktorí presadzujú bezzásahové územia. Niekoľko dní strávila z Jurajom Lukáčom a Erikom Balážom...
Záber z filmu Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje. Foto: Film Europe

Crème de la Crème – pohľad do histórie súčasnými očami

Ako vyzerali posledné mesiace života Márie Antoinetty a Ľudovíta XVI., keď namiesto vystrojovania dekadentných večierkov vo Versaille čakali na gilotínu v uväznení? Z akých autorských pochybností a skúseností Maurica Ravela vzniklo jeho Bolero? Ako vyzeralo a čo znamenalo porušovanie spoločenských noriem na prelome 19. a 20. storočia? Čo nám o kinematografii ako takej povedia jej korene? Desiaty ročník prehliadky francúzskeho filmu prinesie kolekciu, ktorá nielen predstaví súčasných tvorcov, ale obzrie sa tiež do histórie. Crème de la Crème sa začína v stredu 28. mája v desiatkách miest na Slovensku. „Francúzska história je opakujúcim sa námetom v ich domácej kinematografii. Okrem francúzskeho publika oslovuje aj globálne publikum – mnohé významné osobnosti francúzskej histórie sú svetovo známe. Učíme sa o nich v školách, stali sa súčasťou kultúrneho aj popkultúrneho dedičstva. Priznajme si však, dramaturgická línia tohtoročného výberu nevznikla ako vopred plánovaný koncept. Ako distribučná spoločnosť  vyberáme filmy tak, aby nám boli blízke, dôverujeme im, že oslovia divákov, a, predovšetkým, ich vieme financovať z vlastných zdrojov,“ hovorí pre Film.sk Dominik Hronec, kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe, ktorá prehliadku organizuje. „Francúzi každoročne prinášajú množstvo historických filmov. Oceňujem, že ich zároveň prispôsobujú duchu 21. storočia a nenápadne do nich vkladajú posolstvá o udalostiach, ktoré formovali náš súčasný...
Zobraziť všetky články